Preskočiť na hlavný obsah

Mineralogická výprava amatérov - Hľadanie lomu s ružovým vápencom

Neďaleko Banskej Bystrice, pri obci Slovenská Ľupča v údolí Driekyňa, sa nachádza lom s ružovým vápencom. V tejto bani sa našli skameneliny amonitov. Jediný problém je, že na internete nie je možné nájsť presné súradnice tejto bane. Podarilo sa mi nájsť iba informáciu, že baňa je povrchová a veľká približne 10 x 10 m.

Na predbežné určenie jej miesta som použil online mapu, ktorá zobrazuje aj profil terénu. Na mape som postupne prehľadával celé údolie Driekyne a hľadal som miesto, ktoré sa podobá na povrchový lom. Údolie sa rozvetvuje na Suchú Driekyňu a Mokrú Driekyňu. Logickejšie vyzerala tá mokrá. A skutočne, na mape som takéto nádejné miesto objavil. Nachádza sa približne 300 až 500 m za poslednými víkendovými chatami, ktoré sa v údolí nachádzajú.

Sadol som do auta a odviezol som sa k chatám. Pri tých chatách sa končí aj asfaltová cesta. Na tom mieste som zaparkoval. Ďalej som pokračoval pešo. Bolo krásne slnečné nedeľné ráno a v lesoch naokolo sa ozývali jelene. Na tom krátkom úseku poľnej cesty som počul minimálne tri jelene. To miesto nebolo úplne opustené, občas som stretol aj nejakých ľudí, ktorí spozorneli pri pohľade na kladivo, ktoré som držal v ruke. Postupoval som po ceste, ktorá sa vinie vedľa potoka. Tesne pred lomom bolo vidno, že sa už blížim k hľadanému cieľu. Povrch cesty bol miestami pokrytý ružovými vápencovými kameňmi, obrúsenými do hladka. Tesne pred lomom som pri potoku objavil veľké kusy ružového vápenca. Samotný lom bol kompletne obrastená hrubou vrstvou machu. Bolo jasné, že tam roky nikto nebol.

Lom sa nachádza v ohybe cesty, a pokiaľ o nom neviete, ani vás nenapadne, že ten malý výklenok v bočnej strane hory je práve tento hľadaný lom. Ten mach na skalách bol trošku problém, pretože povrch lomu bol praktický neviditeľný pod hrubou vrstvou. Nemal som so sebou žiadne vybavenie na jeho odstránenie. Iba kladivo, ktoré nie je najlepším nástrojom na odstraňovanie machu. Preto som sa najprv vrátil k tým skalám, ktoré som videl pri potoku. Skaly boli riadne zvetrané a preto nebol problém z nich podlamovať menšie kúsky a skúmať, ako ten ružový vápenec vyzerá. Vybral som si zopár pekných kúskov.

Potom som sa vrátil naspäť k lomu. Našiel som si vhodné miesto a začal som kladivom čistiť vrstvu machu. Ale nemalo to veľký zmysel. Pod vrstvou machu bola vrstva hliny, ktorá dokonale zakrývala celú skalu. Vlastne som tu skalu ani nepotreboval odkryť, pretože som už pri potoku získal dostatok pekných vzoriek ružového vápenca. Samozrejme skameneliny som nenašiel žiadne, ale s tým som dopredu počítal. Na tejto krátkej výprave som chcel objaviť iba tú baňu. A to sa mi podarilo.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Chytrô - stredoveká cesta a vodopády

Cez víkend sme sa hrali na archeológov a vrhli sme sa na prieskum stredovekého rumpálu, ktorým pred mnohými storočiami vyťahovali vozy do strmého kopca. Skúmali sme lokalitu Chytrô, čo je dolina hneď vedľa dedín Rybô, Valentová a Prášnica. Zdanlivo ničím zaujímavé miesto, ale práve tu natočil Paľo Bielik známe scény z filmu Vlčie diery . A tu aj padla megalavína, čo zabila osemnásť ľudí. Do údolia sme sa dostali z hlavnej cesty z Banskej Bystrice na Donovaly. V polovici bola odbočka na Horný Jelenec a tam sme prešli na uzučkú, miestami rozbitú cestu, ktorá smeruje až na koniec údolia. Ale až tak ďaleko sme nešli. Približne v polovici je odbočka a tam sme zastali. Ďalej by sme si trúfli iba na služobnom aute a také nik z nás nemal. Po tejto poľnej ceste sme pomaly prešli smerom na sever až ku miestu, kde je drevený panel s informáciami o našej stredovekej ceste. Tam sme zišli z poľnej cesty a ďalej pokračovali po lesnom chodníku. Chodník viedol povedľa potoka a už po pár metroch sa to

Zejmarská roklina

Zejmarská roklina sa nachádza v Slovenskom raji , neďaleko dediny s názvom Dedinky . To je tá dedina, ktorá stojí na brehu Palcmanskej Maše . Nám sa javilo ako najrozumnejšie zastať na parkovisku v strede priehrady a odtiaľ sme cez mierny kopec prešli do údolia Biele vody , kde sa začína vstup do rokliny. Pri vstupe do rokliny je malý stánok, kde sa platí symbolické vstupné a potom už môžete pokračovať do mierneho kopca popri potoku a obdivovať, čo tam príroda nachystala. Cesta nie je nejako náročná. Prekonáte prevýšenie asi 250 metrov, čo je rozdiel medzi začiatkom trasy a horským hotelom Geravy . Väčšina trasy je podľa očakávania. Miestami sú miniatúrne vodopády, putujete povedľa potoka a postupne sa objavujete v krajine, kde začínajú prevládať skaly. Objavujú sa prvé rebríky, plošinky, miestami začnete mať pocit nebezpečenstva, keď sa chodník zmení na kovové plošinky ponad potok. Možno povedať, že tá cestička postupne graduje, pridáva vám čoraz náročnejšie prvky a skúša, či to preko

Fryderyk Chopin - Valčík v A-mol, B. 150

Valčík, ktorý Chopin úplne nedokončil. Vydali ho až po jeho smrti. Ako ináč, vtedy ho priklepli úplne inej osobe, lebo na konci života Chopin už nebol žiadnou veľkou hviezdou. A tak až v roku 1955 priradili skladbu práve k Chopinovi. Zachovali sa dva rukopisy. Na Internete je nájditeľný iba starší rukopis, plný čmáraníc, nedokončený. Ten druhý je kdesi v Francúzsku, ale ani ten by nemal byť úplne hotový. Táto moja verzia zodpovedá tomu druhému. Rozdiel je len v tom, že som ho mierne spomalil voči tomu, ako je to obvyklé. Ale podľa mňa je to valčík a nie preteky v rýchlosti a takto to omnoho lepšie znie. Frédéric Chopin - Waltz in A minor, B. 150 by Robo Ulbricht