Niektoré miesta vás priťahujú ako spev Sirény. Banská Štiavnica je v podstate jedna dlhá strmá ulica, na ktorej lapáte po dychu a dúfate, že na konci nájdete aspoň jedno voľné miesto v Divnej Pani. Aby ste do seba kopli kafíčko a prinútili sa vyšliapať ešte na Trojičné námestie. A ak tam neskončíte v antikvariáte, tak ešte vyšliapať cez les na Veľkú Vodárenskú. Ale to už je fakt posledná atrakcia lenivého turistu v kopcoch. Lesy sú tam plné nebožtíkov, čo si pridali ešte jednu atrakciu a kleplo ich na pol ceste. A napriek tomu, že sa zaprisaháte a nahlas prehlásite, že sa do tej strminy nikdy viac nevrátite, na druhý rok ste tam opäť. Prečo?
Kladiem otázky, ale kto iný na ne má odpovedať? Hippo má plno starostí so svojou úlohou pediatra. Viola si rovno zaťukala na čelo a odbehla drankať päťeurovku od Eriky. A Žofka rieši svoje stretnutie s Neilom Armstrongom. Ostal som tu len ja a hŕba spomienok.
Spomenul som si, ako som sa plahočil na Kalváriu, zakopával o storočiami rozpadnutý chodník a zlostil sa na všadeprítomných chrobákov s červenými krovkami. Spomenul som si na na obrovské sekvoje v botanickej záhrade a jediné rozkvitnuté lekno v ošarpanom bazéniku na tom istom mieste. Spomenul som si na ulicu obsypanú ružami, ktorá sa pred nami vynorila z ničoho a ktorú už nikdy nenájdem. Spomenul som si na pouličné bistro, kde som sa natlačil cícerom v citrónovej omáčke. Spomenul som si na šialenú návštevu banskej chodby, ktorá sa po sto metroch skončila a vykopla ma naspäť na rozpálenú ulicu.
Spomenul som si na obchodík, v ktorom si Robo s Erikou kúpili prstienok. Spomenul som si na penzión Nostalgia, kde sa štveráte pomedzi staré trámy do svojej izbičky. Spomenul som si na šálku čaju v Čajovni Klopačka, kde sa nám do šálok plazil podivný dym a sledovali nás zastreté pohľady návštevníkov. Spomenul som si na opustený cintorín vedľa Nového Zámku, na ktorom kvílil vietor v štrbinách kovových krížov. A spomenul som si aj na hlasy spevákov z Fragile, ktorých sme počuli tesne pred koncertom z nejakého okienka.
Spomenul som si na náhodne objavené bludisko zo zrkadiel, kde ste vrážali do stien a bojovali s narastajúcou panikou. Spomenul som si na šálku mexickej čokolády v obchode, ktorý rýchlejšie zanikol než vznikol. Spomenul som si na drevené lietadlo so zhnitými krídlami a na uhrančivý pohľad mozaikovej salamandry. Spomenul som si na družičku nevesty, ktorá zúfalo krivkala po mačacích hlavách a snažila sa udržať neposlušné šaty na mieste.
Každá jedna návšteva v Banskej Štiavnici je rovnaká ako tá pred ňou. A každá návšteva má svoje kúzlo. A medvedík sa potom doma v posteli prehadzuje a volá do tmy podivné slová. A spomína a sníva. A občas mu rozpálené čelo schladí ľudská chlácholiaca ruka. A občas sa zobudí spotený a v ruke zviera prázdno. A potom zaspí a snivá noc ho opradie ďalšími spomienkami.
Spomenul som si, ako som sa plahočil na Kalváriu, zakopával o storočiami rozpadnutý chodník a zlostil sa na všadeprítomných chrobákov s červenými krovkami. Spomenul som si na na obrovské sekvoje v botanickej záhrade a jediné rozkvitnuté lekno v ošarpanom bazéniku na tom istom mieste. Spomenul som si na ulicu obsypanú ružami, ktorá sa pred nami vynorila z ničoho a ktorú už nikdy nenájdem. Spomenul som si na pouličné bistro, kde som sa natlačil cícerom v citrónovej omáčke. Spomenul som si na šialenú návštevu banskej chodby, ktorá sa po sto metroch skončila a vykopla ma naspäť na rozpálenú ulicu.
Spomenul som si na náhodne objavené bludisko zo zrkadiel, kde ste vrážali do stien a bojovali s narastajúcou panikou. Spomenul som si na šálku mexickej čokolády v obchode, ktorý rýchlejšie zanikol než vznikol. Spomenul som si na drevené lietadlo so zhnitými krídlami a na uhrančivý pohľad mozaikovej salamandry. Spomenul som si na družičku nevesty, ktorá zúfalo krivkala po mačacích hlavách a snažila sa udržať neposlušné šaty na mieste.
Komentáre
Zverejnenie komentára