Macko sleduje, macko cestuje, macko komentuje

K filmu Previanočná nočná mora máme s manželkou Erikou extra spomienky na jeden predvianočný večer, keď sa naše medovníčky na pozadí tohoto filmu zmenili na malé príšerky, ale nie o tom som chcel niečo napísať. Keď sa pozorne započúvate do skladby, počujete tam veľmi rytmický motív, ktorý napríklad hrajú prvé husle v šiestom takte, alebo druhé husle od 16. taktu. Keď som sa na to pred chvíľou pozeral, bolo mi to nejaké povedomé a zistil som, že prednedávnom som pre Esterku použil niečo veľmi podobné. Dookola sa opakujúci agresívny motív, ktorý dáva vyniknúť samotnej melódii. Dá sa to celkom dobre počuť od toho 16. taktu, kde husle začnú hrať melódiu a pod ňou počujete ten opakujúci sa rytmu. Započúvajte sa a skúste si to predstaviť bez toho. Je to pekné, ale nie je to ono. Chýba tomu tá agresivita, ktorá aj v samotnom filme na tomto mieste sprevádzala vykukovanie akejsi zubatej príšery s červenými očami spod postele. Keby len tak vykukla a neznel tam ten opakujúci sa rytmus, ani by ste

Do MuseScore som pridal menuet z Knihy skladieb pre Annu Magdalenu Bachovú. Použil som tri zdroje a prihliadol som aj na originálne skeny knihy. Výsledok sa blíži originálnemu zápisu, pridal som len zopár alternatív na miesta, kde sú pôvodne prírazy a trilky. Johann Sebastian Bach - Minuet in F Major, BWV Anh. 113 by Robo Ulbricht

Valčík, ktorý Chopin úplne nedokončil. Vydali ho až po jeho smrti. Ako ináč, vtedy ho priklepli úplne inej osobe, lebo na konci života Chopin už nebol žiadnou veľkou hviezdou. A tak až v roku 1955 priradili skladbu práve k Chopinovi. Zachovali sa dva rukopisy. Na Internete je nájditeľný iba starší rukopis, plný čmáraníc, nedokončený. Ten druhý je kdesi v Francúzsku, ale ani ten by nemal byť úplne hotový. Táto moja verzia zodpovedá tomu druhému. Rozdiel je len v tom, že som ho mierne spomalil voči tomu, ako je to obvyklé. Ale podľa mňa je to valčík a nie preteky v rýchlosti a takto to omnoho lepšie znie. Frédéric Chopin - Waltz in A minor, B. 150 by Robo Ulbricht

Ešte keď sme s Erikou neboli manželia, spievala v Evanjelickom kostole v Radvani v zbore a tam som sa po prvýkrát stretol s piesňou Ja chválim Teba (Pane). Nejaké podklady zo spevokolu stále doma má a tam boli aj noty k piesni. Nekvalitný výtlačok iba s popísanými akordmi. Pieseň som upravil pre piano tak, aby som zachoval tú pôvodnú jemnú melódiu, ktorá v kostole zaznievala a čo sa mi vtedy tak strašne páčila. Ja chválim Teba Pane by Robo Ulbricht A ešte jedna úprava piesne Ja chválim Teba (Pane). Teraz je to pre piano a sláčikový orchester. Výrazne mohutnejší zvuk. Husle a viola v podstate kopírujú melódiu, ale nechal som ich vyplniť aj prázdne miesta, kde piano nehrá melódiu. Violončelo hrá arpeggio a kontrabas ako obvykle tvrdí muziku. Ja chválim Teba Pane by Robo Ulbricht

Opäť som trošku komponoval. V predchádzajúcich dňoch som veľa počúval úvod skladby La Primavera od Antónia Vivaldiho. To je presne tá skladba zo Štyroch ročných období, čo každý človek počul a v pamäti sa mu hneď vybaví motív a zježia sa mu chlpy na celom tele. Toto je tiež napísané v E dur, ale s inými nástrojmi a jazzovom duchu. Musel som si konečne vyskúšať kombináciu piana, Tenor saxofónu a kontrabasu. A jazz mi umožnil použiť aj menej obvyklé akordy. Tie správne som hľadal na malej MIDI klávesnici a názvy som dohľadával vo vyhľadávači akordov . Pekné počúvanie. Rainy evening with a glass of whiskey by Robo Ulbricht

V roku 1818 skomponoval Franz Xaver Gruber hudbu k básni Tichá noc a hneď sa to stalo hitom. V roku 2020 sa dočkal valčíkovej úpravy. Odo mňa. Asi to nebude jediná verzia, kde to niekto takto upravil. Na Internete som našiel minimálne jedného človeka, ktorý takúto úpravu urobil a zavesil na YouTube. Tichá noc ako valčík znie celkom zaujímavo. Ten opakujúci sa valčíkový rytmus, kto tá melódia celkom pekne ide. Franz Xaver Gruber - Silent Night - Waltz by Robo Ulbricht Na GitHub som dal aj podklady pre skladbu v programe MuseScore. Je tam niekoľko verzií skladby, medzi nimi je aj tento valčík.

Pre svoje video som si vyskúšal tvorbu krátkeho intra. Použil som na to Ableton Live 10 Lite a free plugin LABS od Spitfire Audio. Použil som kombináciu zvukov Tundra Atmos, Soft Piano, Strings a London Atmos. Chcel som vytvoriť čosi ambientné, trochu disharmonické s nádychom nejakých industriálnych ruchov. Iba na pár sekúnd, ktoré zahrajú počas úvodných titulkov. Robo Ulbricht · City Street Intro A tu je potom výsledné video. Je to o Arduine a využití timera a NPN tranzistora na stmievanie výkonnej 1W LED.

Syntetizátorovej hudby nie je nikdy dosť. V Abletone som použil rôzne VST pluginy, ktoré simulujú staré nástroje. Dexed (Yamaha DX-7), 808, TyrellN6, Spitfire Labs Strings, Kontakt Analog Dream, Raum. Všetko relatívne zadarmo nástroje, ste ale potom pod paľbou, aby ste si kúpili komerčné verzie. Robo Ulbricht · Hypnotic Frog

Karel Hašler bol český autor piesní, dnes by sme ho skôr nazvali hitmaker, ktorý vytvoril obrovské množstvo piesní, o ktorých si všetci myslia, že tu boli odjakživa. Podľa dochovaných údajov o ňom, bol čiastočne kontroverznej povahy, čo sa mu neskôr aj stalo osudným a umrel v koncentračnom tábore počas Druhej svetovej vojny (1941). Mal vtedy 62 rokov. Pretože odvtedy už uplynulo viac ako 70 rokov (2011), jeho dielo spadá do kategórie public domain. Po starých zámeckých schodech je pekná balada, ktorú som objavil v zbierke starých partitúr. Celú pieseň som len prepísal pomocou Musescore a doplnil do nej akordy, aby bolo jasnejšie, ako asi znela. Na YouTube som síce našiel aj interpretáciu z čias Karla Hašlera, ale omnoho viac sa mi páčila jej interpretácia od Waldemara Matušku (a najmä tie pochodové pasáže, kde po ulici pochoduje ľud s hudobnými nástrojmi). Tomu som prispôsobil aj tempo piesne. Niekedy si možno nájdem aj viac času a skúsim pieseň trochu viac aranžovať, aby sme videli,

Ak niekto spomína tvorbu Ennia Morriconeho , málokedy sa v nej hovorí o soundtracku k filmu Il Grande Silenzio . A je to určite škoda, pretože tento soundtrack patrí k špičke Morriconeho tvorby. Už len pri počúvaní vám behajú po chrbte zimomriavky a to ste ani nevideli film. Melódia hladko plynie ako v opere, dramatické finále je každých päť minút a na záver je niekoľko verzií ústredného motívu. Film nakrútil režisér Sergio Corbucci . U nás je to pravdepodobne neznámy režisér, ale niekto možno videl jeho film Django s Francom Nerom, ktorý poslúžil ako inšpirácia pre Quentina Tarantina v jeho Djangovi. Veľké ticho sa drzí v duchu režisérovej tradície. Od prvých sekúnd sa strieľa, strieľa sa veľa a celé sa to odohráva v mrazivej pustatine, zasypanej po pás snehom. A na šťastný koniec filmu zabudnite. Klaus Kinski nie je súper, voči ktorému sa dá vyhrať. Film sa dá na YouTube nájsť aspoň v taliančine. Na získanie obrazu to stačí, aj keď toho veľa nerozumiete.

Napísal som skladbu v MuseScore, ktorú som nazval Duel. Je to skladba pre piano, husle, violu, violončelo a kontrabas. Názov dostala podľa toho, že mi strašne pripomína nejaké finále filmu, keď hrdina stojí v opustenej krajine nad hrobom svojho blízkeho, prisahá pomstu a vyrazí na cestu plnú bolesti a odplaty. https://soundcloud.com/robo-ulbricht/duel

Long Days of Vengeance je zaujímavý album pre priaznivcov hudby, ktorú produkuje napríklad známejší skladateľ Ennio Morricone. Ľudia sa v tom aj veľakrát pletú a prisúdia Morriconemu aj hudbu, ktorú neskomponoval. Armando Trovajoli (alternatívne Trovaioli) v tomto albume skomponoval westernovú hudbu k filmu s rovnakým názvom. Je to spaghetti western, inšpirovaný Grófom Monte Christo. K filmu nie je jednoduché sa dostať, ale komu sa to podarí, môže sa kochať pohľadom na zarast eného trestanca, ktorý si nemieni odkrútiť 30 rokov v kameňolome. Toho stvárňuje Giulianno Gemma (u nás známy z Angeliky ako vodca banditov Nicolas). Zarastený je ale len po scénu u holiča, kde v klasicky napínavej westernovej situácii sedí s koltom v kresle a necháva sa holiť podlým holičom s britvou, zatiaľ čo mu za chrbtom šaškuje iný bandita, ktorého nestihol zastreliť pár minút predtým. Od holiča získa zoznam nepriateľov, postrieľa teraz už nepodstatných banditov a môže sa vydať na lov tých zv

Argentínske tango som začal počúvať, keď Robo s Erikou chodili na tanečný kurz a po večeroch si v obývačke opakovali kroky. Toto je klasická melódia, ktorá sa vám pri prvom počutí dostane pod kožúšok. Nedalo mi a pátral som po pôvode tejto skladby. Skladba pochádza z roku 1935 a napísal ju Carlos Gardel a slová napísal Alfredo La Pera. V tom istom roku obaja zahynuli pri leteckom nešťastí v Medeline v Kolumbii. Obsahom skladby je porovnávanie stávkovania na kone s nejakou atraktívnou ženou. Výraz Por una Cabeza je fráza z dostihového prostredia a znamená víťazstvo koňa o jednu dĺžku hlavy. Gardel bol veľkým fanúšikom dostihov, preto ho to asi inšpirovalo. Carlos Gardel je považovaný za dôležitú postavu argentínskeho tanga a ľudia stále spomínajú na jeho hlas.

Bambíno má už sedem mesiacov a tak sa dožaduje čoraz sofistikovanejšej zábavy. Od útleho veku počúvalo klasickú hudbu a preto má už niečo napočúvané. Doteraz rád spomínam, ako zaspávalo pri tónoch nokturna Fryderika Chopina, alebo pri piesňach skupiny Buena Vista Social Club. Jeho hudobný obzor treba rozširovať a ja som mu vybral ako aktuálnu uspávanku pieseň od Františka Krištofa Veselého Saigon ty prístav krásnych žien . Ako som sa pri písaní tohto textu dozvedel, pieseň bola pôvodne napísaná pre operetu Pod cudzou vlajkou . Opereta pochádza z roku 1940 a odohráva sa v koloniálnej Indočíne. Tvrdí sa o nej, že je jednou z najpopulárnejších od Dusíka, ale Internet na túto tému prakticky mlčí a dozviete sa len, že je tam ešte jedna populárna pieseň Dedinka v údolí . My sme sa s touto piesňou stretli na koncerte skupiny Slovak tango a bola to pre mňa jedna z najemotívnejších piesní, ktoré som doteraz počul. V piesni nezaznie veľa textu, pretože prvá polovica je len inštrumentálna.