Tento príbeh sa začína na malom parkovisku za Horným Harmancom. Nachádza sa tu Harmanecký vodopád a kto sa neuspokojí s tým, odkiaľ tá voda do vodopádu tečie, môže sa spolu s nami vybrať na chvíľami desivú cestu hore dolinou k miestu, kde sa kedysi ťažil bazalt. Je to cesta nádhernou prírodou, počas ktorej nestretnete žiadneho človeka. Územie s množstvom medveďov, pokiaľ sa tam ale nebudete pohybovať v nevhodnom čase, neuvidíte ani jediného.
Dolina Prašnica sa začína hneď za vodopádom. Spočiatku stúpa iba mierne a lesná cesta sa vlní pomedzi rôzne kamenné formácie. Názov Prašnica bol medzi obyvateľmi Slovenska populárny a v blízkom okolí nájdete ďalšiu Prašnicu smerom na Donovaly, blízko osady Horný Jelenec. Nedokázal som zistiť, či ten názov pochádza od huby prášnice, alebo sa na tých miestach v minulosti len prášilo, lebo ju ľudia hospodárskou činnosťou zbavili lesov. Alebo tie miesta mali v minulosti nejaký iný účel, ktorý sa stratil v čase.
Skalné útvary sa objavujú hneď za vodopádom. Svahy doliny postupne stúpajú a obe strany sú pokryté bralami, vežami alebo skalnými ihlami. Občas vidíte malé jaskyne. Je to územie vápencov a neďaleko sa nachádza aj Harmanecká jaskyňa, čiže môžete očakávať, že pod zemou sa nachádza množstvo iných jaskýň, o ktorých nik nevie. Cesta bola spočiatku dobrá. Bolo vidno, že ju nedávno opravili. Ako sme zistili vyššie, pravdepodobne sa tade prehnala prednedávnom voda, ktorá vymlela cestu. Tam už to také dobré nebolo, ale stále sa dalo cestou bez problémov kráčať.
Dolina je akoby rozdelená na dve časti. Prvá je mierna, akonáhle prejdete väčšou zákrutou, začína byť strmšia. Potom už stúpate hore kopcom. Na konci treba dávať pozor, pretože sa rozvetvuje na niekoľko poľných ciest. Treba sa vybrať tou, ktorá zatáča doľava a má niekoľko kľukatých zákrut do strmého kopca. Potom sa opäť stúpanie zmierni a musíte už len po relatívnej rovine prejsť k lomu. Ak si pozorne všimnete okolitú krajinu, budete mať pocit, že je tam odrazu suchšie. Je to spôsobené blízkosťou veľkého ložiska bazaltu, čo je sopečná hornina.
K lomu vedie krátka cesta po vrstevnici a samotný lom má približne 200 x 200 m. V súčasnosti je čiastočne zarastený väčšími stromami, čo naznačuje, že je dlhšie obdobie opustený. My sme tam došli na začiatku leta a bol som dosť rozčarovaný z toho, že celé dno lomu bolo zarastené hustou pŕhľavou. Takže som musel celú rodinu nechať na kraji lomu a s fotoaparátom som pomedzi tú pŕhľavu nejako popreskakoval. Dokázal som sa dostať len do polovice vzdialenosti. Na konci bola pŕhľava taká hustá, že som tam s krátkymi nohavicami nebol schopný prejsť. Aby toho nebolo málo, stredom lomu tečie dnes už bahnitý potok. Nedostal som sa síce k peknej zahnutej stĺpovitej časti, ale v rámci možností som odfotil všetko podstatné.
Lom pravdepodobne vznikol medzi rokmi 1940 až 1960. Na starých topografických mapách je vyznačený až na tej z roku 1960. Je to logické, lebo v tých časoch sa stavali železnice. Trať z Banskej Bystrice do Dolnej Štubne začali stavať v roku 1938. A na stavbu bolo potrebné veľké množstvo kvalitného kameňa. Lom, z ktorého fotografie vidíte, je novší. V lese sa vedľa neho nachádza ešte jeden, ktorý je zrejme starší, lebo je aj na mape z roku 1955. Tam sme sa už nedostali, pretože deti boli unavené a čakal nás ešte zostup.
Na návrat sme si vybrali dolinu Čierneho potoka. Poľná cesta tam už ale bola dosť zarastená, väčšiu časť trasy sme šli povedľa nej. Nabudúce by som si vybral dolinu, ktorá sa začína trochu ďalej a je označená ako Tajchy alebo Nemecké bane. V lokalite Nemecké bane sa obe doliny spoja a potom už dole idete po asfaltovej ceste. Cestou opäť vidíte množstvo skalných útvarov a prejdete aj cez miesto, ktoré sa volá Tiesňava čierneho potoka. Je to síce kratučká tiesňava, ale porovnateľná s inými a známejšími. Jedna časť je pomenovaná skalná brána Vrátenec. Odnesiete si odtiaľ nádherný zážitok.
Záver cesty vás dovedie povedľa budovy (vodného zdroja?) ku hlavnej ceste, kde stoja dva domy a je tam otočka pre autobus. Už tradične som utekal po auto, zaparkované pri vodopáde, aby sa moji výletníci nemuseli prechádzať povedľa hlavnej cesty. Na stĺpoch sú upozornenia, že ste v zóne medveďa. Ale v tomto území ste v zóne medveďa neustále. Je logické, že sa tam nebudete motať na jar, keď majú mladé, alebo večer, keď v týchto strmých údoliach padne tma omnoho skôr.
Komentáre
Zverejnenie komentára