Aký dôvod má plyšák, aby navštívil arborétum? Rovnaký ako ľudia. Je tam krásne, ticho a pokiaľ prídete v správnom čase, všetko je poriadne rozkvitnuté. Takouto oázou harmónie s prírodou je aj Arborétum Mlyňany.
Nebudem preháňať, keď poviem, že sme sa sem chystali dlho a vždy sa nejako na arborétum nedostalo. Vždy bolo tak trošku od ruky, vždy sme navštívili niečo iné a pri návrate okolo arboréta sme už boli unavení, alebo sa nám len tak nechcelo. Ale jedného dňa nás tam konečne zobrali.
Arborétum sa nachádza v dedine Tesárske Mlyňany, ktorá sa nachádza neďaleko Zlatých Moraviec. Pohodlne sa tam dostanete rýchlostnou cestou R1. Zbehnete z nej dolu po sérii zaujímavých nadjazdov a podjazdov a po už trochu horšej ceste dorazíte do dediny. Postupujete ďalej a čoraz viac si kladiete otázku, či idete dobre. Cesta nakoniec skončí ako naozaj uzučká cesta, ale kde-tu sú cedule k arborétu, takže aj keď s malou dušičkou, nakoniec dorazíte na parkovisko pred arborétom. Na mape to je na súradniciach N48.3190415, E18.3640423.
Doporučujem si privstať a prísť tam skoro. O ôsmej už otvárajú a keď budete vo vnútri pár hodín, pochopíte prečo je dôležité tam byť skoro. Arborétum je obrovské a ak by ste sa ho pokúsili prejsť celé, budete tam až do večera. Lepšie je vybrať si dve-tri trasy a na tých sa v kľude prejsť. Aj tak budete mať doobeda čo robiť. A keď sa odtiaľ napoludnie poberiete preč, sledujte tých zúfalcov, ktorí tam práve prídú a v pražiacom slnku sa vrhnú v ústrety vlastnej záhube.
My sme si ako prvú vybrali kórejskú zónu. Začína sa hneď pri vstupe, kde nad sochou bronzového Mičurina bzučia včely v korunách košatých líp. Kórejská zóna nie je atraktívna množstvom kvetov. Je to viac o nižších stromoch, ktoré vám pripomínajú Slovensko, ale po bližšom pohľade nájdete odlišnosti a vo vzduchu ako keby ste počuli vzdialené zvuky Diamantových hôr. Dá sa tam potulovať po otvorených lúkach, na ktorých sú rozmiestnené zhluky stromov. Lúky sú pokosené, takže sa tam dostanete bez problémov.
Z tejto zóny sa plynule presuniete medzi ruže. Tie sa nachádzajú na mierne stúpajúcej lúke s cestičkou, na konci ktorej vás čaká zámoček. Ale je zatvorený, takže sa môžete motať len okolo neho. Zato okolo ruží si prídete na svoje. Ak prídete v správnom čase na začiatku júna, nájdete tam rozkvitnuté tisíce ruží všetkých farieb. Červené, žlté, biele a ružové. Určite som nepovedal všetky farby, ktoré sme tam videli. A uprostred toho všetkého je záhon levandule, na ktorom hučia včely ako keby to bolo v úli.
V okolí zámočku sú vysoké stromy, dajú sa tam nájsť sekvoje a pod nimi bažinaté jazierka s rastlinami, ktorým to vyhovuje. Pod tými stromami sa pekne schladíte. A schladenie sa vám bude hodiť, pretože na konci lesíka vás čaká veľké bažinaté jazierko a za ním sa začína severoamerická zóna.
Tu sa opäť dostanete na otvorené pláne, obklopené stromami a na ich konci čaká odmena. Jazierko s leknami s peknou čistou vodou a malou chatkou. Vedľa jazierka je z kameňov vybudovaný potôčik. Bohužiaľ v čase našej návštevy bol len suchou hrsťou piesku a štrku.
Na toto miesto sme sa dovliekli už značne unavení a tak nám prišla vhod lavička pod stromom s vážkami. Celé okolie jazierka je nádherne upravené a dá sa odfotiť z každej strany tak, že je na fotke pekné.
Dominantou jazierka sú lekná. Biele, ružové, to všetko sú len nič nehovoriace farby, ktoré vám nedovolia nakuknúť do pocitov, ktoré sme tam mali. Fascinovane sme hľadeli do vody a v nemom úžase sme nasávali tú nádheru do našich vnútorných zásobníkov spomienkovej rozkoše.
Nebudem preháňať, keď poviem, že sme sa sem chystali dlho a vždy sa nejako na arborétum nedostalo. Vždy bolo tak trošku od ruky, vždy sme navštívili niečo iné a pri návrate okolo arboréta sme už boli unavení, alebo sa nám len tak nechcelo. Ale jedného dňa nás tam konečne zobrali.
Arborétum sa nachádza v dedine Tesárske Mlyňany, ktorá sa nachádza neďaleko Zlatých Moraviec. Pohodlne sa tam dostanete rýchlostnou cestou R1. Zbehnete z nej dolu po sérii zaujímavých nadjazdov a podjazdov a po už trochu horšej ceste dorazíte do dediny. Postupujete ďalej a čoraz viac si kladiete otázku, či idete dobre. Cesta nakoniec skončí ako naozaj uzučká cesta, ale kde-tu sú cedule k arborétu, takže aj keď s malou dušičkou, nakoniec dorazíte na parkovisko pred arborétom. Na mape to je na súradniciach N48.3190415, E18.3640423.
Doporučujem si privstať a prísť tam skoro. O ôsmej už otvárajú a keď budete vo vnútri pár hodín, pochopíte prečo je dôležité tam byť skoro. Arborétum je obrovské a ak by ste sa ho pokúsili prejsť celé, budete tam až do večera. Lepšie je vybrať si dve-tri trasy a na tých sa v kľude prejsť. Aj tak budete mať doobeda čo robiť. A keď sa odtiaľ napoludnie poberiete preč, sledujte tých zúfalcov, ktorí tam práve prídú a v pražiacom slnku sa vrhnú v ústrety vlastnej záhube.
My sme si ako prvú vybrali kórejskú zónu. Začína sa hneď pri vstupe, kde nad sochou bronzového Mičurina bzučia včely v korunách košatých líp. Kórejská zóna nie je atraktívna množstvom kvetov. Je to viac o nižších stromoch, ktoré vám pripomínajú Slovensko, ale po bližšom pohľade nájdete odlišnosti a vo vzduchu ako keby ste počuli vzdialené zvuky Diamantových hôr. Dá sa tam potulovať po otvorených lúkach, na ktorých sú rozmiestnené zhluky stromov. Lúky sú pokosené, takže sa tam dostanete bez problémov.
Z tejto zóny sa plynule presuniete medzi ruže. Tie sa nachádzajú na mierne stúpajúcej lúke s cestičkou, na konci ktorej vás čaká zámoček. Ale je zatvorený, takže sa môžete motať len okolo neho. Zato okolo ruží si prídete na svoje. Ak prídete v správnom čase na začiatku júna, nájdete tam rozkvitnuté tisíce ruží všetkých farieb. Červené, žlté, biele a ružové. Určite som nepovedal všetky farby, ktoré sme tam videli. A uprostred toho všetkého je záhon levandule, na ktorom hučia včely ako keby to bolo v úli.
V okolí zámočku sú vysoké stromy, dajú sa tam nájsť sekvoje a pod nimi bažinaté jazierka s rastlinami, ktorým to vyhovuje. Pod tými stromami sa pekne schladíte. A schladenie sa vám bude hodiť, pretože na konci lesíka vás čaká veľké bažinaté jazierko a za ním sa začína severoamerická zóna.
Tu sa opäť dostanete na otvorené pláne, obklopené stromami a na ich konci čaká odmena. Jazierko s leknami s peknou čistou vodou a malou chatkou. Vedľa jazierka je z kameňov vybudovaný potôčik. Bohužiaľ v čase našej návštevy bol len suchou hrsťou piesku a štrku.
Na toto miesto sme sa dovliekli už značne unavení a tak nám prišla vhod lavička pod stromom s vážkami. Celé okolie jazierka je nádherne upravené a dá sa odfotiť z každej strany tak, že je na fotke pekné.
Dominantou jazierka sú lekná. Biele, ružové, to všetko sú len nič nehovoriace farby, ktoré vám nedovolia nakuknúť do pocitov, ktoré sme tam mali. Fascinovane sme hľadeli do vody a v nemom úžase sme nasávali tú nádheru do našich vnútorných zásobníkov spomienkovej rozkoše.
Na záver ešte pridávam video z arboréta, aby ste si mohli to všetko vychutnať aj v pohybe.
Komentáre
Zverejnenie komentára