Preskočiť na hlavný obsah

Arborétum Mlyňany

Aký dôvod má plyšák, aby navštívil arborétum? Rovnaký ako ľudia. Je tam krásne, ticho a pokiaľ prídete v správnom čase, všetko je poriadne rozkvitnuté. Takouto oázou harmónie s prírodou je aj Arborétum Mlyňany.

Nebudem preháňať, keď poviem, že sme sa sem chystali dlho a vždy sa nejako na arborétum nedostalo. Vždy bolo tak trošku od ruky, vždy sme navštívili niečo iné a pri návrate okolo arboréta sme už boli unavení, alebo sa nám len tak nechcelo. Ale jedného dňa nás tam konečne zobrali.

Arborétum sa nachádza v dedine Tesárske Mlyňany, ktorá sa nachádza neďaleko Zlatých Moraviec. Pohodlne sa tam dostanete rýchlostnou cestou R1. Zbehnete z nej dolu po sérii zaujímavých nadjazdov a podjazdov a po už trochu horšej ceste dorazíte do dediny. Postupujete ďalej a čoraz viac si kladiete otázku, či idete dobre. Cesta nakoniec skončí ako naozaj uzučká cesta, ale kde-tu sú cedule k arborétu, takže aj keď s malou dušičkou, nakoniec dorazíte na parkovisko pred arborétom. Na mape to je na súradniciach N48.3190415, E18.3640423.

Doporučujem si privstať a prísť tam skoro. O ôsmej už otvárajú a keď budete vo vnútri pár hodín, pochopíte prečo je dôležité tam byť skoro. Arborétum je obrovské a ak by ste sa ho pokúsili prejsť celé, budete tam až do večera. Lepšie je vybrať si dve-tri trasy a na tých sa v kľude prejsť. Aj tak budete mať doobeda čo robiť. A keď sa odtiaľ napoludnie poberiete preč, sledujte tých zúfalcov, ktorí tam práve prídú a v pražiacom slnku sa vrhnú v ústrety vlastnej záhube.

My sme si ako prvú vybrali kórejskú zónu. Začína sa hneď pri vstupe, kde nad sochou bronzového Mičurina bzučia včely v korunách košatých líp. Kórejská zóna nie je atraktívna množstvom kvetov. Je to viac o nižších stromoch, ktoré vám pripomínajú Slovensko, ale po bližšom pohľade nájdete odlišnosti a vo vzduchu ako keby ste počuli vzdialené zvuky Diamantových hôr. Dá sa tam potulovať po otvorených lúkach, na ktorých sú rozmiestnené zhluky stromov. Lúky sú pokosené, takže sa tam dostanete bez problémov.

Z tejto zóny sa plynule presuniete medzi ruže. Tie sa nachádzajú na mierne stúpajúcej lúke s cestičkou, na konci ktorej vás čaká zámoček. Ale je zatvorený, takže sa môžete motať len okolo neho. Zato okolo ruží si prídete na svoje. Ak prídete v správnom čase na začiatku júna, nájdete tam rozkvitnuté tisíce ruží všetkých farieb. Červené, žlté, biele a ružové. Určite som nepovedal všetky farby, ktoré sme tam videli. A uprostred toho všetkého je záhon levandule, na ktorom hučia včely ako keby to bolo v úli.

V okolí zámočku sú vysoké stromy, dajú sa tam nájsť sekvoje a pod nimi bažinaté jazierka s rastlinami, ktorým to vyhovuje. Pod tými stromami sa pekne schladíte. A schladenie sa vám bude hodiť, pretože na konci lesíka vás čaká veľké bažinaté jazierko a za ním sa začína severoamerická zóna.

Tu sa opäť dostanete na otvorené pláne, obklopené stromami a na ich konci čaká odmena. Jazierko s leknami s peknou čistou vodou a malou chatkou. Vedľa jazierka je z kameňov vybudovaný potôčik. Bohužiaľ v čase našej návštevy bol len suchou hrsťou piesku a štrku.

Na toto miesto sme sa dovliekli už značne unavení a tak nám prišla vhod lavička pod stromom s vážkami. Celé okolie jazierka je nádherne upravené a dá sa odfotiť z každej strany tak, že je na fotke pekné.

Dominantou jazierka sú lekná. Biele, ružové, to všetko sú len nič nehovoriace farby, ktoré vám nedovolia nakuknúť do pocitov, ktoré sme tam mali. Fascinovane sme hľadeli do vody a v nemom úžase sme nasávali tú nádheru do našich vnútorných zásobníkov spomienkovej rozkoše.

Na záver ešte pridávam video z arboréta, aby ste si mohli to všetko vychutnať aj v pohybe.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Chytrô - stredoveká cesta a vodopády

Cez víkend sme sa hrali na archeológov a vrhli sme sa na prieskum stredovekého rumpálu, ktorým pred mnohými storočiami vyťahovali vozy do strmého kopca. Skúmali sme lokalitu Chytrô, čo je dolina hneď vedľa dedín Rybô, Valentová a Prášnica. Zdanlivo ničím zaujímavé miesto, ale práve tu natočil Paľo Bielik známe scény z filmu Vlčie diery . A tu aj padla megalavína, čo zabila osemnásť ľudí. Do údolia sme sa dostali z hlavnej cesty z Banskej Bystrice na Donovaly. V polovici bola odbočka na Horný Jelenec a tam sme prešli na uzučkú, miestami rozbitú cestu, ktorá smeruje až na koniec údolia. Ale až tak ďaleko sme nešli. Približne v polovici je odbočka a tam sme zastali. Ďalej by sme si trúfli iba na služobnom aute a také nik z nás nemal. Po tejto poľnej ceste sme pomaly prešli smerom na sever až ku miestu, kde je drevený panel s informáciami o našej stredovekej ceste. Tam sme zišli z poľnej cesty a ďalej pokračovali po lesnom chodníku. Chodník viedol povedľa potoka a už po pár metroch sa to

Francis Scott Fitzgerald - Veľký Gatsby

Knihu som si kúpil niekedy v období, keď v televízii bežala repríza filmu s Leonardom DiCapriom . Pár rokov mi ležala v skrini, pretože popri dvoch malých deťoch som si stále na ňu nenašiel čas. Ale ako deti pomaly rastú a večer si čítame rozprávky, mám už potom trochu času, počas ktorého môžem čítať. Príbeh je jednoduchý. Nick Carraway príde do New Yorku, aby tu skúsil svoje šťastie ako obchodník s cennými papiermi. S kolegom si chcú prenajať dom, ale ako to už v knihách býva, kolega od bývania odskočí a Nick sa ocitne sám na predmestí (ale na brehu mora) v ošarpanom dome a hneď vedľa stojí obrovská vila, ktorá patrí Gatsbymu. Boháčovi, o ktorom Nick nič nevie. Oproti cez záliv je vila, kde žije Daisy, Nickova vzdialená sesternica spolu so svojim mužom Tomom. Pravdepodobné miesto na mape, kam svoju knihu zasadil Fitzgerald je na priloženej mape. Umiestnenie Gatsbyho vily nie je náhodné, pretože postupne sa v knihe dozvieme o Gatsbyho vzťahu k Daisy. Príbeh nám rozpráva Nick, kto

Por una Cabeza

Argentínske tango som začal počúvať, keď Robo s Erikou chodili na tanečný kurz a po večeroch si v obývačke opakovali kroky. Toto je klasická melódia, ktorá sa vám pri prvom počutí dostane pod kožúšok. Nedalo mi a pátral som po pôvode tejto skladby. Skladba pochádza z roku 1935 a napísal ju Carlos Gardel a slová napísal Alfredo La Pera. V tom istom roku obaja zahynuli pri leteckom nešťastí v Medeline v Kolumbii. Obsahom skladby je porovnávanie stávkovania na kone s nejakou atraktívnou ženou. Výraz Por una Cabeza je fráza z dostihového prostredia a znamená víťazstvo koňa o jednu dĺžku hlavy. Gardel bol veľkým fanúšikom dostihov, preto ho to asi inšpirovalo. Carlos Gardel je považovaný za dôležitú postavu argentínskeho tanga a ľudia stále spomínajú na jeho hlas.