Preskočiť na hlavný obsah

Šiesta choroba

Šiesta choroba je tá najbizarnejšie vec, s ktorou sme sa u Bambína stretli. A predpokladám, že skoro nik z vás o takej chorobe ani nepočul. Ale je to realita a každé malé dieťa to môže dostať. Spôsobuje ju vírus a ten, kto chorobu pomenoval, asi nebol veľmi kreatívny, alebo sa mu nechcelo vymyslieť dôstojný názov.
Naše Bambíno ju dostalo a v podstate sa jej priebeh zhodoval s tým, čo vám povie lekár, alebo sa dozviete na Internete. Bambíno si na návšteve dvakrát caplo po ručičke s iným malým dieťaťom, ktoré bolo plávať a kdesi tam sa naň vírus nalepil. Toto dieťa nemalo žiadne príznaky, Naše Bambíno sa v noci zobudilo s plačom a horúčkou. Vtedy ešte nik netušil, čo sa deje. Bambíno dostalo čípok, po chvíli teplota klesla a všetci si medlili ručičky, akí sú šikovní ošetrovatelia. Neboli.

Ráno sa horúčka vrátila a naplno vypukla na obed. To už nezabralo ani zopár zábalov a čípok. Robo s Erikou upalovali k doktorovi a ten akosi na prvý pohľad uhádol, čo to bude za chorobu. Žiadne prerezávanie zúbkov a žiadne baktérie. To o tých baktériách zistili hneď v akomsi prístroji, ktorý vyžadoval kvapku krvi. Potvrdili to aj na druhý deň z ranného moču.

A tak nastalo obdobie troch dní, počas ktorých malo Bambíno stále zvýšenú teplotu (aj keď už nie tak strašne), dostávalo čípky (Nurofen alebo Paralen, lebo občas sa bránilo a stislo zadoček tak silno, že čípok nemal šancu. Prípadne treba rátať aj s tým, že Bambíno si občas zmyslí použiť plienku tesne po tom, čo dostalo čípok.) a pilo naozaj veľa tekutín. Nemalo záujem sa za ničím plaziť, ale si tichúčko trpelo. Spolu s ním celá domácnosť, lebo takéto niečo rieši celá rodina, ľudia aj plyšáci.

Nuž a ako teplota prišla na tri dni, tak aj zrazu odišla a Bambíno sa podľa pokynov trochu vyhádzalo. Vtedy už ale bolo zase veselé a po dvoch dňoch zmizli aj červené fliačky. Zvláštne, ale vraj už bude stále voči tejto vírusovej chorobe imúnne.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Chytrô - stredoveká cesta a vodopády

Cez víkend sme sa hrali na archeológov a vrhli sme sa na prieskum stredovekého rumpálu, ktorým pred mnohými storočiami vyťahovali vozy do strmého kopca. Skúmali sme lokalitu Chytrô, čo je dolina hneď vedľa dedín Rybô, Valentová a Prášnica. Zdanlivo ničím zaujímavé miesto, ale práve tu natočil Paľo Bielik známe scény z filmu Vlčie diery . A tu aj padla megalavína, čo zabila osemnásť ľudí. Do údolia sme sa dostali z hlavnej cesty z Banskej Bystrice na Donovaly. V polovici bola odbočka na Horný Jelenec a tam sme prešli na uzučkú, miestami rozbitú cestu, ktorá smeruje až na koniec údolia. Ale až tak ďaleko sme nešli. Približne v polovici je odbočka a tam sme zastali. Ďalej by sme si trúfli iba na služobnom aute a také nik z nás nemal. Po tejto poľnej ceste sme pomaly prešli smerom na sever až ku miestu, kde je drevený panel s informáciami o našej stredovekej ceste. Tam sme zišli z poľnej cesty a ďalej pokračovali po lesnom chodníku. Chodník viedol povedľa potoka a už po pár metroch sa to...

Por una Cabeza

Argentínske tango som začal počúvať, keď Robo s Erikou chodili na tanečný kurz a po večeroch si v obývačke opakovali kroky. Toto je klasická melódia, ktorá sa vám pri prvom počutí dostane pod kožúšok. Nedalo mi a pátral som po pôvode tejto skladby. Skladba pochádza z roku 1935 a napísal ju Carlos Gardel a slová napísal Alfredo La Pera. V tom istom roku obaja zahynuli pri leteckom nešťastí v Medeline v Kolumbii. Obsahom skladby je porovnávanie stávkovania na kone s nejakou atraktívnou ženou. Výraz Por una Cabeza je fráza z dostihového prostredia a znamená víťazstvo koňa o jednu dĺžku hlavy. Gardel bol veľkým fanúšikom dostihov, preto ho to asi inšpirovalo. Carlos Gardel je považovaný za dôležitú postavu argentínskeho tanga a ľudia stále spomínajú na jeho hlas.

Bazaltový lom v Dolnej Prašnici

Tento príbeh sa začína na malom parkovisku za Horným Harmancom . Nachádza sa tu Harmanecký vodopád a kto sa neuspokojí s tým, odkiaľ tá voda do vodopádu tečie, môže sa spolu s nami vybrať na chvíľami desivú cestu hore dolinou k miestu, kde sa kedysi ťažil bazalt. Je to cesta nádhernou prírodou, počas ktorej nestretnete žiadneho človeka. Územie s množstvom medveďov, pokiaľ sa tam ale nebudete pohybovať v nevhodnom čase, neuvidíte ani jediného. Dolina Prašnica sa začína hneď za vodopádom. Spočiatku stúpa iba mierne a lesná cesta sa vlní pomedzi rôzne kamenné formácie. Názov Prašnica bol medzi obyvateľmi Slovenska populárny a v blízkom okolí nájdete ďalšiu Prašnicu smerom na Donovaly , blízko osady Horný Jelenec . Nedokázal som zistiť, či ten názov pochádza od huby prášnice, alebo sa na tých miestach v minulosti len prášilo, lebo ju ľudia hospodárskou činnosťou zbavili lesov. Alebo tie miesta mali v minulosti nejaký iný účel, ktorý sa stratil v čase. Skalné útvary sa objavujú hneď za vo...