Preskočiť na hlavný obsah

Šiesta choroba

Šiesta choroba je tá najbizarnejšie vec, s ktorou sme sa u Bambína stretli. A predpokladám, že skoro nik z vás o takej chorobe ani nepočul. Ale je to realita a každé malé dieťa to môže dostať. Spôsobuje ju vírus a ten, kto chorobu pomenoval, asi nebol veľmi kreatívny, alebo sa mu nechcelo vymyslieť dôstojný názov.
Naše Bambíno ju dostalo a v podstate sa jej priebeh zhodoval s tým, čo vám povie lekár, alebo sa dozviete na Internete. Bambíno si na návšteve dvakrát caplo po ručičke s iným malým dieťaťom, ktoré bolo plávať a kdesi tam sa naň vírus nalepil. Toto dieťa nemalo žiadne príznaky, Naše Bambíno sa v noci zobudilo s plačom a horúčkou. Vtedy ešte nik netušil, čo sa deje. Bambíno dostalo čípok, po chvíli teplota klesla a všetci si medlili ručičky, akí sú šikovní ošetrovatelia. Neboli.

Ráno sa horúčka vrátila a naplno vypukla na obed. To už nezabralo ani zopár zábalov a čípok. Robo s Erikou upalovali k doktorovi a ten akosi na prvý pohľad uhádol, čo to bude za chorobu. Žiadne prerezávanie zúbkov a žiadne baktérie. To o tých baktériách zistili hneď v akomsi prístroji, ktorý vyžadoval kvapku krvi. Potvrdili to aj na druhý deň z ranného moču.

A tak nastalo obdobie troch dní, počas ktorých malo Bambíno stále zvýšenú teplotu (aj keď už nie tak strašne), dostávalo čípky (Nurofen alebo Paralen, lebo občas sa bránilo a stislo zadoček tak silno, že čípok nemal šancu. Prípadne treba rátať aj s tým, že Bambíno si občas zmyslí použiť plienku tesne po tom, čo dostalo čípok.) a pilo naozaj veľa tekutín. Nemalo záujem sa za ničím plaziť, ale si tichúčko trpelo. Spolu s ním celá domácnosť, lebo takéto niečo rieši celá rodina, ľudia aj plyšáci.

Nuž a ako teplota prišla na tri dni, tak aj zrazu odišla a Bambíno sa podľa pokynov trochu vyhádzalo. Vtedy už ale bolo zase veselé a po dvoch dňoch zmizli aj červené fliačky. Zvláštne, ale vraj už bude stále voči tejto vírusovej chorobe imúnne.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Chytrô - stredoveká cesta a vodopády

Cez víkend sme sa hrali na archeológov a vrhli sme sa na prieskum stredovekého rumpálu, ktorým pred mnohými storočiami vyťahovali vozy do strmého kopca. Skúmali sme lokalitu Chytrô, čo je dolina hneď vedľa dedín Rybô, Valentová a Prášnica. Zdanlivo ničím zaujímavé miesto, ale práve tu natočil Paľo Bielik známe scény z filmu Vlčie diery . A tu aj padla megalavína, čo zabila osemnásť ľudí. Do údolia sme sa dostali z hlavnej cesty z Banskej Bystrice na Donovaly. V polovici bola odbočka na Horný Jelenec a tam sme prešli na uzučkú, miestami rozbitú cestu, ktorá smeruje až na koniec údolia. Ale až tak ďaleko sme nešli. Približne v polovici je odbočka a tam sme zastali. Ďalej by sme si trúfli iba na služobnom aute a také nik z nás nemal. Po tejto poľnej ceste sme pomaly prešli smerom na sever až ku miestu, kde je drevený panel s informáciami o našej stredovekej ceste. Tam sme zišli z poľnej cesty a ďalej pokračovali po lesnom chodníku. Chodník viedol povedľa potoka a už po pár metroch sa to

Francis Scott Fitzgerald - Veľký Gatsby

Knihu som si kúpil niekedy v období, keď v televízii bežala repríza filmu s Leonardom DiCapriom . Pár rokov mi ležala v skrini, pretože popri dvoch malých deťoch som si stále na ňu nenašiel čas. Ale ako deti pomaly rastú a večer si čítame rozprávky, mám už potom trochu času, počas ktorého môžem čítať. Príbeh je jednoduchý. Nick Carraway príde do New Yorku, aby tu skúsil svoje šťastie ako obchodník s cennými papiermi. S kolegom si chcú prenajať dom, ale ako to už v knihách býva, kolega od bývania odskočí a Nick sa ocitne sám na predmestí (ale na brehu mora) v ošarpanom dome a hneď vedľa stojí obrovská vila, ktorá patrí Gatsbymu. Boháčovi, o ktorom Nick nič nevie. Oproti cez záliv je vila, kde žije Daisy, Nickova vzdialená sesternica spolu so svojim mužom Tomom. Pravdepodobné miesto na mape, kam svoju knihu zasadil Fitzgerald je na priloženej mape. Umiestnenie Gatsbyho vily nie je náhodné, pretože postupne sa v knihe dozvieme o Gatsbyho vzťahu k Daisy. Príbeh nám rozpráva Nick, kto

Por una Cabeza

Argentínske tango som začal počúvať, keď Robo s Erikou chodili na tanečný kurz a po večeroch si v obývačke opakovali kroky. Toto je klasická melódia, ktorá sa vám pri prvom počutí dostane pod kožúšok. Nedalo mi a pátral som po pôvode tejto skladby. Skladba pochádza z roku 1935 a napísal ju Carlos Gardel a slová napísal Alfredo La Pera. V tom istom roku obaja zahynuli pri leteckom nešťastí v Medeline v Kolumbii. Obsahom skladby je porovnávanie stávkovania na kone s nejakou atraktívnou ženou. Výraz Por una Cabeza je fráza z dostihového prostredia a znamená víťazstvo koňa o jednu dĺžku hlavy. Gardel bol veľkým fanúšikom dostihov, preto ho to asi inšpirovalo. Carlos Gardel je považovaný za dôležitú postavu argentínskeho tanga a ľudia stále spomínajú na jeho hlas.