Preskočiť na hlavný obsah

Francis Scott Fitzgerald - Veľký Gatsby

Knihu som si kúpil niekedy v období, keď v televízii bežala repríza filmu s Leonardom DiCapriom. Pár rokov mi ležala v skrini, pretože popri dvoch malých deťoch som si stále na ňu nenašiel čas. Ale ako deti pomaly rastú a večer si čítame rozprávky, mám už potom trochu času, počas ktorého môžem čítať.
Príbeh je jednoduchý. Nick Carraway príde do New Yorku, aby tu skúsil svoje šťastie ako obchodník s cennými papiermi. S kolegom si chcú prenajať dom, ale ako to už v knihách býva, kolega od bývania odskočí a Nick sa ocitne sám na predmestí (ale na brehu mora) v ošarpanom dome a hneď vedľa stojí obrovská vila, ktorá patrí Gatsbymu. Boháčovi, o ktorom Nick nič nevie. Oproti cez záliv je vila, kde žije Daisy, Nickova vzdialená sesternica spolu so svojim mužom Tomom. Pravdepodobné miesto na mape, kam svoju knihu zasadil Fitzgerald je na priloženej mape.
Umiestnenie Gatsbyho vily nie je náhodné, pretože postupne sa v knihe dozvieme o Gatsbyho vzťahu k Daisy. Príbeh nám rozpráva Nick, ktorý popisuje, ako sa zoznamuje s jednotlivými postavami. Daisy a Tom žijú svoj bohatý život plný pretvárky. Tom si ho spestruje milenkami a bez zaváhania do svojho mileneckého vzťahu zatiahne aj Nicka. Potrebuje sa pochváliť svojimi úspechmi.

Zoznámenie s Gatsbym je komplikovanejšie. Nick jedného dňa dostane pozvánku na večierok v susednej vile. Ale ako k tomu mohlo vôbec dôjsť? Absolútnej nule príde len tak pozvánka na večierok? Ako sa postupne zoznamujeme s Gatsbym, všetko odrazu dostáva jasné kontúry. Život Nicka a Gatsbyho je v mnohom podobný. Gatsby má síce stovky návštevníkov, ale jeho život je osamelý. Mnohí z jeho návštevníkov ani netušia, ako vyzerá. A Gatsby ani zďaleka nebol takým boháčom, akým je teraz. Kedysi začínal ako nula.

Nič asi nepokazím tým, že poviem, že sa kniha končí tragicky. Osudy všetkých postáv sa postupne prepletú a keď dôjde na zlomový okamih, keď sa Gatsby pokúsi pred Tomom otvorene vyznať svoju lásku, má to svoju tragickú dohru. Finále knihy je o nedobrovoľnom zariaďovaní Gatsbyho pohrebu, ktorý odrazu nemá jediného známeho alebo priateľa, ktorý by sa aspoň unúval prejaviť záujem. Aj po enormnej Nickovej snahe je nakoniec na pohrebe iba kňaz, Nick a Gatsbyho otec. A ešte jedna postava. Muž so sovími okuliarmi.

Ten si zaslúži našu pozornosť. Je dôležitý na pochopenie samotného Gatsbyho. Prvýkrát ho stretneme v Gatsbyho knižnici, kde si podnapitý prehliada jednotlivé knihy a čuduje sa, že to nie sú iba napodobeniny z kartónu. Ale z jeho rečí je jasné, že prehliadol Gatsbyho pretvárku a hru na absolventa Oxfordu. Stránky v knihách nemajú prerezané spoje. Gatsby ich nikdy nečítal. Neskôr sa s ním stretávame na konci večierka, keď opilci sadajú do áut a mieria preč. Jedno z nich havaruje a z vraku sa vyškriabe muž so sovími okuliarmi. Ale on nie je vinníkom, tak ako si myslia všetci okolo. Pravý vinník sa z vraku vyškriabe o niečo neskôr a jeho nepochopiteľné bľabotanie tomu dodáva absurdnú pointu. Pointu, ktorá až mrazivo súvisí so záverečnou haváriou Gatsbyho, Daisy a Myrtle Wilsonovej.

Posledné stretnutie na cintoríne tomu dodáva tragickú smutnú pointu. Odrazu od Gatsbyho dali všetci ruky preč a nikomu sa nič nestalo. Ani pravému vinníkovi nehody. Ani sa nepoškvrnila česť Toma. Ešte aj Myrtle Wilsonová je zobrazená ako svätica. To úplne stačí Nickovi, aby si zbalil tých svojich päť slivák a vytratil sa z mesta hriechu.

Kniha je výborne napísaná a používa popis deja s množstvom detailov. Tak ako ľudia bežne hovoria: "Vieš, Kamil, ten čo si zobral za ženu Terezu. Ten čo ho našli v kuríne s podrezaným hrdlom". Veľmi mi to pripomenulo písanie Henryho Millera.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Chytrô - stredoveká cesta a vodopády

Cez víkend sme sa hrali na archeológov a vrhli sme sa na prieskum stredovekého rumpálu, ktorým pred mnohými storočiami vyťahovali vozy do strmého kopca. Skúmali sme lokalitu Chytrô, čo je dolina hneď vedľa dedín Rybô, Valentová a Prášnica. Zdanlivo ničím zaujímavé miesto, ale práve tu natočil Paľo Bielik známe scény z filmu Vlčie diery. A tu aj padla megalavína, čo zabila osemnásť ľudí.
Do údolia sme sa dostali z hlavnej cesty z Banskej Bystrice na Donovaly. V polovici bola odbočka na Horný Jelenec a tam sme prešli na uzučkú, miestami rozbitú cestu, ktorá smeruje až na koniec údolia. Ale až tak ďaleko sme nešli. Približne v polovici je odbočka a tam sme zastali. Ďalej by sme si trúfli iba na služobnom aute a také nik z nás nemal. Po tejto poľnej ceste sme pomaly prešli smerom na sever až ku miestu, kde je drevený panel s informáciami o našej stredovekej ceste. Tam sme zišli z poľnej cesty a ďalej pokračovali po lesnom chodníku.
Chodník viedol povedľa potoka a už po pár metroch sa to p…

Zo Šachtičky do sedla Dolný Šturec

Zo Šachtičky sa môžete vydať na všetky strany. My sme si vybrali sedlo Dolný Šturec, pretože do sedla vedie asfaltová cestička, po ktorej sa dobre tlačil aj kočík s bambínom. Po prvýkrát s nami išla aj Viola, na môj vkus dosť ufrflaná ovečka. Viola je ten typ, ktorý bude šomrať na všetko, ale ako to už medzi šomrošmi chodí, v skutočnosti potrebuje len priateľov. Len to nevie vyjadriť normálne, nedokáže za vami prísť a požiadať o objatie.

Cesta sa začala na prašnom parkovisku na Šachtičke, odkiaľ v zime vyrážajú dychtiví lyžiari na blatom pokryté lúky, aby pred definitívnym príchodom globálneho otepľovania ešte predviedli niekoľko efektných papuliakov. Globálne otepľovanie ale donútilo ľudí premýšľať nad aktivitami, ktoré sa dajú robiť aj v lete a jednou z takých aktivít je aj turistika. Ale ako môžete robiť turistiku s kočíkom, v ktorom máte malé bambíno? Petrík je síce pripravený na všetko, ale chôdza medzi jeho obľúbené činnosti zatiaľ nepatrí.

Práve preto sme išli na toto miesto, p…