Macko sleduje, macko cestuje, macko komentuje

Mladšia dcérka Esterka má rada hudbu a občas si spolu niečo hráme na piane, alebo s veľkou vážnosťou ovláda MuseScore alebo Ableton . Nevie síce čítať, ale inštinktívne pozoruje moju ruku a potom s neuveriteľnou presnosťou napodobní všetky kliky myškou. Táto skladba vznikala postupne, často sme si ju spolu prehrávali a niekoľko mesiacov sa malými prískokmi hýbala dopredu. Nakoniec vznikla veselá skladba, ktorá akoby vystihovala jej povahu. Najmä keď pobehuje so svojou plyšovou opicou Hairou. Preto ten názov. V skladbe som aj trochu experimentoval a do strednej pasáže som umiestnil kúsok skladby od Johanna Sebastiana Bacha - Dobre naladený klavír. Je to síce mierne pozmenené, aby sa to dalo napojiť na predchádzajúce a nasledujúce takty, ale celkom sa to do veselosti skladby trafilo. Esterka and Haira by Robo Ulbricht

Viete akú najčastejšiu otázku dostanete v súvislosti s Bambínom? Či má už zub. A pretože práve to vaše zub mať dlhé mesiace nebude, bude vás táto otázka dlho prenasledovať. Náš Petrík spadol presne do tejto kategórie. Jeden malý zúbok mu horko-ťažko vykukol v desiatom mesiaci. A otázky o zube počúvame od troch mesiacov. V priemere sa to jeden človek pýtal každý mesiac. Na jedného človeka teda vychádza zhruba sedem otázok o zube. Koľko je príbuzných a známych? Aby sme boli skromní, nech ich je 10-20. Príbuzných stretnete častejšie, známych trochu menej. Takže výsledok je 7x10 + 2x10. Osemdesiat rovnakých otázok v priebehu siedmich mesiacov. To už môžeme považovať za pílenie uší, pretože to sa nedá ani porovnať s Violou, keď chcela pre mňa zohnať lístok na Burning man , alebo keď prišla o svoju šatku alebo keď chcela byť ako Pam Grier . Ani zďaleka nevychŕlila toľko otázok. Petrík sa na ten prvý zúbok poriadne načakal. Dva mesiace cítil, že sa niečo deje, ale išlo to tak poma...

Šiesta choroba je tá najbizarnejšie vec, s ktorou sme sa u Bambína stretli. A predpokladám, že skoro nik z vás o takej chorobe ani nepočul. Ale je to realita a každé malé dieťa to môže dostať. Spôsobuje ju vírus a ten, kto chorobu pomenoval, asi nebol veľmi kreatívny, alebo sa mu nechcelo vymyslieť dôstojný názov. Naše Bambíno ju dostalo a v podstate sa jej priebeh zhodoval s tým, čo vám povie lekár, alebo sa dozviete na Internete. Bambíno si na návšteve dvakrát caplo po ručičke s iným malým dieťaťom, ktoré bolo plávať a kdesi tam sa naň vírus nalepil. Toto dieťa nemalo žiadne príznaky, Naše Bambíno sa v noci zobudilo s plačom a horúčkou. Vtedy ešte nik netušil, čo sa deje. Bambíno dostalo čípok, po chvíli teplota klesla a všetci si medlili ručičky, akí sú šikovní ošetrovatelia. Neboli. Ráno sa horúčka vrátila a naplno vypukla na obed. To už nezabralo ani zopár zábalov a čípok. Robo s Erikou upalovali k doktorovi a ten akosi na prvý pohľad uhádol, čo to bude za chorobu. Žiadne pre...

Odkedy nastúpila doba Internetu, prinieslo to aj veľa dobrého, aj veľa zlého. Hypochondri a konšpirátori tam zverejňujú svoje názory tiež. Jednou z takých obľúbených tém je aj povinné očkovanie. A vďaka nim desiatky rodičov zvažujú, či svoje bambíno tiež radšej nezaočkovať. Povedal by som, že aj celkom inteligentní ľudia zvažujú, či na tých hrôzostrašných scenároch nie je niečo pravdivé. Ak správne chápem argumentáciu (ak ju očistíme od balastu) na Internete, tak podstata toho je v tom, že ak je pravdepodobnosť úmrtia zaočkovaného dieťaťa napríklad 1 : 100 000 a pravdepodobnosť úmrtia nezaočkovaného dieťaťa 1 : 1000, tak odporcovia očkovania si myslia, že v tomto prípade znamená 100 000 viac úmrtí ako 1000. Tomu hovorím  Internetová matematika . A potom už k tomu nabaľujú hrôzostrašné príbehy a hecujú aj všetkých naokolo. Chápem, že sa každý bojí o svoje bambíno. Nik nechce, aby malo po očkovaní nejaké problémy. Ale pamätá si niekto, že aj keď on ide na opakovanú protitetanov...

Dnes je každý rodič pod paľbou argumentov, čo všetko by mal urobiť pre to, aby bolo jeho bábätko zdravé, čulé, veselé, múdre alebo šikovné. Jednou z takýchto povinných jázd je aj plávanie pre bábätká. Má vaše bábo šesť mesiacov? Tak šup s ním do vody, aby bolo zdravé a veselé. A tak aj náš Petrík absolvoval takéto plávanie. Plávanie pre bábätká má dva hlavné prúdy. Prvý razí plávanie v sladkej vode a ten druhý v slanej vode. V princípe je to úplne jedno, ale slaná voda má v sebe nádych exotiky a tak Robo s Erikou vybrali slanú vodu. Asi to bude zaužívaným zvykom, že sa kurzy plávania kupujú po mesiacoch a tak váš drobec absolvuje približne štyri plávania. Každý týždeň jedno. Popíšem jednu lekciu, aby ste mali predstavu, čo sa tam deje. Náš kurz bol v menšom bazéniku, do ktorého sa pohodlne zmestilo šesť matiek s bábätkami a jedna inštruktorka. Bazénik mal približne 4x4 metre a vody v ňom bolo asi meter. Bolo to v komplexe, kde sa nachádzala vstupná hala s hračkami a stoličkami na...

Položili ste si niekedy otázku, či bábätko vonia? Zdá sa vám taká otázka divná? Znie to šokujúco intímne, ako keby ste liezli inému priamo do domácnosti? Ale aj keď je to podivné, ľudia bábätká naozaj voňajú. Má to dve príčiny. Tá prvá je úplne elementárna. Malé bábätko v prvých mesiacoch produkuje len krik a plnú plienku. Krik je často vyvolaný práve plnou plienkou. Ale nie vždy. A teraz si predstavte, že máte bambíno naobliekané, aby neprechladlo a ozve sa z neho krik. Čo urobíte? Logicky predpokladáte, že by mohlo hladné. Skúsite ho nakŕmiť a ono nechce. Rozbalíte všetky vrstvy a zistíte, že v plienke nič nie je. Bambíno sa odrazu usmeje a vy ani len netušíte, čo bol za problém. Ale o päť minút sa situácia opakuje. Čo urobíte? A pretože nechcete do nemoty rozbaľovať plienku, časom sa u vás vyvinie čuchací reflex. Namiesto pracného rozbaľovania si len čuchnete k jeho zadočku. Ak sa vám to nezdá, pokračujete rozbaľovaním. Nie je to síce stopercentná metóda, ale ako to tak sled...

Zo Šachtičky sa môžete vydať na všetky strany. My sme si vybrali sedlo Dolný Šturec, pretože do sedla vedie asfaltová cestička, po ktorej sa dobre tlačil aj kočík s bambínom. Po prvýkrát s nami išla aj Viola, na môj vkus dosť ufrflaná ovečka. Viola je ten typ, ktorý bude šomrať na všetko, ale ako to už medzi šomrošmi chodí, v skutočnosti potrebuje len priateľov. Len to nevie vyjadriť normálne, nedokáže za vami prísť a požiadať o objatie. Cesta sa začala na prašnom parkovisku na Šachtičke, odkiaľ v zime vyrážajú dychtiví lyžiari na blatom pokryté lúky, aby pred definitívnym príchodom globálneho otepľovania ešte predviedli niekoľko efektných papuliakov. Globálne otepľovanie ale donútilo ľudí premýšľať nad aktivitami, ktoré sa dajú robiť aj v lete a jednou z takých aktivít je aj turistika. Ale ako môžete robiť turistiku s kočíkom, v ktorom máte malé bambíno? Petrík je síce pripravený na všetko, ale chôdza medzi jeho obľúbené činnosti zatiaľ nepatrí. Práve preto sme išli na toto mi...

Aké sú obvykle prvé slová malého bambína? Je to mama? Je to papa? Možno je to tak u bežných bábätiek. To naše začalo svoje rečnenie slovami unga-unga. Bambíno bolo doma z pôrodnice iba tri dni, keď začalo rečniť. Počul som ho celkom zreteľne, pretože obvykle vylihujem stále v spálni a tam je aj prebaľovací pult. Z postele to sú k pultu iba dva metre. Bambíno strávilo na prebaľovacom pulte dosť času. Každú chvíľu mu menili plienku. A obvykle sa opakovala rovnaká scéna. Bambíno srdcervúco plakalo. Položili ho na pult a stiahli mu nohavice. Potom mu rozopli body. Kto nevie, čo je to body, tak vedzte, že je to oblečenie, ktoré je na spodnej časti možné ľahko rozopnúť. Potom ho podložili pôrodníckou podložkou, aby v prípade malej nehody všetko schytala len tá podložka. A potom už len nasledovala rutinná výmena plienky. Aspoň tak sa to na začiatku javilo. Jedna výmena plienky sa nijako nelíšila od tej nasledujúcej. Každý deň osem nových plienok. Alebo aj desať. Všetko veľmi rýchlo spl...

V novembri sa nám narodilo bambíno. Teda ak mám byť presný, tak nie mne s Hippom, ale Robovi a Erike. Výrazne to zmenilo naše životy. Už sme neboli číslo jedna, už sme neboli hviezdami dňa a noci. Hviezdou sa stalo bábo a my sme sa museli na chvíľu stiahnuť. Našťastie sa ukázalo, že naše bábätko patrí medzi vzorné a napriek tomu, že jeho opatera je náročná, dá sa pri ňom aj normálne žiť. Volá sa Petrík a je to malý lapaj. Už od prvého dňa pozeral zvedavo na svet a všetko ho zaujímalo. Všetko okrem mňa. Snažil som sa s ním od prvého dňa komunikovať, ale akosi ma ignoroval. Bol som pre neho neviditeľný. Na rodičov hľadel stále. Na návštevníkov hľadel stále. A ja som sa mohol aj roztrhať a nič. Podobnú skúsenosť má aj Hippo, ktorý chcel byť od počiatku jeho ošetrujúcim lekárom. Tiež ho úplne ignoroval. Bambíno spočiatku svoj život rozdelilo na tri jasne viditeľné fázy. Spánok, zvedavé oči a krik. Kričal len keď bol hladný alebo pokakaný, ale to bol spočiatku permanentne. Zvedavé oči...