Preskočiť na hlavný obsah

Plávanie bábätiek

Dnes je každý rodič pod paľbou argumentov, čo všetko by mal urobiť pre to, aby bolo jeho bábätko zdravé, čulé, veselé, múdre alebo šikovné. Jednou z takýchto povinných jázd je aj plávanie pre bábätká. Má vaše bábo šesť mesiacov? Tak šup s ním do vody, aby bolo zdravé a veselé. A tak aj náš Petrík absolvoval takéto plávanie.

Plávanie pre bábätká má dva hlavné prúdy. Prvý razí plávanie v sladkej vode a ten druhý v slanej vode. V princípe je to úplne jedno, ale slaná voda má v sebe nádych exotiky a tak Robo s Erikou vybrali slanú vodu. Asi to bude zaužívaným zvykom, že sa kurzy plávania kupujú po mesiacoch a tak váš drobec absolvuje približne štyri plávania. Každý týždeň jedno.

Popíšem jednu lekciu, aby ste mali predstavu, čo sa tam deje. Náš kurz bol v menšom bazéniku, do ktorého sa pohodlne zmestilo šesť matiek s bábätkami a jedna inštruktorka. Bazénik mal približne 4x4 metre a vody v ňom bolo asi meter. Bolo to v komplexe, kde sa nachádzala vstupná hala s hračkami a stoličkami na oddych po plávaní, prezliekáreň s obrovským množstvom prebaľovacích pultov, sprchy a samotný bazén. Vo vstupnej hale bola normálna teplota, ale v plávacej časti bolo horúco ako v džungli. Čím menej oblečenia ste tam mali, tým to bolo znesiteľnejšie. Zjavne tam dávali pozor na to, aby bolo bábätkám príjemne. Aj keď pár stupňov dole by ich nezabilo a urobilo by to život neplávajúcim návštevníkom príjemnejším.

Samotné plávanie trvalo približne pol hodiny. Bambíno muselo mať natiahnutú plávaciu plienku, čo bola pre mňa zaujímavá novinka. Vyzerá to ako nohavičky, nie sú na tom žiadne suché zipsy, takže si užíjete zábavy pri naťahovaní plienky na čerstvo osprchované bambíno. Takto vyzbrojené bábätká potom plávajú v bazéne. Ale výraz plávanie nevystihuje to, čo sa tam presne dialo. V skutočnosti ich držali celý čas matky pod pazuchami a podľa pokynov inštruktorky s nimi krúžili vo vode ako kosatky vo fjorde. Robili sa tam disciplíny ako mierne ponorenie telíčka pod vodu, otočenie bábätka okolo tela matky na jednu a na druhú stranu, poliatie vodou z krhličky a už spomínaný zlatý klinec programu, kde sa matky ako húf kosatiek vrhli dookola inštruktorky a simulovali obkľúčenie koristi koordinovaným plávaním.

Asi chcete vedieť, ako sa Petríkovi páčilo na kurze. Nuž, nepáčilo sa mu tam. Zvyšných šesť bábätiek prejavovalo rôzne stupne radosti, od apatie až po naozajstné úsmevy. Petrík predviedol opačnú škálu reakcií. Otázku v očiach, zhnusenie a aj poriadnu dávku plaču. Nepomohla žiadna rada inštruktorky, výsledkom bolo iba viac alebo menej plaču. Asi sa mu teraz nepáčia kolektívne športy, lebo doma vo svojom vedierku, alebo priamo vo vani, si vodičku celkom užíva. Čliape sa tam, hrá sa s gumenou kačkou alebo nožičkou a usmieva sa na všetky strany.

Aký je verdikt? Pokojne to skúste s vašim drobcom. Je vyššia pravdepodobnosť, že sa mu tam bude páčiť. Ak nie, aspoň budete vedieť, že nie je jediný a že ani Petrík tam neskákal od nadšenia. A viac ho tam netrápte. Však malé bambíno má toľko iných činností, ktoré ho bavia, že mu neúspešné plávanie vôbec nebude chýbať. A keď bude treba, naučí sa plávať vtedy, keď to bude vedieť aj využiť.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Chytrô - stredoveká cesta a vodopády

Cez víkend sme sa hrali na archeológov a vrhli sme sa na prieskum stredovekého rumpálu, ktorým pred mnohými storočiami vyťahovali vozy do strmého kopca. Skúmali sme lokalitu Chytrô, čo je dolina hneď vedľa dedín Rybô, Valentová a Prášnica. Zdanlivo ničím zaujímavé miesto, ale práve tu natočil Paľo Bielik známe scény z filmu Vlčie diery . A tu aj padla megalavína, čo zabila osemnásť ľudí. Do údolia sme sa dostali z hlavnej cesty z Banskej Bystrice na Donovaly. V polovici bola odbočka na Horný Jelenec a tam sme prešli na uzučkú, miestami rozbitú cestu, ktorá smeruje až na koniec údolia. Ale až tak ďaleko sme nešli. Približne v polovici je odbočka a tam sme zastali. Ďalej by sme si trúfli iba na služobnom aute a také nik z nás nemal. Po tejto poľnej ceste sme pomaly prešli smerom na sever až ku miestu, kde je drevený panel s informáciami o našej stredovekej ceste. Tam sme zišli z poľnej cesty a ďalej pokračovali po lesnom chodníku. Chodník viedol povedľa potoka a už po pár metroch sa to...

Por una Cabeza

Argentínske tango som začal počúvať, keď Robo s Erikou chodili na tanečný kurz a po večeroch si v obývačke opakovali kroky. Toto je klasická melódia, ktorá sa vám pri prvom počutí dostane pod kožúšok. Nedalo mi a pátral som po pôvode tejto skladby. Skladba pochádza z roku 1935 a napísal ju Carlos Gardel a slová napísal Alfredo La Pera. V tom istom roku obaja zahynuli pri leteckom nešťastí v Medeline v Kolumbii. Obsahom skladby je porovnávanie stávkovania na kone s nejakou atraktívnou ženou. Výraz Por una Cabeza je fráza z dostihového prostredia a znamená víťazstvo koňa o jednu dĺžku hlavy. Gardel bol veľkým fanúšikom dostihov, preto ho to asi inšpirovalo. Carlos Gardel je považovaný za dôležitú postavu argentínskeho tanga a ľudia stále spomínajú na jeho hlas.

Bazaltový lom v Dolnej Prašnici

Tento príbeh sa začína na malom parkovisku za Horným Harmancom . Nachádza sa tu Harmanecký vodopád a kto sa neuspokojí s tým, odkiaľ tá voda do vodopádu tečie, môže sa spolu s nami vybrať na chvíľami desivú cestu hore dolinou k miestu, kde sa kedysi ťažil bazalt. Je to cesta nádhernou prírodou, počas ktorej nestretnete žiadneho človeka. Územie s množstvom medveďov, pokiaľ sa tam ale nebudete pohybovať v nevhodnom čase, neuvidíte ani jediného. Dolina Prašnica sa začína hneď za vodopádom. Spočiatku stúpa iba mierne a lesná cesta sa vlní pomedzi rôzne kamenné formácie. Názov Prašnica bol medzi obyvateľmi Slovenska populárny a v blízkom okolí nájdete ďalšiu Prašnicu smerom na Donovaly , blízko osady Horný Jelenec . Nedokázal som zistiť, či ten názov pochádza od huby prášnice, alebo sa na tých miestach v minulosti len prášilo, lebo ju ľudia hospodárskou činnosťou zbavili lesov. Alebo tie miesta mali v minulosti nejaký iný účel, ktorý sa stratil v čase. Skalné útvary sa objavujú hneď za vo...