Preskočiť na hlavný obsah

Boj proti neonacizmu - fikcia a skutočnosť

Drobný postreh na tému boja proti neonacizmu. Ústami politikov sa tvorí fikcia. Ich prsty na hlasovacom zariadení tvoria skutočnosť.

Fikcia

To je ten stav pred voľbami, keď akože všetkým vadí neonacizmus a jeho podporovatelia.

Skutočnosť

Z dobovej tlače.
"Treba im dať výbor, nech sa ukážu," to sú slová aktuálneho premiéra Igora Matoviča o Kotlebovej ĽSNS. "Osobne som za to, aby sme prestali s takým ostrakizovaním [1] kotlebovcov. Treba im dať výbor, nech sa ukážu. Takýmto spôsobom im zoberieme čaro zakázaného ovocia." [2]

Predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík povedal, že je na diskusiu, kto bude predsedom výboru z ĽSNS. „Nesmie to byť človek, ktorý hádzal kocky po ženách, ktorý má kadečo potetované, ktorý sedel v base. To nie,“ uviedol Sulík.

Realita

Poslanca Martina Beluského z ĽSNS parlament zvolil do čela parlamentného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu. Získal 75 zo 135 platných hlasov, prítomných bolo 138 poslancov, tri hlasy boli neplatné. [3][4]

Odkazy

  1. Ostrakizmus bol v starovekých Aténach črepinový súd, ktorým niekoho vyhnali z mestského štátu.
  2. SME https://domov.sme.sk/c/22361064/treba-im-dat-vybor-nech-sa-ukazu-hovori-matovic-o-kotlebovcoch.html
  3. Pravda https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/546121-prva-schodza-parlamentu-ovplyvni-ju-koronavirus/
  4. Bohužiaľ sa mi v dokumentoch NRSR nepodarilo objaviť, ako presne hlasovali. Iba odkaz na nejaké hlasovanie o ostatných členoch výboru. Celkom by ma zaujímal zoznam tých ľudí, čo klikli ZA a ako o neonacizme rozprávali ešte tesne pred voľbami. https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=43696

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Chytrô - stredoveká cesta a vodopády

Cez víkend sme sa hrali na archeológov a vrhli sme sa na prieskum stredovekého rumpálu, ktorým pred mnohými storočiami vyťahovali vozy do strmého kopca. Skúmali sme lokalitu Chytrô, čo je dolina hneď vedľa dedín Rybô, Valentová a Prášnica. Zdanlivo ničím zaujímavé miesto, ale práve tu natočil Paľo Bielik známe scény z filmu Vlčie diery . A tu aj padla megalavína, čo zabila osemnásť ľudí. Do údolia sme sa dostali z hlavnej cesty z Banskej Bystrice na Donovaly. V polovici bola odbočka na Horný Jelenec a tam sme prešli na uzučkú, miestami rozbitú cestu, ktorá smeruje až na koniec údolia. Ale až tak ďaleko sme nešli. Približne v polovici je odbočka a tam sme zastali. Ďalej by sme si trúfli iba na služobnom aute a také nik z nás nemal. Po tejto poľnej ceste sme pomaly prešli smerom na sever až ku miestu, kde je drevený panel s informáciami o našej stredovekej ceste. Tam sme zišli z poľnej cesty a ďalej pokračovali po lesnom chodníku. Chodník viedol povedľa potoka a už po pár metroch sa to
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Francis Scott Fitzgerald - Veľký Gatsby

Knihu som si kúpil niekedy v období, keď v televízii bežala repríza filmu s Leonardom DiCapriom . Pár rokov mi ležala v skrini, pretože popri dvoch malých deťoch som si stále na ňu nenašiel čas. Ale ako deti pomaly rastú a večer si čítame rozprávky, mám už potom trochu času, počas ktorého môžem čítať. Príbeh je jednoduchý. Nick Carraway príde do New Yorku, aby tu skúsil svoje šťastie ako obchodník s cennými papiermi. S kolegom si chcú prenajať dom, ale ako to už v knihách býva, kolega od bývania odskočí a Nick sa ocitne sám na predmestí (ale na brehu mora) v ošarpanom dome a hneď vedľa stojí obrovská vila, ktorá patrí Gatsbymu. Boháčovi, o ktorom Nick nič nevie. Oproti cez záliv je vila, kde žije Daisy, Nickova vzdialená sesternica spolu so svojim mužom Tomom. Pravdepodobné miesto na mape, kam svoju knihu zasadil Fitzgerald je na priloženej mape. Umiestnenie Gatsbyho vily nie je náhodné, pretože postupne sa v knihe dozvieme o Gatsbyho vzťahu k Daisy. Príbeh nám rozpráva Nick, kto
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Por una Cabeza

Argentínske tango som začal počúvať, keď Robo s Erikou chodili na tanečný kurz a po večeroch si v obývačke opakovali kroky. Toto je klasická melódia, ktorá sa vám pri prvom počutí dostane pod kožúšok. Nedalo mi a pátral som po pôvode tejto skladby. Skladba pochádza z roku 1935 a napísal ju Carlos Gardel a slová napísal Alfredo La Pera. V tom istom roku obaja zahynuli pri leteckom nešťastí v Medeline v Kolumbii. Obsahom skladby je porovnávanie stávkovania na kone s nejakou atraktívnou ženou. Výraz Por una Cabeza je fráza z dostihového prostredia a znamená víťazstvo koňa o jednu dĺžku hlavy. Gardel bol veľkým fanúšikom dostihov, preto ho to asi inšpirovalo. Carlos Gardel je považovaný za dôležitú postavu argentínskeho tanga a ľudia stále spomínajú na jeho hlas.
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej