Preskočiť na hlavný obsah

Zo Šachtičky do sedla Dolný Šturec

Zo Šachtičky sa môžete vydať na všetky strany. My sme si vybrali sedlo Dolný Šturec, pretože do sedla vedie asfaltová cestička, po ktorej sa dobre tlačil aj kočík s bambínom. Po prvýkrát s nami išla aj Viola, na môj vkus dosť ufrflaná ovečka. Viola je ten typ, ktorý bude šomrať na všetko, ale ako to už medzi šomrošmi chodí, v skutočnosti potrebuje len priateľov. Len to nevie vyjadriť normálne, nedokáže za vami prísť a požiadať o objatie.

Macko a kôň
Cesta sa začala na prašnom parkovisku na Šachtičke, odkiaľ v zime vyrážajú dychtiví lyžiari na blatom pokryté lúky, aby pred definitívnym príchodom globálneho otepľovania ešte predviedli niekoľko efektných papuliakov. Globálne otepľovanie ale donútilo ľudí premýšľať nad aktivitami, ktoré sa dajú robiť aj v lete a jednou z takých aktivít je aj turistika. Ale ako môžete robiť turistiku s kočíkom, v ktorom máte malé bambíno? Petrík je síce pripravený na všetko, ale chôdza medzi jeho obľúbené činnosti zatiaľ nepatrí.

Viola s kozami a ovcami
Práve preto sme išli na toto miesto, pretože hore medzi stromami je asfaltová cestička, po ktorej kočík pôjde ako po masle. Na začiatku cesty sme nezabudli frfloške Viole pripomenúť, že takto mohla skončiť aj ona. Ako atrakcia pre deti, zatvorená na prašnom dvore za plotom. S pavlovovým reflexom, nútiacim ju pribehnúť k plotu a drankať od ľudí kus mrkvy. Takých zvieratiek tam bolo plno a bolo deprimujúce sledovať ich za plotom, zatiaľ čo sa na terase horského hotela slnili prví turisti, ktorých kŕmili v pohodlí kresiel čašníci.

Plyšáci pred kopcom Glezúr
Tesne v okolí hotela to vyzerá, že tade kočík nemôže prejsť, ale stačí dvesto metrov mierneho nepohodlia a dostanete sa ku asfaltu. Rozumnejšie je vojsť do areálu hotela a obísť ho po ľavej strane. Dá sa to síce aj pravou stranou, ale tam je tankodrom viac rozbitý. Asfaltová cesta je dlhá len kilometer a v miernom klesaní sa dostanete do sedla. Tam sme si urobili fotku v pozadí s Glezúrom. To je ten mrňavý kopec vzadu. Ale vďaka nemu je Špania Dolina na takom strmom kopci. Kto si trúfne, ten ho môže obísť po cestičke dookola a na niektorých miestach obdivovať haldy v dnes už zaniknutej osade Piesky.

Plyšáci pred rozcestníkom
Dolný Šturec je perfektným miestom na záverečné rozhodovanie sa nad cieľom cesty. Po žltej značke sa dostane na Staré Hory, alebo opačným smerom na sedlo Horný Šturec. Po červenej do Španej Doliny alebo opačne ku Jelenskej skale. Alebo sa vyberiete po neoznačenej ceste a skončíte na ďalších zaujímavých miestach.

Viola a kôň
My sme to mali jednoduché, pretože sme sa museli vrátiť ku autu. Ešte sme cestou urobili pár fotiek s koňmi na horskom hoteli na Šachtičke a vrátili sme sa naspäť do rozpálenej asfaltovej džungle. Alebo do betónovej džungle? Nikdy neviem uhádnuť, ako sa má Banská Bystrica vlastne volať.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Chytrô - stredoveká cesta a vodopády

Cez víkend sme sa hrali na archeológov a vrhli sme sa na prieskum stredovekého rumpálu, ktorým pred mnohými storočiami vyťahovali vozy do strmého kopca. Skúmali sme lokalitu Chytrô, čo je dolina hneď vedľa dedín Rybô, Valentová a Prášnica. Zdanlivo ničím zaujímavé miesto, ale práve tu natočil Paľo Bielik známe scény z filmu Vlčie diery . A tu aj padla megalavína, čo zabila osemnásť ľudí. Do údolia sme sa dostali z hlavnej cesty z Banskej Bystrice na Donovaly. V polovici bola odbočka na Horný Jelenec a tam sme prešli na uzučkú, miestami rozbitú cestu, ktorá smeruje až na koniec údolia. Ale až tak ďaleko sme nešli. Približne v polovici je odbočka a tam sme zastali. Ďalej by sme si trúfli iba na služobnom aute a také nik z nás nemal. Po tejto poľnej ceste sme pomaly prešli smerom na sever až ku miestu, kde je drevený panel s informáciami o našej stredovekej ceste. Tam sme zišli z poľnej cesty a ďalej pokračovali po lesnom chodníku. Chodník viedol povedľa potoka a už po pár metroch sa to

Francis Scott Fitzgerald - Veľký Gatsby

Knihu som si kúpil niekedy v období, keď v televízii bežala repríza filmu s Leonardom DiCapriom . Pár rokov mi ležala v skrini, pretože popri dvoch malých deťoch som si stále na ňu nenašiel čas. Ale ako deti pomaly rastú a večer si čítame rozprávky, mám už potom trochu času, počas ktorého môžem čítať. Príbeh je jednoduchý. Nick Carraway príde do New Yorku, aby tu skúsil svoje šťastie ako obchodník s cennými papiermi. S kolegom si chcú prenajať dom, ale ako to už v knihách býva, kolega od bývania odskočí a Nick sa ocitne sám na predmestí (ale na brehu mora) v ošarpanom dome a hneď vedľa stojí obrovská vila, ktorá patrí Gatsbymu. Boháčovi, o ktorom Nick nič nevie. Oproti cez záliv je vila, kde žije Daisy, Nickova vzdialená sesternica spolu so svojim mužom Tomom. Pravdepodobné miesto na mape, kam svoju knihu zasadil Fitzgerald je na priloženej mape. Umiestnenie Gatsbyho vily nie je náhodné, pretože postupne sa v knihe dozvieme o Gatsbyho vzťahu k Daisy. Príbeh nám rozpráva Nick, kto

Por una Cabeza

Argentínske tango som začal počúvať, keď Robo s Erikou chodili na tanečný kurz a po večeroch si v obývačke opakovali kroky. Toto je klasická melódia, ktorá sa vám pri prvom počutí dostane pod kožúšok. Nedalo mi a pátral som po pôvode tejto skladby. Skladba pochádza z roku 1935 a napísal ju Carlos Gardel a slová napísal Alfredo La Pera. V tom istom roku obaja zahynuli pri leteckom nešťastí v Medeline v Kolumbii. Obsahom skladby je porovnávanie stávkovania na kone s nejakou atraktívnou ženou. Výraz Por una Cabeza je fráza z dostihového prostredia a znamená víťazstvo koňa o jednu dĺžku hlavy. Gardel bol veľkým fanúšikom dostihov, preto ho to asi inšpirovalo. Carlos Gardel je považovaný za dôležitú postavu argentínskeho tanga a ľudia stále spomínajú na jeho hlas.