Preskočiť na hlavný obsah

Arborétum Mlyňany

Aký dôvod má plyšák, aby navštívil arborétum? Rovnaký ako ľudia. Je tam krásne, ticho a pokiaľ prídete v správnom čase, všetko je poriadne rozkvitnuté. Takouto oázou harmónie s prírodou je aj Arborétum Mlyňany.

Nebudem preháňať, keď poviem, že sme sa sem chystali dlho a vždy sa nejako na arborétum nedostalo. Vždy bolo tak trošku od ruky, vždy sme navštívili niečo iné a pri návrate okolo arboréta sme už boli unavení, alebo sa nám len tak nechcelo. Ale jedného dňa nás tam konečne zobrali.

Arborétum sa nachádza v dedine Tesárske Mlyňany, ktorá sa nachádza neďaleko Zlatých Moraviec. Pohodlne sa tam dostanete rýchlostnou cestou R1. Zbehnete z nej dolu po sérii zaujímavých nadjazdov a podjazdov a po už trochu horšej ceste dorazíte do dediny. Postupujete ďalej a čoraz viac si kladiete otázku, či idete dobre. Cesta nakoniec skončí ako naozaj uzučká cesta, ale kde-tu sú cedule k arborétu, takže aj keď s malou dušičkou, nakoniec dorazíte na parkovisko pred arborétom. Na mape to je na súradniciach N48.3190415, E18.3640423.

Doporučujem si privstať a prísť tam skoro. O ôsmej už otvárajú a keď budete vo vnútri pár hodín, pochopíte prečo je dôležité tam byť skoro. Arborétum je obrovské a ak by ste sa ho pokúsili prejsť celé, budete tam až do večera. Lepšie je vybrať si dve-tri trasy a na tých sa v kľude prejsť. Aj tak budete mať doobeda čo robiť. A keď sa odtiaľ napoludnie poberiete preč, sledujte tých zúfalcov, ktorí tam práve prídú a v pražiacom slnku sa vrhnú v ústrety vlastnej záhube.

My sme si ako prvú vybrali kórejskú zónu. Začína sa hneď pri vstupe, kde nad sochou bronzového Mičurina bzučia včely v korunách košatých líp. Kórejská zóna nie je atraktívna množstvom kvetov. Je to viac o nižších stromoch, ktoré vám pripomínajú Slovensko, ale po bližšom pohľade nájdete odlišnosti a vo vzduchu ako keby ste počuli vzdialené zvuky Diamantových hôr. Dá sa tam potulovať po otvorených lúkach, na ktorých sú rozmiestnené zhluky stromov. Lúky sú pokosené, takže sa tam dostanete bez problémov.

Z tejto zóny sa plynule presuniete medzi ruže. Tie sa nachádzajú na mierne stúpajúcej lúke s cestičkou, na konci ktorej vás čaká zámoček. Ale je zatvorený, takže sa môžete motať len okolo neho. Zato okolo ruží si prídete na svoje. Ak prídete v správnom čase na začiatku júna, nájdete tam rozkvitnuté tisíce ruží všetkých farieb. Červené, žlté, biele a ružové. Určite som nepovedal všetky farby, ktoré sme tam videli. A uprostred toho všetkého je záhon levandule, na ktorom hučia včely ako keby to bolo v úli.

V okolí zámočku sú vysoké stromy, dajú sa tam nájsť sekvoje a pod nimi bažinaté jazierka s rastlinami, ktorým to vyhovuje. Pod tými stromami sa pekne schladíte. A schladenie sa vám bude hodiť, pretože na konci lesíka vás čaká veľké bažinaté jazierko a za ním sa začína severoamerická zóna.

Tu sa opäť dostanete na otvorené pláne, obklopené stromami a na ich konci čaká odmena. Jazierko s leknami s peknou čistou vodou a malou chatkou. Vedľa jazierka je z kameňov vybudovaný potôčik. Bohužiaľ v čase našej návštevy bol len suchou hrsťou piesku a štrku.

Na toto miesto sme sa dovliekli už značne unavení a tak nám prišla vhod lavička pod stromom s vážkami. Celé okolie jazierka je nádherne upravené a dá sa odfotiť z každej strany tak, že je na fotke pekné.

Dominantou jazierka sú lekná. Biele, ružové, to všetko sú len nič nehovoriace farby, ktoré vám nedovolia nakuknúť do pocitov, ktoré sme tam mali. Fascinovane sme hľadeli do vody a v nemom úžase sme nasávali tú nádheru do našich vnútorných zásobníkov spomienkovej rozkoše.

Na záver ešte pridávam video z arboréta, aby ste si mohli to všetko vychutnať aj v pohybe.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Chytrô - stredoveká cesta a vodopády

Cez víkend sme sa hrali na archeológov a vrhli sme sa na prieskum stredovekého rumpálu, ktorým pred mnohými storočiami vyťahovali vozy do strmého kopca. Skúmali sme lokalitu Chytrô, čo je dolina hneď vedľa dedín Rybô, Valentová a Prášnica. Zdanlivo ničím zaujímavé miesto, ale práve tu natočil Paľo Bielik známe scény z filmu Vlčie diery . A tu aj padla megalavína, čo zabila osemnásť ľudí. Do údolia sme sa dostali z hlavnej cesty z Banskej Bystrice na Donovaly. V polovici bola odbočka na Horný Jelenec a tam sme prešli na uzučkú, miestami rozbitú cestu, ktorá smeruje až na koniec údolia. Ale až tak ďaleko sme nešli. Približne v polovici je odbočka a tam sme zastali. Ďalej by sme si trúfli iba na služobnom aute a také nik z nás nemal. Po tejto poľnej ceste sme pomaly prešli smerom na sever až ku miestu, kde je drevený panel s informáciami o našej stredovekej ceste. Tam sme zišli z poľnej cesty a ďalej pokračovali po lesnom chodníku. Chodník viedol povedľa potoka a už po pár metroch sa to...

Por una Cabeza

Argentínske tango som začal počúvať, keď Robo s Erikou chodili na tanečný kurz a po večeroch si v obývačke opakovali kroky. Toto je klasická melódia, ktorá sa vám pri prvom počutí dostane pod kožúšok. Nedalo mi a pátral som po pôvode tejto skladby. Skladba pochádza z roku 1935 a napísal ju Carlos Gardel a slová napísal Alfredo La Pera. V tom istom roku obaja zahynuli pri leteckom nešťastí v Medeline v Kolumbii. Obsahom skladby je porovnávanie stávkovania na kone s nejakou atraktívnou ženou. Výraz Por una Cabeza je fráza z dostihového prostredia a znamená víťazstvo koňa o jednu dĺžku hlavy. Gardel bol veľkým fanúšikom dostihov, preto ho to asi inšpirovalo. Carlos Gardel je považovaný za dôležitú postavu argentínskeho tanga a ľudia stále spomínajú na jeho hlas.

Bazaltový lom v Dolnej Prašnici

Tento príbeh sa začína na malom parkovisku za Horným Harmancom . Nachádza sa tu Harmanecký vodopád a kto sa neuspokojí s tým, odkiaľ tá voda do vodopádu tečie, môže sa spolu s nami vybrať na chvíľami desivú cestu hore dolinou k miestu, kde sa kedysi ťažil bazalt. Je to cesta nádhernou prírodou, počas ktorej nestretnete žiadneho človeka. Územie s množstvom medveďov, pokiaľ sa tam ale nebudete pohybovať v nevhodnom čase, neuvidíte ani jediného. Dolina Prašnica sa začína hneď za vodopádom. Spočiatku stúpa iba mierne a lesná cesta sa vlní pomedzi rôzne kamenné formácie. Názov Prašnica bol medzi obyvateľmi Slovenska populárny a v blízkom okolí nájdete ďalšiu Prašnicu smerom na Donovaly , blízko osady Horný Jelenec . Nedokázal som zistiť, či ten názov pochádza od huby prášnice, alebo sa na tých miestach v minulosti len prášilo, lebo ju ľudia hospodárskou činnosťou zbavili lesov. Alebo tie miesta mali v minulosti nejaký iný účel, ktorý sa stratil v čase. Skalné útvary sa objavujú hneď za vo...