Ponická jaskyňa patrí medzi menej známejšie jaskyne. Nachádza sa neďaleko obce Poniky a nie je možné sa do nej dostať. To platí pre bežného smrteľníka. Ale aj napriek tomu ponúka zaujímavú prechádzku v prírode a hľadanie vchodu do jaskyne. Svoju cestu môžete začať tesne pred obcou Poniky, smerom na Šalkovú. Tým smerom je aj Lavička lásky, ktorá ponúka možnosť odfotiť sa pri veľkom srdci. Od lavičky vedie hlavná cesta prudko dolu k obci a na správnom mieste musíte odbočiť na poľnú cestu smerom doľava. Poľná cesta je prejazdná aj pre autá, ale kto by to robil, keď môžete auto odstaviť hneď pri ceste a tých niekoľko 100 metrov prejsť aj pešo. Idete po lúkach, ktoré sú zároveň pasienkami, ale držte sa na poľnej ceste. Keď prídete k začiatku lesíka, pokračujte po jeho okraji doprava a onedlho dôjdete k miestu, kde kedysi stála silážna jama. To kedysi bolo už asi za socializmu a teraz je obrastená vegetáciou, dno je pokryté rastlinami a celé to tam vyzerá trošku znepokojivo. Na fotografii so
Kláštor v Hronskom Beňadiku je známy a každý, kto prešiel cestou do Levíc okolo neho sa musel zamyslieť, ako to vyzerá tam hore na skale. Pred rokmi sme sa tam s manželkou zastavili akurát vtedy, keď tam prišiel aj autobus plný spevákov, ktorí neodolali akustike kostola a precvičili si v ňom svoje piesne. Nedávno sme sa v okolí kláštora ocitli až podvečer, keď je už kláštor oficiálne zatvorený a tak sa dalo poprechádzať len po nádvorí. Akurát sa začalo stmievať a vežičky boli už osvetlené. Pomedzi stromy na nádvorí to vytváralo zaujímavý efekt. Osvetlená vežička kláštora. Vyzeralo to tam úplne inak, ako cez deň. Rád by som to miesto videl tak, ako vyzeralo v stredoveku. To ešte nemali umelé osvetlenie a tak v tom čase na nádvorí možno horeli slabým svetlom fakle, stúpal z nich čierny dym a celé to mihotavé svetlo muselo na prípadného návštevníka pôsobiť ako tajomný hrad, v ktorého okolí sa práve otvárajú hroby a všetko čo sa nestihlo schovať do bezpečia za hrubé múry, musí očakávať na