Macko sleduje, macko cestuje, macko komentuje

Staré železničné stanice ukrývajú rôzne tajomstvá. V rozsiahlych priestoroch sa nachádzajú budovy, sklady a kadejaké podivné dvory, kam nik nechodí. Nákladná stanica vo Zvolene je jednou z takých staníc, ktoré ukrývajú históriu. Stanica sa rozkladá po oboch stranách železnice a obe časti sú spojené železným mostom. Z mosta sa dajú odfotiť niektoré miesta, kam sa nedá vkročiť. Napríklad sklad ošarpaných značiek. Keďže je to nákladná stanica, všade sa nachádza množstvo vagónov, lokomotív a rôznorodých vecí, ktoré sa zdajú byť ledabolo nahádzané povedľa koľajníc. Oceľové konštrukcie vytvárajú na fotografiách spleť čiar. Veľmi sa mi páčilo jedno miesto, ktoré bolo z mosta dobre viditeľné. Postupne sa rozvetvujúca pavučina koľajníc. A na každej odbočke stál úplne iný vlak. Most je starý a ošarpaný a lepšie vyzerá na čiernobielej fotografii. Podľa obrázku je vidno, že som fotografoval v zime, v poriadne sychravom období. Po moste chodilo minimum ľudí a na zaujímavú fotografiu som musel čakať

Ponická jaskyňa patrí medzi menej známejšie jaskyne. Nachádza sa neďaleko obce Poniky a nie je možné sa do nej dostať. To platí pre bežného smrteľníka. Ale aj napriek tomu ponúka zaujímavú prechádzku v prírode a hľadanie vchodu do jaskyne. Svoju cestu môžete začať tesne pred obcou Poniky, smerom na Šalkovú. Tým smerom je aj Lavička lásky, ktorá ponúka možnosť odfotiť sa pri veľkom srdci. Od lavičky vedie hlavná cesta prudko dolu k obci a na správnom mieste musíte odbočiť na poľnú cestu smerom doľava. Poľná cesta je prejazdná aj pre autá, ale kto by to robil, keď môžete auto odstaviť hneď pri ceste a tých niekoľko 100 metrov prejsť aj pešo. Idete po lúkach, ktoré sú zároveň pasienkami, ale držte sa na poľnej ceste. Keď prídete k začiatku lesíka, pokračujte po jeho okraji doprava a onedlho dôjdete k miestu, kde kedysi stála silážna jama. To kedysi bolo už asi za socializmu a teraz je obrastená vegetáciou, dno je pokryté rastlinami a celé to tam vyzerá trošku znepokojivo. Na fotografii so

 Kláštor v Hronskom Beňadiku je známy a každý, kto prešiel cestou do Levíc okolo neho sa musel zamyslieť, ako to vyzerá tam hore na skale. Pred rokmi sme sa tam s manželkou zastavili akurát vtedy, keď tam prišiel aj autobus plný spevákov, ktorí neodolali akustike kostola a precvičili si v ňom svoje piesne. Nedávno sme sa v okolí kláštora ocitli až podvečer, keď je už kláštor oficiálne zatvorený a tak sa dalo poprechádzať len po nádvorí. Akurát sa začalo stmievať a vežičky boli už osvetlené. Pomedzi stromy na nádvorí to vytváralo zaujímavý efekt. Osvetlená vežička kláštora. Vyzeralo to tam úplne inak, ako cez deň. Rád by som to miesto videl tak, ako vyzeralo v stredoveku. To ešte nemali umelé osvetlenie a tak v tom čase na nádvorí možno horeli slabým svetlom fakle, stúpal z nich čierny dym a celé to mihotavé svetlo muselo na prípadného návštevníka pôsobiť ako tajomný hrad, v ktorého okolí sa práve otvárajú hroby a všetko čo sa nestihlo schovať do bezpečia za hrubé múry, musí očakávať na

 Na začiatku obce Králiky, neďaleko Banskej Bystrice, sa nachádza Králická tiesňava a skoro na jej konci je samotný vodopád. Malé parkovisko pri ceste je označené, ale v lete je asi lepšie si privstať, pretože tam nemusí byť dostatok miesta. Potom vám už nič nebráni vydať sa popri potoku k vodopádu. Okolie potoka. Počas cesty v riečisku potoka treba dobre sledovať cestu, pretože sa vám ľahko stane, že sa ocitnete na mieste, kde sa zdanlivo nedá pokračovať. V lete je to ľahšie, lebo popreskakujete cez potok. V zime a na jar tam môže byť v potoku toľko vody, že to bude ťažšie. Ale keď prekonáte prvý úsek potoka, objaví sa pred vami po pravej strane chodník, ktorý vedie popri potoku a pop ňom sa dostanete až k vodopádu. K nemu treba zase zostúpiť po krátkom strmšom chodníku zase k potoku. A tam už bude vodopád. Vodopád zo spodnej strany. Ak máte malé deti, k vodopádu vedie aj kratší chodník priamo z dediny. Pozrite si na mape Králik, ktorou cestou sa máte vydať, aby ste prišli k vodopádu