Preskočiť na hlavný obsah

Frankfurtská polievka

 Frankfurtská polievka svojou chuťou poteší aj milovníkov párkov, aj milovníkov hustej polievky. V tomto prípade nie je dávkovanie surovín vôbec kritické a môžete si z každej zložky dať toľko, koľko práve máte k dispozícii. My používame jedno veľké balenie z Lídla a ako milovníci párkov si na raňajky dáme párky a zo zvyšku večer varím polievku.

Suroviny

  • 1 cibuľa
  • Olej
  • Čierne korenie
  • 500 g párkov
  • Červená paprika
  • 1 lyžica hladkej múky
  • Bujón alebo vývar
  • 500 g zemiakov
  • Soľ
  • Petržlenová vňať

Postup

Na oleji osmažíme cibuľu. Pridáme čierne korenie. Kým sa cibuľa smaží, máme čas pokrájať párky. V našom prípade sme použili asi pol kila párkov. Pripravíme si aj vriacu vodu, alebo vývar. Dobré výsledky dosiahnete s kuracím alebo hovädzím. V druhom prípade bude chuť o čosi výraznejšia.

Do osmaženej cibule prisypeme párky, premiešame a po niekoľkých minútach ich posypeme červenou paprikou. Poriadne, aby bolo papriku na tých párkoch vidieť. Premiešame to, aby sa paprika obalila olejom a pustila farbu. Potom to posypeme hladkou múkou, miešame a dávame pozor, aby sa to nepripálilo. Červená paprika je citlivá, ale zase sa nemusíte strachovať, že by to hneď zhorelo. Múka sa začne chytať na dno hrnca a potom to zalejte vývarom. Dajte ho toľko, aby v polievke ešte ostalo miesto na zemiaky.

Potom sa už nemusíte hnať. Pokrájajte si zemiaky na kocky a keď vidíte, že sa vám párky varia, pridajte aj zemiaky. Mne sa osvedčili zemiaky v šupke, najmä takto v lete, keď sú na trhu nové zemiaky a šupka sa dá bez problémov jesť.

Na záver dolejte toľko vody, aby ste získali hustejšiu polievku a podľa potreby dosoľte. Počkajte, kým sa zemiaky uvaria a môžete servírovať. Ak ste labužníci, posypte polievku petržlenovou vňaťou.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Chytrô - stredoveká cesta a vodopády

Cez víkend sme sa hrali na archeológov a vrhli sme sa na prieskum stredovekého rumpálu, ktorým pred mnohými storočiami vyťahovali vozy do strmého kopca. Skúmali sme lokalitu Chytrô, čo je dolina hneď vedľa dedín Rybô, Valentová a Prášnica. Zdanlivo ničím zaujímavé miesto, ale práve tu natočil Paľo Bielik známe scény z filmu Vlčie diery . A tu aj padla megalavína, čo zabila osemnásť ľudí. Do údolia sme sa dostali z hlavnej cesty z Banskej Bystrice na Donovaly. V polovici bola odbočka na Horný Jelenec a tam sme prešli na uzučkú, miestami rozbitú cestu, ktorá smeruje až na koniec údolia. Ale až tak ďaleko sme nešli. Približne v polovici je odbočka a tam sme zastali. Ďalej by sme si trúfli iba na služobnom aute a také nik z nás nemal. Po tejto poľnej ceste sme pomaly prešli smerom na sever až ku miestu, kde je drevený panel s informáciami o našej stredovekej ceste. Tam sme zišli z poľnej cesty a ďalej pokračovali po lesnom chodníku. Chodník viedol povedľa potoka a už po pár metroch sa to...

Francis Scott Fitzgerald - Veľký Gatsby

Knihu som si kúpil niekedy v období, keď v televízii bežala repríza filmu s Leonardom DiCapriom . Pár rokov mi ležala v skrini, pretože popri dvoch malých deťoch som si stále na ňu nenašiel čas. Ale ako deti pomaly rastú a večer si čítame rozprávky, mám už potom trochu času, počas ktorého môžem čítať. Príbeh je jednoduchý. Nick Carraway príde do New Yorku, aby tu skúsil svoje šťastie ako obchodník s cennými papiermi. S kolegom si chcú prenajať dom, ale ako to už v knihách býva, kolega od bývania odskočí a Nick sa ocitne sám na predmestí (ale na brehu mora) v ošarpanom dome a hneď vedľa stojí obrovská vila, ktorá patrí Gatsbymu. Boháčovi, o ktorom Nick nič nevie. Oproti cez záliv je vila, kde žije Daisy, Nickova vzdialená sesternica spolu so svojim mužom Tomom. Pravdepodobné miesto na mape, kam svoju knihu zasadil Fitzgerald je na priloženej mape. Umiestnenie Gatsbyho vily nie je náhodné, pretože postupne sa v knihe dozvieme o Gatsbyho vzťahu k Daisy. Príbeh nám rozpráva Nick, kto...

Por una Cabeza

Argentínske tango som začal počúvať, keď Robo s Erikou chodili na tanečný kurz a po večeroch si v obývačke opakovali kroky. Toto je klasická melódia, ktorá sa vám pri prvom počutí dostane pod kožúšok. Nedalo mi a pátral som po pôvode tejto skladby. Skladba pochádza z roku 1935 a napísal ju Carlos Gardel a slová napísal Alfredo La Pera. V tom istom roku obaja zahynuli pri leteckom nešťastí v Medeline v Kolumbii. Obsahom skladby je porovnávanie stávkovania na kone s nejakou atraktívnou ženou. Výraz Por una Cabeza je fráza z dostihového prostredia a znamená víťazstvo koňa o jednu dĺžku hlavy. Gardel bol veľkým fanúšikom dostihov, preto ho to asi inšpirovalo. Carlos Gardel je považovaný za dôležitú postavu argentínskeho tanga a ľudia stále spomínajú na jeho hlas.