Preskočiť na hlavný obsah

Predvianočná nočná mora

K filmu Previanočná nočná mora máme s manželkou Erikou extra spomienky na jeden predvianočný večer, keď sa naše medovníčky na pozadí tohoto filmu zmenili na malé príšerky, ale nie o tom som chcel niečo napísať.

Keď sa pozorne započúvate do skladby, počujete tam veľmi rytmický motív, ktorý napríklad hrajú prvé husle v šiestom takte, alebo druhé husle od 16. taktu. Keď som sa na to pred chvíľou pozeral, bolo mi to nejaké povedomé a zistil som, že prednedávnom som pre Esterku použil niečo veľmi podobné.



Dookola sa opakujúci agresívny motív, ktorý dáva vyniknúť samotnej melódii. Dá sa to celkom dobre počuť od toho 16. taktu, kde husle začnú hrať melódiu a pod ňou počujete ten opakujúci sa rytmu. Započúvajte sa a skúste si to predstaviť bez toho. Je to pekné, ale nie je to ono. Chýba tomu tá agresivita, ktorá aj v samotnom filme na tomto mieste sprevádzala vykukovanie akejsi zubatej príšery s červenými očami spod postele. Keby len tak vykukla a neznel tam ten opakujúci sa rytmus, ani by ste si ju v záplave iných postáv nevšimli.


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Chytrô - stredoveká cesta a vodopády

Cez víkend sme sa hrali na archeológov a vrhli sme sa na prieskum stredovekého rumpálu, ktorým pred mnohými storočiami vyťahovali vozy do strmého kopca. Skúmali sme lokalitu Chytrô, čo je dolina hneď vedľa dedín Rybô, Valentová a Prášnica. Zdanlivo ničím zaujímavé miesto, ale práve tu natočil Paľo Bielik známe scény z filmu Vlčie diery . A tu aj padla megalavína, čo zabila osemnásť ľudí. Do údolia sme sa dostali z hlavnej cesty z Banskej Bystrice na Donovaly. V polovici bola odbočka na Horný Jelenec a tam sme prešli na uzučkú, miestami rozbitú cestu, ktorá smeruje až na koniec údolia. Ale až tak ďaleko sme nešli. Približne v polovici je odbočka a tam sme zastali. Ďalej by sme si trúfli iba na služobnom aute a také nik z nás nemal. Po tejto poľnej ceste sme pomaly prešli smerom na sever až ku miestu, kde je drevený panel s informáciami o našej stredovekej ceste. Tam sme zišli z poľnej cesty a ďalej pokračovali po lesnom chodníku. Chodník viedol povedľa potoka a už po pár metroch sa to

Francis Scott Fitzgerald - Veľký Gatsby

Knihu som si kúpil niekedy v období, keď v televízii bežala repríza filmu s Leonardom DiCapriom . Pár rokov mi ležala v skrini, pretože popri dvoch malých deťoch som si stále na ňu nenašiel čas. Ale ako deti pomaly rastú a večer si čítame rozprávky, mám už potom trochu času, počas ktorého môžem čítať. Príbeh je jednoduchý. Nick Carraway príde do New Yorku, aby tu skúsil svoje šťastie ako obchodník s cennými papiermi. S kolegom si chcú prenajať dom, ale ako to už v knihách býva, kolega od bývania odskočí a Nick sa ocitne sám na predmestí (ale na brehu mora) v ošarpanom dome a hneď vedľa stojí obrovská vila, ktorá patrí Gatsbymu. Boháčovi, o ktorom Nick nič nevie. Oproti cez záliv je vila, kde žije Daisy, Nickova vzdialená sesternica spolu so svojim mužom Tomom. Pravdepodobné miesto na mape, kam svoju knihu zasadil Fitzgerald je na priloženej mape. Umiestnenie Gatsbyho vily nie je náhodné, pretože postupne sa v knihe dozvieme o Gatsbyho vzťahu k Daisy. Príbeh nám rozpráva Nick, kto

Ja chválim Teba (Pane)

Ešte keď sme s Erikou neboli manželia, spievala v Evanjelickom kostole v Radvani v zbore a tam som sa po prvýkrát stretol s piesňou Ja chválim Teba (Pane). Nejaké podklady zo spevokolu stále doma má a tam boli aj noty k piesni. Nekvalitný výtlačok iba s popísanými akordmi. Pieseň som upravil pre piano tak, aby som zachoval tú pôvodnú jemnú melódiu, ktorá v kostole zaznievala a čo sa mi vtedy tak strašne páčila. Ja chválim Teba Pane by Robo Ulbricht A ešte jedna úprava piesne Ja chválim Teba (Pane). Teraz je to pre piano a sláčikový orchester. Výrazne mohutnejší zvuk. Husle a viola v podstate kopírujú melódiu, ale nechal som ich vyplniť aj prázdne miesta, kde piano nehrá melódiu. Violončelo hrá arpeggio a kontrabas ako obvykle tvrdí muziku. Ja chválim Teba Pane by Robo Ulbricht