Zo Šachtičky sa môžete vydať na všetky strany. My sme si vybrali sedlo Dolný Šturec, pretože do sedla vedie asfaltová cestička, po ktorej sa dobre tlačil aj kočík s bambínom. Po prvýkrát s nami išla aj Viola, na môj vkus dosť ufrflaná ovečka. Viola je ten typ, ktorý bude šomrať na všetko, ale ako to už medzi šomrošmi chodí, v skutočnosti potrebuje len priateľov. Len to nevie vyjadriť normálne, nedokáže za vami prísť a požiadať o objatie.
Cesta sa začala na prašnom parkovisku na Šachtičke, odkiaľ v zime vyrážajú dychtiví lyžiari na blatom pokryté lúky, aby pred definitívnym príchodom globálneho otepľovania ešte predviedli niekoľko efektných papuliakov. Globálne otepľovanie ale donútilo ľudí premýšľať nad aktivitami, ktoré sa dajú robiť aj v lete a jednou z takých aktivít je aj turistika. Ale ako môžete robiť turistiku s kočíkom, v ktorom máte malé bambíno? Petrík je síce pripravený na všetko, ale chôdza medzi jeho obľúbené činnosti zatiaľ nepatrí.
Práve preto sme išli na toto miesto, pretože hore medzi stromami je asfaltová cestička, po ktorej kočík pôjde ako po masle. Na začiatku cesty sme nezabudli frfloške Viole pripomenúť, že takto mohla skončiť aj ona. Ako atrakcia pre deti, zatvorená na prašnom dvore za plotom. S pavlovovým reflexom, nútiacim ju pribehnúť k plotu a drankať od ľudí kus mrkvy. Takých zvieratiek tam bolo plno a bolo deprimujúce sledovať ich za plotom, zatiaľ čo sa na terase horského hotela slnili prví turisti, ktorých kŕmili v pohodlí kresiel čašníci.
Tesne v okolí hotela to vyzerá, že tade kočík nemôže prejsť, ale stačí dvesto metrov mierneho nepohodlia a dostanete sa ku asfaltu. Rozumnejšie je vojsť do areálu hotela a obísť ho po ľavej strane. Dá sa to síce aj pravou stranou, ale tam je tankodrom viac rozbitý. Asfaltová cesta je dlhá len kilometer a v miernom klesaní sa dostanete do sedla. Tam sme si urobili fotku v pozadí s Glezúrom. To je ten mrňavý kopec vzadu. Ale vďaka nemu je Špania Dolina na takom strmom kopci. Kto si trúfne, ten ho môže obísť po cestičke dookola a na niektorých miestach obdivovať haldy v dnes už zaniknutej osade Piesky.
Dolný Šturec je perfektným miestom na záverečné rozhodovanie sa nad cieľom cesty. Po žltej značke sa dostane na Staré Hory, alebo opačným smerom na sedlo Horný Šturec. Po červenej do Španej Doliny alebo opačne ku Jelenskej skale. Alebo sa vyberiete po neoznačenej ceste a skončíte na ďalších zaujímavých miestach.
My sme to mali jednoduché, pretože sme sa museli vrátiť ku autu. Ešte sme cestou urobili pár fotiek s koňmi na horskom hoteli na Šachtičke a vrátili sme sa naspäť do rozpálenej asfaltovej džungle. Alebo do betónovej džungle? Nikdy neviem uhádnuť, ako sa má Banská Bystrica vlastne volať.
Cesta sa začala na prašnom parkovisku na Šachtičke, odkiaľ v zime vyrážajú dychtiví lyžiari na blatom pokryté lúky, aby pred definitívnym príchodom globálneho otepľovania ešte predviedli niekoľko efektných papuliakov. Globálne otepľovanie ale donútilo ľudí premýšľať nad aktivitami, ktoré sa dajú robiť aj v lete a jednou z takých aktivít je aj turistika. Ale ako môžete robiť turistiku s kočíkom, v ktorom máte malé bambíno? Petrík je síce pripravený na všetko, ale chôdza medzi jeho obľúbené činnosti zatiaľ nepatrí.
Práve preto sme išli na toto miesto, pretože hore medzi stromami je asfaltová cestička, po ktorej kočík pôjde ako po masle. Na začiatku cesty sme nezabudli frfloške Viole pripomenúť, že takto mohla skončiť aj ona. Ako atrakcia pre deti, zatvorená na prašnom dvore za plotom. S pavlovovým reflexom, nútiacim ju pribehnúť k plotu a drankať od ľudí kus mrkvy. Takých zvieratiek tam bolo plno a bolo deprimujúce sledovať ich za plotom, zatiaľ čo sa na terase horského hotela slnili prví turisti, ktorých kŕmili v pohodlí kresiel čašníci.
Tesne v okolí hotela to vyzerá, že tade kočík nemôže prejsť, ale stačí dvesto metrov mierneho nepohodlia a dostanete sa ku asfaltu. Rozumnejšie je vojsť do areálu hotela a obísť ho po ľavej strane. Dá sa to síce aj pravou stranou, ale tam je tankodrom viac rozbitý. Asfaltová cesta je dlhá len kilometer a v miernom klesaní sa dostanete do sedla. Tam sme si urobili fotku v pozadí s Glezúrom. To je ten mrňavý kopec vzadu. Ale vďaka nemu je Špania Dolina na takom strmom kopci. Kto si trúfne, ten ho môže obísť po cestičke dookola a na niektorých miestach obdivovať haldy v dnes už zaniknutej osade Piesky.
Dolný Šturec je perfektným miestom na záverečné rozhodovanie sa nad cieľom cesty. Po žltej značke sa dostane na Staré Hory, alebo opačným smerom na sedlo Horný Šturec. Po červenej do Španej Doliny alebo opačne ku Jelenskej skale. Alebo sa vyberiete po neoznačenej ceste a skončíte na ďalších zaujímavých miestach.
My sme to mali jednoduché, pretože sme sa museli vrátiť ku autu. Ešte sme cestou urobili pár fotiek s koňmi na horskom hoteli na Šachtičke a vrátili sme sa naspäť do rozpálenej asfaltovej džungle. Alebo do betónovej džungle? Nikdy neviem uhádnuť, ako sa má Banská Bystrica vlastne volať.
Práve tento rok sme tadiaľto tiež šli. Ešte sme nepočítali, koľko km sme tento rok cez prázdniny nachodili, pretože ešte v tomto týždni chceme niečo podniknúť, ale bude toho dosť. aky topánky mám už skoro prešliapané :-D. Budem si potom musieť kúpiť nové. Pred prázdninami som si kupovala nový batoh a premýšľala som aj nad topánkami, ale nakoniec som si ich nekúpila a mala som.
OdpovedaťOdstrániť