Preskočiť na hlavný obsah

Frankfurtská polievka

 Frankfurtská polievka svojou chuťou poteší aj milovníkov párkov, aj milovníkov hustej polievky. V tomto prípade nie je dávkovanie surovín vôbec kritické a môžete si z každej zložky dať toľko, koľko práve máte k dispozícii. My používame jedno veľké balenie z Lídla a ako milovníci párkov si na raňajky dáme párky a zo zvyšku večer varím polievku.

Suroviny

  • 1 cibuľa
  • Olej
  • Čierne korenie
  • 500 g párkov
  • Červená paprika
  • 1 lyžica hladkej múky
  • Bujón alebo vývar
  • 500 g zemiakov
  • Soľ
  • Petržlenová vňať

Postup

Na oleji osmažíme cibuľu. Pridáme čierne korenie. Kým sa cibuľa smaží, máme čas pokrájať párky. V našom prípade sme použili asi pol kila párkov. Pripravíme si aj vriacu vodu, alebo vývar. Dobré výsledky dosiahnete s kuracím alebo hovädzím. V druhom prípade bude chuť o čosi výraznejšia.

Do osmaženej cibule prisypeme párky, premiešame a po niekoľkých minútach ich posypeme červenou paprikou. Poriadne, aby bolo papriku na tých párkoch vidieť. Premiešame to, aby sa paprika obalila olejom a pustila farbu. Potom to posypeme hladkou múkou, miešame a dávame pozor, aby sa to nepripálilo. Červená paprika je citlivá, ale zase sa nemusíte strachovať, že by to hneď zhorelo. Múka sa začne chytať na dno hrnca a potom to zalejte vývarom. Dajte ho toľko, aby v polievke ešte ostalo miesto na zemiaky.

Potom sa už nemusíte hnať. Pokrájajte si zemiaky na kocky a keď vidíte, že sa vám párky varia, pridajte aj zemiaky. Mne sa osvedčili zemiaky v šupke, najmä takto v lete, keď sú na trhu nové zemiaky a šupka sa dá bez problémov jesť.

Na záver dolejte toľko vody, aby ste získali hustejšiu polievku a podľa potreby dosoľte. Počkajte, kým sa zemiaky uvaria a môžete servírovať. Ak ste labužníci, posypte polievku petržlenovou vňaťou.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Chytrô - stredoveká cesta a vodopády

Cez víkend sme sa hrali na archeológov a vrhli sme sa na prieskum stredovekého rumpálu, ktorým pred mnohými storočiami vyťahovali vozy do strmého kopca. Skúmali sme lokalitu Chytrô, čo je dolina hneď vedľa dedín Rybô, Valentová a Prášnica. Zdanlivo ničím zaujímavé miesto, ale práve tu natočil Paľo Bielik známe scény z filmu Vlčie diery . A tu aj padla megalavína, čo zabila osemnásť ľudí. Do údolia sme sa dostali z hlavnej cesty z Banskej Bystrice na Donovaly. V polovici bola odbočka na Horný Jelenec a tam sme prešli na uzučkú, miestami rozbitú cestu, ktorá smeruje až na koniec údolia. Ale až tak ďaleko sme nešli. Približne v polovici je odbočka a tam sme zastali. Ďalej by sme si trúfli iba na služobnom aute a také nik z nás nemal. Po tejto poľnej ceste sme pomaly prešli smerom na sever až ku miestu, kde je drevený panel s informáciami o našej stredovekej ceste. Tam sme zišli z poľnej cesty a ďalej pokračovali po lesnom chodníku. Chodník viedol povedľa potoka a už po pár metroch sa to...

Por una Cabeza

Argentínske tango som začal počúvať, keď Robo s Erikou chodili na tanečný kurz a po večeroch si v obývačke opakovali kroky. Toto je klasická melódia, ktorá sa vám pri prvom počutí dostane pod kožúšok. Nedalo mi a pátral som po pôvode tejto skladby. Skladba pochádza z roku 1935 a napísal ju Carlos Gardel a slová napísal Alfredo La Pera. V tom istom roku obaja zahynuli pri leteckom nešťastí v Medeline v Kolumbii. Obsahom skladby je porovnávanie stávkovania na kone s nejakou atraktívnou ženou. Výraz Por una Cabeza je fráza z dostihového prostredia a znamená víťazstvo koňa o jednu dĺžku hlavy. Gardel bol veľkým fanúšikom dostihov, preto ho to asi inšpirovalo. Carlos Gardel je považovaný za dôležitú postavu argentínskeho tanga a ľudia stále spomínajú na jeho hlas.

Bazaltový lom v Dolnej Prašnici

Tento príbeh sa začína na malom parkovisku za Horným Harmancom . Nachádza sa tu Harmanecký vodopád a kto sa neuspokojí s tým, odkiaľ tá voda do vodopádu tečie, môže sa spolu s nami vybrať na chvíľami desivú cestu hore dolinou k miestu, kde sa kedysi ťažil bazalt. Je to cesta nádhernou prírodou, počas ktorej nestretnete žiadneho človeka. Územie s množstvom medveďov, pokiaľ sa tam ale nebudete pohybovať v nevhodnom čase, neuvidíte ani jediného. Dolina Prašnica sa začína hneď za vodopádom. Spočiatku stúpa iba mierne a lesná cesta sa vlní pomedzi rôzne kamenné formácie. Názov Prašnica bol medzi obyvateľmi Slovenska populárny a v blízkom okolí nájdete ďalšiu Prašnicu smerom na Donovaly , blízko osady Horný Jelenec . Nedokázal som zistiť, či ten názov pochádza od huby prášnice, alebo sa na tých miestach v minulosti len prášilo, lebo ju ľudia hospodárskou činnosťou zbavili lesov. Alebo tie miesta mali v minulosti nejaký iný účel, ktorý sa stratil v čase. Skalné útvary sa objavujú hneď za vo...