Preskočiť na hlavný obsah

Plávanie bábätiek

Dnes je každý rodič pod paľbou argumentov, čo všetko by mal urobiť pre to, aby bolo jeho bábätko zdravé, čulé, veselé, múdre alebo šikovné. Jednou z takýchto povinných jázd je aj plávanie pre bábätká. Má vaše bábo šesť mesiacov? Tak šup s ním do vody, aby bolo zdravé a veselé. A tak aj náš Petrík absolvoval takéto plávanie.

Plávanie pre bábätká má dva hlavné prúdy. Prvý razí plávanie v sladkej vode a ten druhý v slanej vode. V princípe je to úplne jedno, ale slaná voda má v sebe nádych exotiky a tak Robo s Erikou vybrali slanú vodu. Asi to bude zaužívaným zvykom, že sa kurzy plávania kupujú po mesiacoch a tak váš drobec absolvuje približne štyri plávania. Každý týždeň jedno.

Popíšem jednu lekciu, aby ste mali predstavu, čo sa tam deje. Náš kurz bol v menšom bazéniku, do ktorého sa pohodlne zmestilo šesť matiek s bábätkami a jedna inštruktorka. Bazénik mal približne 4x4 metre a vody v ňom bolo asi meter. Bolo to v komplexe, kde sa nachádzala vstupná hala s hračkami a stoličkami na oddych po plávaní, prezliekáreň s obrovským množstvom prebaľovacích pultov, sprchy a samotný bazén. Vo vstupnej hale bola normálna teplota, ale v plávacej časti bolo horúco ako v džungli. Čím menej oblečenia ste tam mali, tým to bolo znesiteľnejšie. Zjavne tam dávali pozor na to, aby bolo bábätkám príjemne. Aj keď pár stupňov dole by ich nezabilo a urobilo by to život neplávajúcim návštevníkom príjemnejším.

Samotné plávanie trvalo približne pol hodiny. Bambíno muselo mať natiahnutú plávaciu plienku, čo bola pre mňa zaujímavá novinka. Vyzerá to ako nohavičky, nie sú na tom žiadne suché zipsy, takže si užíjete zábavy pri naťahovaní plienky na čerstvo osprchované bambíno. Takto vyzbrojené bábätká potom plávajú v bazéne. Ale výraz plávanie nevystihuje to, čo sa tam presne dialo. V skutočnosti ich držali celý čas matky pod pazuchami a podľa pokynov inštruktorky s nimi krúžili vo vode ako kosatky vo fjorde. Robili sa tam disciplíny ako mierne ponorenie telíčka pod vodu, otočenie bábätka okolo tela matky na jednu a na druhú stranu, poliatie vodou z krhličky a už spomínaný zlatý klinec programu, kde sa matky ako húf kosatiek vrhli dookola inštruktorky a simulovali obkľúčenie koristi koordinovaným plávaním.

Asi chcete vedieť, ako sa Petríkovi páčilo na kurze. Nuž, nepáčilo sa mu tam. Zvyšných šesť bábätiek prejavovalo rôzne stupne radosti, od apatie až po naozajstné úsmevy. Petrík predviedol opačnú škálu reakcií. Otázku v očiach, zhnusenie a aj poriadnu dávku plaču. Nepomohla žiadna rada inštruktorky, výsledkom bolo iba viac alebo menej plaču. Asi sa mu teraz nepáčia kolektívne športy, lebo doma vo svojom vedierku, alebo priamo vo vani, si vodičku celkom užíva. Čliape sa tam, hrá sa s gumenou kačkou alebo nožičkou a usmieva sa na všetky strany.

Aký je verdikt? Pokojne to skúste s vašim drobcom. Je vyššia pravdepodobnosť, že sa mu tam bude páčiť. Ak nie, aspoň budete vedieť, že nie je jediný a že ani Petrík tam neskákal od nadšenia. A viac ho tam netrápte. Však malé bambíno má toľko iných činností, ktoré ho bavia, že mu neúspešné plávanie vôbec nebude chýbať. A keď bude treba, naučí sa plávať vtedy, keď to bude vedieť aj využiť.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Chytrô - stredoveká cesta a vodopády

Cez víkend sme sa hrali na archeológov a vrhli sme sa na prieskum stredovekého rumpálu, ktorým pred mnohými storočiami vyťahovali vozy do strmého kopca. Skúmali sme lokalitu Chytrô, čo je dolina hneď vedľa dedín Rybô, Valentová a Prášnica. Zdanlivo ničím zaujímavé miesto, ale práve tu natočil Paľo Bielik známe scény z filmu Vlčie diery . A tu aj padla megalavína, čo zabila osemnásť ľudí. Do údolia sme sa dostali z hlavnej cesty z Banskej Bystrice na Donovaly. V polovici bola odbočka na Horný Jelenec a tam sme prešli na uzučkú, miestami rozbitú cestu, ktorá smeruje až na koniec údolia. Ale až tak ďaleko sme nešli. Približne v polovici je odbočka a tam sme zastali. Ďalej by sme si trúfli iba na služobnom aute a také nik z nás nemal. Po tejto poľnej ceste sme pomaly prešli smerom na sever až ku miestu, kde je drevený panel s informáciami o našej stredovekej ceste. Tam sme zišli z poľnej cesty a ďalej pokračovali po lesnom chodníku. Chodník viedol povedľa potoka a už po pár metroch sa to

Francis Scott Fitzgerald - Veľký Gatsby

Knihu som si kúpil niekedy v období, keď v televízii bežala repríza filmu s Leonardom DiCapriom . Pár rokov mi ležala v skrini, pretože popri dvoch malých deťoch som si stále na ňu nenašiel čas. Ale ako deti pomaly rastú a večer si čítame rozprávky, mám už potom trochu času, počas ktorého môžem čítať. Príbeh je jednoduchý. Nick Carraway príde do New Yorku, aby tu skúsil svoje šťastie ako obchodník s cennými papiermi. S kolegom si chcú prenajať dom, ale ako to už v knihách býva, kolega od bývania odskočí a Nick sa ocitne sám na predmestí (ale na brehu mora) v ošarpanom dome a hneď vedľa stojí obrovská vila, ktorá patrí Gatsbymu. Boháčovi, o ktorom Nick nič nevie. Oproti cez záliv je vila, kde žije Daisy, Nickova vzdialená sesternica spolu so svojim mužom Tomom. Pravdepodobné miesto na mape, kam svoju knihu zasadil Fitzgerald je na priloženej mape. Umiestnenie Gatsbyho vily nie je náhodné, pretože postupne sa v knihe dozvieme o Gatsbyho vzťahu k Daisy. Príbeh nám rozpráva Nick, kto

Por una Cabeza

Argentínske tango som začal počúvať, keď Robo s Erikou chodili na tanečný kurz a po večeroch si v obývačke opakovali kroky. Toto je klasická melódia, ktorá sa vám pri prvom počutí dostane pod kožúšok. Nedalo mi a pátral som po pôvode tejto skladby. Skladba pochádza z roku 1935 a napísal ju Carlos Gardel a slová napísal Alfredo La Pera. V tom istom roku obaja zahynuli pri leteckom nešťastí v Medeline v Kolumbii. Obsahom skladby je porovnávanie stávkovania na kone s nejakou atraktívnou ženou. Výraz Por una Cabeza je fráza z dostihového prostredia a znamená víťazstvo koňa o jednu dĺžku hlavy. Gardel bol veľkým fanúšikom dostihov, preto ho to asi inšpirovalo. Carlos Gardel je považovaný za dôležitú postavu argentínskeho tanga a ľudia stále spomínajú na jeho hlas.