Viete akú najčastejšiu otázku dostanete v súvislosti s Bambínom? Či má už zub. A pretože práve to vaše zub mať dlhé mesiace nebude, bude vás táto otázka dlho prenasledovať.
Náš Petrík spadol presne do tejto kategórie. Jeden malý zúbok mu horko-ťažko vykukol v desiatom mesiaci. A otázky o zube počúvame od troch mesiacov. V priemere sa to jeden človek pýtal každý mesiac. Na jedného človeka teda vychádza zhruba sedem otázok o zube. Koľko je príbuzných a známych? Aby sme boli skromní, nech ich je 10-20. Príbuzných stretnete častejšie, známych trochu menej. Takže výsledok je 7x10 + 2x10. Osemdesiat rovnakých otázok v priebehu siedmich mesiacov.
To už môžeme považovať za pílenie uší, pretože to sa nedá ani porovnať s Violou, keď chcela pre mňa zohnať lístok na Burning man, alebo keď prišla o svoju šatku alebo keď chcela byť ako Pam Grier. Ani zďaleka nevychŕlila toľko otázok.
Petrík sa na ten prvý zúbok poriadne načakal. Dva mesiace cítil, že sa niečo deje, ale išlo to tak pomaly, že sme z toho boli už všetci zúfalí. Nepomáhali ani pravidelné Hippove prehliadky, ani natiaranie ďasienka zázračnou mastičkou, ani hryzenie všetkého možného, od kolieska na kočíku až po špeciálne hryzátko. Ani nespomínam ďasienkovú kefku s hrotmi a X iných techník, ktorými sme ho za tie mesiace otravovali.
Jediná užitočná vec bola sliniaca šatka. Bambíno počas niekoľkých dní naozaj strašne slinilo. Každých pár hodín malo šatku mokrú. Ale okrem toho v nej Petrík strašne dobre vyzeral. Jedna bola červená, takže v nej bol ako zálesák a druhá šedá, ktorá mu tiež strašne pristala. Aj Viola mu po nich pokukovala, pretože tá o tú svoju prišla. Ale nesiahla mu na ňu. Má svoju hrdosť a aj keď každú chvíľu vykrikuje, že sa s modrou stužkou namiesto šatky nezmieri, je to už s ňou vydržateľné.
Teraz už má Bambíno svoj zúbok, ktorý síce poriadne nevidno, ale prstom sa dá na ďasienku nájsť. Toto privilégium máme ale len my. Tým myslím jeho rodičov a samozrejme nás plyšákov. Nikto iný mu ale do pusy nesiahne. A my už snáď budeme mať pokoj, lebo keď sa niekto opýta, odvrkneme mu, že už zúbok má a že má dotyčný položiť novú otázku.
Petrík sa na ten prvý zúbok poriadne načakal. Dva mesiace cítil, že sa niečo deje, ale išlo to tak pomaly, že sme z toho boli už všetci zúfalí. Nepomáhali ani pravidelné Hippove prehliadky, ani natiaranie ďasienka zázračnou mastičkou, ani hryzenie všetkého možného, od kolieska na kočíku až po špeciálne hryzátko. Ani nespomínam ďasienkovú kefku s hrotmi a X iných techník, ktorými sme ho za tie mesiace otravovali.
Teraz už má Bambíno svoj zúbok, ktorý síce poriadne nevidno, ale prstom sa dá na ďasienku nájsť. Toto privilégium máme ale len my. Tým myslím jeho rodičov a samozrejme nás plyšákov. Nikto iný mu ale do pusy nesiahne. A my už snáď budeme mať pokoj, lebo keď sa niekto opýta, odvrkneme mu, že už zúbok má a že má dotyčný položiť novú otázku.
Komentáre
Zverejnenie komentára