Preskočiť na hlavný obsah

Rebarborový džem

Hippo mi už dlhú dobu pílil uši so svojim receptom na rebarborový džem. Do nemoty básnil o chvíľkach, keď spolu s mamou sedeli na brehu rieky Limpopo, sledovali ako hladné krokodíly striehnu na neopatrnú ruku turistu a ládovali sa touto maškrtou. Nikdy o tom nechcel povedať žiadne podrobnosti. Iba bičoval moju obrazotvornosť do extrému, keď mi mľaskal pri uchu a spomínal na svoje hodovanie.

Ale jedného dňa sme to už nevydržali, kúpili sme mu rebarboru a posadili ho pred krájaciu dosku. Toto je jeho recept:

  • 3-4 stonky rebarbory
  • Kúsok škorice
  • 3-4 klinčeky
  • Cukor
  • Voda
Stonky rebarbory treba ošúpať. Koža z nich ide celkom dobre dolu, ale netreba to hnať do extrému a snažiť sa očistiť každý kúsok. Ošúpte dolu to či ide ľahko. Prípadne prekrojte stonku na polovice a šúpte aj odtiaľ. Potom stonky nakrájajte na centimetrové kúsky a vložte do rajnice. Prilejte na dno rajnice trochu vody, len tak, aby sa to nepripekalo. Množstvo vody ovplyvňuje hustotu džemu. Závisí ale aj na vode v rebarbore, takže použite asi 0,5-1 deci vody.

Prihoďte kúsok škorice. Ak je zvitok veľmi veľký, tak ho jemne rozbite opakom veľkého noža a dajte tam jeden poloblúčík z rozbitej kôry. A pridajte aj klinčeky, aby to malo vôňu a chuť exotiky. Ak chcete exotiky viac, môžete prisypať práškovej škorice, ale nepreháňajte to. A potom už len občas premiešajte, aby sa rebarbora rozvarila. Nesnažte sa ju ale rozvariť úplne, najlepšie je prestať v okamihu, keď v rajnici ostáva ešte zopár čiastočne rozvarených kúskov. Tie kúsky vás totiž pri jedení budú trochu fackovať svojou kyslosťou, ktorá na vaše chuťové poháriky skočí ako vyhladovaná piraňa.

Schválne som v recepte zatiaľ nespomenul cukor. Rebarbora je totiž záludná zelenina. Stonky sú šialene kyslé a je na vás, aby ste trafili tú správnu rovnováhu medzi kyslosťou a sladkosťou. Čo znamená, že tam budete musieť prisypať veľa cukru. Na jeho množstvo je jediná rada. Ochutnávajte a ak to už dokážete zjesť, tak s cukrením prestaňte.

V akej podobe sa potom rebarborový džem konzumuje? Vyskúšajte ho pridať do bieleho jogurtu. Pretože si to robíte sami doma, môžete si džemu dopriať. Jogurtu doprajte poriadnu porciu džemu, zamiešajte a pustite sa do toho.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Chytrô - stredoveká cesta a vodopády

Cez víkend sme sa hrali na archeológov a vrhli sme sa na prieskum stredovekého rumpálu, ktorým pred mnohými storočiami vyťahovali vozy do strmého kopca. Skúmali sme lokalitu Chytrô, čo je dolina hneď vedľa dedín Rybô, Valentová a Prášnica. Zdanlivo ničím zaujímavé miesto, ale práve tu natočil Paľo Bielik známe scény z filmu Vlčie diery . A tu aj padla megalavína, čo zabila osemnásť ľudí. Do údolia sme sa dostali z hlavnej cesty z Banskej Bystrice na Donovaly. V polovici bola odbočka na Horný Jelenec a tam sme prešli na uzučkú, miestami rozbitú cestu, ktorá smeruje až na koniec údolia. Ale až tak ďaleko sme nešli. Približne v polovici je odbočka a tam sme zastali. Ďalej by sme si trúfli iba na služobnom aute a také nik z nás nemal. Po tejto poľnej ceste sme pomaly prešli smerom na sever až ku miestu, kde je drevený panel s informáciami o našej stredovekej ceste. Tam sme zišli z poľnej cesty a ďalej pokračovali po lesnom chodníku. Chodník viedol povedľa potoka a už po pár metroch sa to...

Zejmarská roklina

Zejmarská roklina sa nachádza v Slovenskom raji , neďaleko dediny s názvom Dedinky . To je tá dedina, ktorá stojí na brehu Palcmanskej Maše . Nám sa javilo ako najrozumnejšie zastať na parkovisku v strede priehrady a odtiaľ sme cez mierny kopec prešli do údolia Biele vody , kde sa začína vstup do rokliny. Pri vstupe do rokliny je malý stánok, kde sa platí symbolické vstupné a potom už môžete pokračovať do mierneho kopca popri potoku a obdivovať, čo tam príroda nachystala. Cesta nie je nejako náročná. Prekonáte prevýšenie asi 250 metrov, čo je rozdiel medzi začiatkom trasy a horským hotelom Geravy . Väčšina trasy je podľa očakávania. Miestami sú miniatúrne vodopády, putujete povedľa potoka a postupne sa objavujete v krajine, kde začínajú prevládať skaly. Objavujú sa prvé rebríky, plošinky, miestami začnete mať pocit nebezpečenstva, keď sa chodník zmení na kovové plošinky ponad potok. Možno povedať, že tá cestička postupne graduje, pridáva vám čoraz náročnejšie prvky a skúša, či to preko...

Francis Scott Fitzgerald - Veľký Gatsby

Knihu som si kúpil niekedy v období, keď v televízii bežala repríza filmu s Leonardom DiCapriom . Pár rokov mi ležala v skrini, pretože popri dvoch malých deťoch som si stále na ňu nenašiel čas. Ale ako deti pomaly rastú a večer si čítame rozprávky, mám už potom trochu času, počas ktorého môžem čítať. Príbeh je jednoduchý. Nick Carraway príde do New Yorku, aby tu skúsil svoje šťastie ako obchodník s cennými papiermi. S kolegom si chcú prenajať dom, ale ako to už v knihách býva, kolega od bývania odskočí a Nick sa ocitne sám na predmestí (ale na brehu mora) v ošarpanom dome a hneď vedľa stojí obrovská vila, ktorá patrí Gatsbymu. Boháčovi, o ktorom Nick nič nevie. Oproti cez záliv je vila, kde žije Daisy, Nickova vzdialená sesternica spolu so svojim mužom Tomom. Pravdepodobné miesto na mape, kam svoju knihu zasadil Fitzgerald je na priloženej mape. Umiestnenie Gatsbyho vily nie je náhodné, pretože postupne sa v knihe dozvieme o Gatsbyho vzťahu k Daisy. Príbeh nám rozpráva Nick, kto...