Povinné očkovanie detí

Odkedy nastúpila doba Internetu, prinieslo to aj veľa dobrého, aj veľa zlého. Hypochondri a konšpirátori tam zverejňujú svoje názory tiež. Jednou z takých obľúbených tém je aj povinné očkovanie. A vďaka nim desiatky rodičov zvažujú, či svoje bambíno tiež radšej nezaočkovať. Povedal by som, že aj celkom inteligentní ľudia zvažujú, či na tých hrôzostrašných scenároch nie je niečo pravdivé.

Ak správne chápem argumentáciu (ak ju očistíme od balastu) na Internete, tak podstata toho je v tom, že ak je pravdepodobnosť úmrtia zaočkovaného dieťaťa napríklad 1 : 100 000 a pravdepodobnosť úmrtia nezaočkovaného dieťaťa 1 : 1000, tak odporcovia očkovania si myslia, že v tomto prípade znamená 100 000 viac úmrtí ako 1000. Tomu hovorím Internetová matematika. A potom už k tomu nabaľujú hrôzostrašné príbehy a hecujú aj všetkých naokolo.

Chápem, že sa každý bojí o svoje bambíno. Nik nechce, aby malo po očkovaní nejaké problémy. Ale pamätá si niekto, že aj keď on ide na opakovanú protitetanovku po pätnástich rokoch, že skoro každý má ruku trochu opuchnutú a že je mu zo dva dni trošku nepríjemne?

Naše bambíno napríklad prvú injekciu ani nezbadalo a druhú zase prežilo s horúčkou. Ale od toho sú pediatri, aby vám vysvetlili, že horúčku šetrne zrazíte zábalom a malým čípkom. A aj keď sme pri tom všetci pekne panikárili a nemali potuchy, ako to urobiť, nakoniec sme to nejako dokázali a už po hodine bambíno spokojne zaspalo a postupne aj my všetci, čo sme plánovali pri ňom do rána bdieť. Naše bambíno aj po horúčke bolo už na druhý deň veselé. A vieme, že nemusíme riešiť jeho stret s bacilmi ani inými nešťastnými deťmi, ktorých rodičia im určili radšej životnú dráhu bacilonosičov.