Macko sleduje, macko cestuje, macko komentuje

V novembri sa nám narodilo bambíno. Teda ak mám byť presný, tak nie mne s Hippom, ale Robovi a Erike. Výrazne to zmenilo naše životy. Už sme neboli číslo jedna, už sme neboli hviezdami dňa a noci. Hviezdou sa stalo bábo a my sme sa museli na chvíľu stiahnuť. Našťastie sa ukázalo, že naše bábätko patrí medzi vzorné a napriek tomu, že jeho opatera je náročná, dá sa pri ňom aj normálne žiť. Volá sa Petrík a je to malý lapaj. Už od prvého dňa pozeral zvedavo na svet a všetko ho zaujímalo. Všetko okrem mňa. Snažil som sa s ním od prvého dňa komunikovať, ale akosi ma ignoroval. Bol som pre neho neviditeľný. Na rodičov hľadel stále. Na návštevníkov hľadel stále. A ja som sa mohol aj roztrhať a nič. Podobnú skúsenosť má aj Hippo, ktorý chcel byť od počiatku jeho ošetrujúcim lekárom. Tiež ho úplne ignoroval. Bambíno spočiatku svoj život rozdelilo na tri jasne viditeľné fázy. Spánok, zvedavé oči a krik. Kričal len keď bol hladný alebo pokakaný, ale to bol spočiatku permanentne. Zvedavé oči