Neočakávane som sa ocitol na Kremnických Baniach. Spolu s otcom sme tam prišli, aby sme pozbierali úrodu jabĺk predtým, ako udrú mrazy. Po zbere jabĺk som využil príležitosť a navštívil som miesto, ktoré v minulosti bolo asi zlatou baňou. Neviem to s istotou, či bola na zlato, ale baňa to určite bola. A v danej oblasti sa ťažilo veľa zlata.
To miesto som mal v hľadáčiku už niekoľko týždňov. Ak si priblížite na mape označené miesto, na prvý pohľad vidíte, že je to umelo vyhĺbený zárez do svahu. A hore nad ním, nie veľmi viditeľná, je aj prepadlina na mieste, kadiaľ sa do kopca zavŕtala šachta. Lepšie ju vidno na LIDAR mape.
Otec bol ochotný sa so mnou prejsť. Obdivujem ho, lebo v osemdesiatke ešte celkom dobre zvláda takéto činnosti. A tak sme sadli do auta a zastali na mieste, ktorý označujú ako Stred Európy. Jeden z mnohých, lebo aj na tomto mieste podľa okolností posúvali to konkrétne miesto hore-dolu. My sme zastali pred Svätojánskym kostolom. To je tutovka, pretože ten kostol tam stojí storočia. Podľa kamenného nápisu pred vchodom je tam od roku 1588. A od kostola sa dá postupovať aj k starej bani. Pri kostole stojí aj akýsi amfiteáter z novodobých čias. Schátraný viac než kostol. Zjavne sa šetrilo na kvalitných materiáloch.
Od kostola sme sa pustili smerom na východ. Miestami sa zjavili zvyšku plotov, ale všetko bolo už len v podobe natiahnutých nízkych drôtov, ktoré mali predstavovať plot a to sme bez problémov prekročili. Po pravej strane sa objavili staré terasovité políčka a za nimi drobné údolie. To sme prekročili a vošli do lesa. Do miniatúrneho lesa. A asi po tridsiatich metroch som našiel miesto, na ktorom bola baňa. V krásnom prostredí jeseňou sfarbeného lesa sa objavila drobná preliačenina v teréne a smerom na juh od nej poriadna jama. To bolo to správne miesto.
Chvíľu som mal pocit Krištofa Kolumba, ktorý objavil Nový svet. Hneď som si predstavil všetkých tých baníkov, ktorí ako ľudské mravce pobehovali okolo štôlne. Dovnútra s fúrikom, naložiť kamene a naspäť pred vchod a vysypať všetko pred štôlňu. Desiatky ľudských mravcov. Desiatky kopáčov, ktorí vo vnútri hory nocou či dňom búšili do skaly. Hľadajúc drobučké kúsočky zlata.
Dnes už je to všetko ukryté pod poriadnou vrstvou hliny. Nemal som toľko času, aby som skontroloval hrúbky zeminy. Tak som aspoň vytiahol kameru a snažil sa nafilmovať to, čo sa na povrchu dalo tušiť. Rozbil som niekoľko kameňov, ktoré trčali z zeme a tešil sa z usadenín limonitu. Chvíľu som tam pobehoval a filmoval čo sa dalo. Keby som tam bol sám, zobral by som aj lopatu, aby som sa prekopal na dno. Celkom zjavne tam muselo byť kamenné podložie, keď si dali toľko námahy s takou šírkou. A trochu by som kopal aj na halde.
Ale nevadí, z priloženého videa by malo byť vidno, ako vyzerá v súčasnosti stovky rokov nepoužívaná štôlňa. Na jar sa tam môžem vrátiť a keďže nebudem v časovom strese, budem mať kľud na prácu. Dôležité je, že takto podobne sa na mape prejavujú iné štôlne, ktoré mám bližšie k Banskej Bystrici. V tých môžem skúmať aj teraz na jeseň, kým sa veľmi nezhorší počasie.
Na jar mám sľúbené od otca, že na lúke nad našim domčekom zájdeme k inej prieskumne štôlni. Dakedy som pri nej bol, ale už si ju vôbec nepamätám. Údajne z nej vyteká voda a celkom ma zaujíma, ako to tam teraz vyzerá.
Komentáre
Zverejnenie komentára