Macko sleduje, macko cestuje, macko komentuje

Tento príbeh sa začína na malom parkovisku za Horným Harmancom . Nachádza sa tu Harmanecký vodopád a kto sa neuspokojí s tým, odkiaľ tá voda do vodopádu tečie, môže sa spolu s nami vybrať na chvíľami desivú cestu hore dolinou k miestu, kde sa kedysi ťažil bazalt. Je to cesta nádhernou prírodou, počas ktorej nestretnete žiadneho človeka. Územie s množstvom medveďov, pokiaľ sa tam ale nebudete pohybovať v nevhodnom čase, neuvidíte ani jediného. Dolina Prašnica sa začína hneď za vodopádom. Spočiatku stúpa iba mierne a lesná cesta sa vlní pomedzi rôzne kamenné formácie. Názov Prašnica bol medzi obyvateľmi Slovenska populárny a v blízkom okolí nájdete ďalšiu Prašnicu smerom na Donovaly , blízko osady Horný Jelenec . Nedokázal som zistiť, či ten názov pochádza od huby prášnice, alebo sa na tých miestach v minulosti len prášilo, lebo ju ľudia hospodárskou činnosťou zbavili lesov. Alebo tie miesta mali v minulosti nejaký iný účel, ktorý sa stratil v čase. Skalné útvary sa objavujú hneď za vo...

Zejmarská roklina sa nachádza v Slovenskom raji , neďaleko dediny s názvom Dedinky . To je tá dedina, ktorá stojí na brehu Palcmanskej Maše . Nám sa javilo ako najrozumnejšie zastať na parkovisku v strede priehrady a odtiaľ sme cez mierny kopec prešli do údolia Biele vody , kde sa začína vstup do rokliny. Pri vstupe do rokliny je malý stánok, kde sa platí symbolické vstupné a potom už môžete pokračovať do mierneho kopca popri potoku a obdivovať, čo tam príroda nachystala. Cesta nie je nejako náročná. Prekonáte prevýšenie asi 250 metrov, čo je rozdiel medzi začiatkom trasy a horským hotelom Geravy . Väčšina trasy je podľa očakávania. Miestami sú miniatúrne vodopády, putujete povedľa potoka a postupne sa objavujete v krajine, kde začínajú prevládať skaly. Objavujú sa prvé rebríky, plošinky, miestami začnete mať pocit nebezpečenstva, keď sa chodník zmení na kovové plošinky ponad potok. Možno povedať, že tá cestička postupne graduje, pridáva vám čoraz náročnejšie prvky a skúša, či to preko...

Harmanecká jaskyňa je povinná jazda pre každého, kto býva v Banskej Bystrici. A asi preto som ju nikdy nevidel. Manželka v nej už bola a čosi ju stále odrádzalo, aby tam išla po druhýkrát. Ale jedného dňa nastal nádejný okamih a môj Peťko prejavil o jaskyňu záujem. Keď sme prišli na parkovisko pod jaskyňou, skoro sme nemali kde zastať. Posledné miesto sa nám ušlo pri múre reštaurácie Čierna ovca . Kedysi som tam aj jedol a mám pocit, že som tam bol spokojný. Vzhľadom na prostredie a interiér človek prežije aj mierne vyššie ceny. K jaskyni sa dostanete tak, že prejdete cez cestu a pustíte sa po lesnom chodníku hore kopcom. Väčšina návštevníkov asi ani netuší, že sa pôjde do poriadneho kopca. My sme to tušili a náhradné tričko bola nutnosť. Na druhej strane cesty sú vypísané otváracie hodiny prehliadok a keďže v našom prípade mala byť prehliadka o pol hodiny, mohli sme sa rozhodnúť, či pôjdeme piánko a bude hodinu čakať na vstup, alebo sa doslova rozbehneme hore. Zvolili sme tú druhú mož...

 Neďaleko Ponickej jaskyne , ukrytá hlboko v lese, nachádza sa aj Medená jaskyňa. Nájdete ju tak, že sa po lúke vydáte na západ smerom na Sedlo pod Drienkom alebo Môlču . Akonáhle prejdete povedľa schátranej betónovej konštrukcie, nazerajte do lesa po ľavej strane. Ak uvidíte náznak starej poľnej cesty, pokračujte po nej. Bude sa mierne zatáčať doľava a po čase vás dovedie k skalnému bralu. V ňom sa nachádza samotná jaskyňa. Minimálne na jar je cesta dobre rozoznateľná v teréne, aj keď sa na chvíľu stratí pod starými zosuvmi. Bralo je dobre viditeľné a pravdepodobne vzniklo odkopaním okolitej zeminy, keď sa baníci snažili dostať k medi. O samotnej bani alebo jaskyni sa nedá zistiť veľa podrobností, ale kúsok na západ od jaskyne sa nachádza stará šachta, pri ktorej si treba dať pozor, aby ste do nej nespadli a ešte kúsok ďalej na západ a vyššie v teréne nájdete rozsiahly povrchový lom. Jaskyňu zbadáte, keď sa priblížite k bralu. Pravdepodobne ju objavili počas dolovania medi, keď...

Tento vodopád sme si vybrali na malý výlet za schladením, pretože v ten deň bolo v Banskej Bystrici neuveriteľne horúco. Vodopád sa nachádza blízko osady Horný Harmanec , čo je v dnešných časoch len zopár domov pri ceste, ale dakedy bola pravdepodobne väčšia a slúžila pre potreby uhliarov, ktorí v okolitých horách ťažili drevo a pálili ho na drevené uhlie. Najbližšie miesto pri vodopáde, kde sa dá parkovať smerom od Banskej Bystrice, je na odbočke k horskému hotelu Kráľova studňa, kde sa dá bez problémov nájsť niekoľko miest tesne vedľa kamenného oporného múra. Z druhej strany je možnosť zaparkovať hneď pri vodopáde, na krátkej poľnej ceste, ktorá vedie k akejsi opustenej bráne. Ale je to trošku v zákrute, takže ľahko prefrčíte povedľa, ak nebudete dávať pozor. Poľná cesta je hneď vedľa veľkej tabule, ktorá upozorňuje na horský hotel, takže keď ju zbadáte, okamžite brzdite. Vodopád je hneď vedľa druhej poľnej cesty, ktorá smeruje hore do údolia. Podľa mapy sa volá Dolná Prašnica . Na p...

Ponická jaskyňa patrí medzi menej známejšie jaskyne. Nachádza sa neďaleko obce Poniky a nie je možné sa do nej dostať. To platí pre bežného smrteľníka. Ale aj napriek tomu ponúka zaujímavú prechádzku v prírode a hľadanie vchodu do jaskyne. Svoju cestu môžete začať tesne pred obcou Poniky, smerom na Šalkovú. Tým smerom je aj Lavička lásky, ktorá ponúka možnosť odfotiť sa pri veľkom srdci. Od lavičky vedie hlavná cesta prudko dolu k obci a na správnom mieste musíte odbočiť na poľnú cestu smerom doľava. Poľná cesta je prejazdná aj pre autá, ale kto by to robil, keď môžete auto odstaviť hneď pri ceste a tých niekoľko 100 metrov prejsť aj pešo. Idete po lúkach, ktoré sú zároveň pasienkami, ale držte sa na poľnej ceste. Keď prídete k začiatku lesíka, pokračujte po jeho okraji doprava a onedlho dôjdete k miestu, kde kedysi stála silážna jama. To kedysi bolo už asi za socializmu a teraz je obrastená vegetáciou, dno je pokryté rastlinami a celé to tam vyzerá trošku znepokojivo. Na fotografii ...

 Na začiatku obce Králiky, neďaleko Banskej Bystrice, sa nachádza Králická tiesňava a skoro na jej konci je samotný vodopád. Malé parkovisko pri ceste je označené, ale v lete je asi lepšie si privstať, pretože tam nemusí byť dostatok miesta. Potom vám už nič nebráni vydať sa popri potoku k vodopádu. Okolie potoka. Počas cesty v riečisku potoka treba dobre sledovať cestu, pretože sa vám ľahko stane, že sa ocitnete na mieste, kde sa zdanlivo nedá pokračovať. V lete je to ľahšie, lebo popreskakujete cez potok. V zime a na jar tam môže byť v potoku toľko vody, že to bude ťažšie. Ale keď prekonáte prvý úsek potoka, objaví sa pred vami po pravej strane chodník, ktorý vedie popri potoku a pop ňom sa dostanete až k vodopádu. K nemu treba zase zostúpiť po krátkom strmšom chodníku zase k potoku. A tam už bude vodopád. Vodopád zo spodnej strany. Ak máte malé deti, k vodopádu vedie aj kratší chodník priamo z dediny. Pozrite si na mape Králik, ktorou cestou sa máte vydať, aby ste prišli k vodop...

Zubria zvernica v Topoľčiankach sa nenachádza priamo pri obci, ale nájdete ju 10 kilometrov severozápadným smerom pri obci Lovce. Uprostred obce neďaleko kostola nájdete smerovú tabuľu, ktorá vás povedie povedľa cintorína do hustého lesa, kde musíte zahnúť na križovatke na sever a po pár kilometroch prídete na parkovisko pred zvernicou. Odtiaľ pokračujete pešo a po pol kilometri ste na mieste. Na mieste nájdete malé informačné stredisko, kde sa kupuje vstup za symbolický poplatok. Potom už závisí iba na vrtochoch zvierat, či nejaké uvidíte. Na pozorovanie sú vhodné tri miesta. Môžete ich pozorovať z vyhliadkovej terasy na senníku, popri plote alebo na začiatku areálu, kde je najväčšia šanca na blízky kontakt. Veľa ale závisí od samotných zvierat, pretože ak chcú mať kľud, môžu sa vzdialiť aj 300 metrov od plota a medzi roztrúsenými stromami ich nebudete vidieť. My sme mali šťastie a v daždivom počasí sa od nás stádo pohybovalo vo vzdialenosti asi 50 metrov. Neskôr sa jeden býk rozhodol...

Po stopách Keltov môžete pátrať aj na brehoch Liptovskej Mary. Na svahu pri priehrade, ktorý sa zdá byť miernym, sa síce v lete trochu zapotíte, ale odmenou vám bude pekný výhľad a prekvapujúco dobre zrekonštruované archeologické miesto. Nie je to len tradičné odkrytie kamenných základov, ku ktorým máte tabuľky s popisom. Toto miesto je zrekonštruované tak, aby ste sa mohli dotknúť minulosti a voľne sa prechádzať medzi drevenými stavbami. Kelti sú pre dnešného človeka civilizácia, ktorá je opradená mystikou tajomna. Chuchvalce vlhkej hmly, ktoré sa lepia na divoké tváre bojovníkov, číhajúcich v tmavom lese. Tajomní druidi, ktorí dvíhajú nad hlavy rohy s pivom, zatiaľ čo ich pomocníci hádžu do obetnej jamy postihnutých mrzákov. Bujaré oslavy pri blčiacom ohni, ktoré sú prehlušované zúfalým kvikotom prasiatok, ktorým bronzový nôž zobral život. Takto si predstavujeme ľudí, ktorí pred tritisíc rokmi kráčali po našej krajine. Záleží len na vašej predstavivosti, či toto všetko uvidíte aj na ...

Nakrútil som niekoľko záberov na pasúce sa kone. Videli sme ich minulý rok pri vodnej nádrži Krpáčovo. V plytkej vode sa močili oddychujúci ľudia a na lúke vedľa nich sa pásli kone. Kôň je nádherné zviera, pokiaľ nie ste pri jeho kopytách, alebo v prípade plyšákov, nepokúša sa vám práve odhryznúť hlavu v domnení, že sa jedná o hlávku šalátu. Keď sa pasie, nevšíma si vás a môžete sledovať, ako si zubami odhrýza jemné končeky trávy. A keď na vás obráti pohľad, na chvíľu máte pocit, že sa zastavil čas a stretli ste cestovateľa z inej galaxie, ktorý svojim múdrym pohľadom prekonal čas a na kradmý okamih vás vpustil do svojho sveta.

Vo vtáčikoch sa nevyznám. Ale keď sme dole pod oknom uvideli tohoto krásavca, natočili sme s ním aspoň pár záberov, pokiaľ neufrnkol preč. A potom nastali krušné časy hľadania na Internete, aby sme zistili, čo je to za vtáčika. Nakoniec sme ho identifikovali ako Stehlíka pestrého (Carduelis carduelis).

Občas sa ocitnete na mieste, ktoré síce poznáte, ale ste tam v čase, kedy je miesto zmenené. Tieto zábery vznikli síce dávnejšie, stále ale majú v sebe podivné čaro. Vznikli na Vindšachte, čo je tajch na Štiavnických Baniach. Keby ste potrebovali presnejšiu lokalizáciu, tak je to medzi Banskou Štiavnicou a Počúvadlom. Cesta vedia priamo cez hrádzu a takýto bezpečnostný odtok tam je pre prípad, keby prišla veľká voda. V roku 2011 sme sa vybrali na Sitno a cestou sme si urobili malú prestávku pri tajchu. Bola inverzia a dole pri ňom bolo takéto uzimené počasie. Cez rozplývajúcu sa hmlu už presvitali lúče slnka. Stále ešte neboli dosť silné, aby tú ľadovú nádheru zničili. Vody tajchu boli nehybné a miesto pôsobilo dojmom, akoby práve vyhynulo ľudstvo. Na záberoch pár ľudí je, ale to sú len členovia našej výpravy. A vedľa nich mĺkvy svedok minulosti, rozpadajúci sa na hrádzi. Dakedy možno chránil baníkov, alebo mal privolávať každodenné dažde. Teraz už jeho rozpadnutá tvár ...

Niekedy sa ocitneme na takom výlete, ktorý sme vôbec neplánovali. Presne takýto výlet sa pre nás začal v dedinke Trnavá hora. Pôvodne sme sa chceli iba čo najrýchlejšie dostať do Kremnice a ako všetci normálni ľudia, išli sme po diaľnici. Išli sme smerom od Zvolena a tesne pred Hronskou Dúbravou nás policajti nemilosrdne odklonili z diaľnice na bývalú cestu (neskôr sme sa dozvedeli, že niekde na diaľnici havaroval kamión s drevom), ktorá ide povedľa Hrona. Tade sme sa plahočili slimačím tempom a asi po hodine sme sa dostali do Trnavej Hory. Slnko pripekalo, bambíno už začínalo byť v tom teple nervózne a tak sme sa museli rozhodnúť, či budeme pokračovať. Zastali sme v nejakom bufete Jalná pri Hrone. Mali tam len zapekanky, ale dali sa zjesť. Ten bufet slúži asi len splavujúcim vodákom, ktorí sa cez víkend zastavujú pri brehu a tak bola obsluha z nás uprostred týždňa trochu prekvapená. Pod košatým stromom vedľa bufetu sme skontrolovali mapu a nikomu sa nechcelo ešte hodinu sa piecť v...

Zo Šachtičky sa môžete vydať na všetky strany. My sme si vybrali sedlo Dolný Šturec, pretože do sedla vedie asfaltová cestička, po ktorej sa dobre tlačil aj kočík s bambínom. Po prvýkrát s nami išla aj Viola, na môj vkus dosť ufrflaná ovečka. Viola je ten typ, ktorý bude šomrať na všetko, ale ako to už medzi šomrošmi chodí, v skutočnosti potrebuje len priateľov. Len to nevie vyjadriť normálne, nedokáže za vami prísť a požiadať o objatie. Cesta sa začala na prašnom parkovisku na Šachtičke, odkiaľ v zime vyrážajú dychtiví lyžiari na blatom pokryté lúky, aby pred definitívnym príchodom globálneho otepľovania ešte predviedli niekoľko efektných papuliakov. Globálne otepľovanie ale donútilo ľudí premýšľať nad aktivitami, ktoré sa dajú robiť aj v lete a jednou z takých aktivít je aj turistika. Ale ako môžete robiť turistiku s kočíkom, v ktorom máte malé bambíno? Petrík je síce pripravený na všetko, ale chôdza medzi jeho obľúbené činnosti zatiaľ nepatrí. Práve preto sme išli na toto mi...

Aký dôvod má plyšák, aby navštívil arborétum? Rovnaký ako ľudia. Je tam krásne, ticho a pokiaľ prídete v správnom čase, všetko je poriadne rozkvitnuté. Takouto oázou harmónie s prírodou je aj Arborétum Mlyňany. Nebudem preháňať, keď poviem, že sme sa sem chystali dlho a vždy sa nejako na arborétum nedostalo. Vždy bolo tak trošku od ruky, vždy sme navštívili niečo iné a pri návrate okolo arboréta sme už boli unavení, alebo sa nám len tak nechcelo. Ale jedného dňa nás tam konečne zobrali. Arborétum sa nachádza v dedine Tesárske Mlyňany, ktorá sa nachádza neďaleko Zlatých Moraviec. Pohodlne sa tam dostanete rýchlostnou cestou R1. Zbehnete z nej dolu po sérii zaujímavých nadjazdov a podjazdov a po už trochu horšej ceste dorazíte do dediny. Postupujete ďalej a čoraz viac si kladiete otázku, či idete dobre. Cesta nakoniec skončí ako naozaj uzučká cesta, ale kde-tu sú cedule k arborétu, takže aj keď s malou dušičkou, nakoniec dorazíte na parkovisko pred arborétom. Na mape to je na súr...