Chmarošský viadukt patrí k mimoriadne fotogenickým objektom na Slovensku. Týči sa vo výške nad cestou medzi Telgártom a Vernárom a je neprehliadnuteľný. Masívne kamenné podporné piliere sa týčia do výšky nad úzkym údolím. Železnica je z oboch strán ukrytá v hlbokých lesoch a len na krátkom úseku sa objavuje samotný viadukt. Na pohľad je síce krásny, omnoho horšie ale dopadá pokus o jeho odfotenie.
Napríklad na Google Mapy si môžete ľahko skontrolovať, že väčšina fotografií pôsobí zle. Odhliadnime od toho, že veľa ľudí ho odfotí nakrivo, alebo v podivnej skreslenej perspektíve. Ten objekt je proste tak veľký, že je náročné ho dostať do objektívu a súčasne dosiahnuť aj to, aby vyzeral dobre.
Ja som sa pri viadukte ocitol podvečer. Slnko bolo občas zahalené mrakmi a tak sa na pilieroch viaduktu objavovali tiene, ktoré počas dňa nevidíte. Bol to ale boj o sekundy. Kým som išiel pešo z parkoviska povedľa cesty, mal som len pár minút na to, aby som zachytil krásne tiene a svetlo na viadukte. A dobre som urobil, že som fotil priamo od cesty. Akonáhle sa totiž priblížite k poľnej cestičke, ktorá vedie k viaduktu, výhľad sa už iba zhoršuje. Škaredé stĺpy kazia záber a cestička postráda akúkoľvek romantiku. Rastú tam aj kríky, ktoré zakryjú pomerne veľkú časť viaduktu. Navyše, cesta je lemovaná plotom s ostnatým drôtom, takže nemôžete zastať ani na lúke naľavo, ani napravo od cestičky.
Podľa starších fotografií na Google Mapy je vidno, že pred pár rokmi ešte nebol problém voľne sa po lúke pohybovať. Aktuálne je tam však plot a tak paradoxne najlepšie zábery urobíte, ak sa postavíte vedľa rušnej cesty a budete fotiť ponad plot. Ja som fotil s 35 mm objektívom, potom som fotografiu na výšku orezal, aby sa odstránili nezaujímavé časti záberu, zrovnal som horizont a upravil fotografiu do čiernobielej podoby. Inšpirovala ma na to fotografia, ktorá je hneď pri hlavnej ceste. Je tam fotografia z výstavby viaduktu približne v roku 1931, keď bolo celé okolie bez lesa.
Komentáre
Zverejnenie komentára