Macko sleduje, macko cestuje, macko komentuje

Občas je výhodné bývať neďaleko letiska. Väčšinu času sa tam síce nič zaujímavé nedeje, ale niekedy sa tam objavia zaujímavé lietadlá. Vedel som síce, že na Sliači sú od začiatku mesiaca americké lietadlá A-10 Thunderbolt, ale nad Banskú Bystricu sa nezatúlali. Dnes sme išli povedľa letiska po diaľnici a odrazu sa pred nami ukázali dve lietadlá, otočili sa pred nami a rýchlo pristáli na letisku. Netrvalo to síce dlho, ale aj tak sa dali v diaľke rozoznať typické siluety lietadiel. Potom sme sa niekoľko hodín túlali po Zvolene a pri návrate domov sme sa pobrali starou cestou. Boli sme práve na križovatke, na ktorej sa odbočuje smerom na Sliač, keď zrazu nad našimi hlavami zahrmelo ďalšie lietadlo. Toto už nebolo v diaľke, ale preletelo pekne nízko nad nami a svojim tieňom postrašilo práve rozkvitnuté slnečnice. A o pár minút, keď sme vchádzali do Sliača, zahrmelo nad nami ďalšie lietadlo a toto už bolo naozaj nad našimi hlavami a dokonca priamo ponad nás prešiel aj jeho tieň. Toto už...

Niektoré miesta vás priťahujú ako spev Sirény. Banská Štiavnica je v podstate jedna dlhá strmá ulica, na ktorej lapáte po dychu a dúfate, že na konci nájdete aspoň jedno voľné miesto v Divnej Pani. Aby ste do seba kopli kafíčko a prinútili sa vyšliapať ešte na Trojičné námestie. A ak tam neskončíte v antikvariáte, tak ešte vyšliapať cez les na Veľkú Vodárenskú. Ale to už je fakt posledná atrakcia lenivého turistu v kopcoch. Lesy sú tam plné nebožtíkov, čo si pridali ešte jednu atrakciu a kleplo ich na pol ceste. A napriek tomu, že sa zaprisaháte a nahlas prehlásite, že sa do tej strminy nikdy viac nevrátite, na druhý rok ste tam opäť. Prečo?  Kladiem otázky, ale kto iný na ne má odpovedať? Hippo má plno starostí so svojou úlohou pediatra. Viola si rovno zaťukala na čelo a odbehla drankať päťeurovku od Eriky. A Žofka rieši svoje stretnutie s Neilom Armstrongom. Ostal som tu len ja a hŕba spomienok. Spomenul som si, ako som sa plahočil na Kalváriu, zakopával o storočiami rozpadn...

Bambíno má už sedem mesiacov a tak sa dožaduje čoraz sofistikovanejšej zábavy. Od útleho veku počúvalo klasickú hudbu a preto má už niečo napočúvané. Doteraz rád spomínam, ako zaspávalo pri tónoch nokturna Fryderika Chopina, alebo pri piesňach skupiny Buena Vista Social Club. Jeho hudobný obzor treba rozširovať a ja som mu vybral ako aktuálnu uspávanku pieseň od Františka Krištofa Veselého Saigon ty prístav krásnych žien . Ako som sa pri písaní tohto textu dozvedel, pieseň bola pôvodne napísaná pre operetu Pod cudzou vlajkou . Opereta pochádza z roku 1940 a odohráva sa v koloniálnej Indočíne. Tvrdí sa o nej, že je jednou z najpopulárnejších od Dusíka, ale Internet na túto tému prakticky mlčí a dozviete sa len, že je tam ešte jedna populárna pieseň Dedinka v údolí . My sme sa s touto piesňou stretli na koncerte skupiny Slovak tango a bola to pre mňa jedna z najemotívnejších piesní, ktoré som doteraz počul. V piesni nezaznie veľa textu, pretože prvá polovica je len inštrumentálna. ...

Odkedy nastúpila doba Internetu, prinieslo to aj veľa dobrého, aj veľa zlého. Hypochondri a konšpirátori tam zverejňujú svoje názory tiež. Jednou z takých obľúbených tém je aj povinné očkovanie. A vďaka nim desiatky rodičov zvažujú, či svoje bambíno tiež radšej nezaočkovať. Povedal by som, že aj celkom inteligentní ľudia zvažujú, či na tých hrôzostrašných scenároch nie je niečo pravdivé. Ak správne chápem argumentáciu (ak ju očistíme od balastu) na Internete, tak podstata toho je v tom, že ak je pravdepodobnosť úmrtia zaočkovaného dieťaťa napríklad 1 : 100 000 a pravdepodobnosť úmrtia nezaočkovaného dieťaťa 1 : 1000, tak odporcovia očkovania si myslia, že v tomto prípade znamená 100 000 viac úmrtí ako 1000. Tomu hovorím  Internetová matematika . A potom už k tomu nabaľujú hrôzostrašné príbehy a hecujú aj všetkých naokolo. Chápem, že sa každý bojí o svoje bambíno. Nik nechce, aby malo po očkovaní nejaké problémy. Ale pamätá si niekto, že aj keď on ide na opakovanú protitetanov...

Niekedy sa ocitneme na takom výlete, ktorý sme vôbec neplánovali. Presne takýto výlet sa pre nás začal v dedinke Trnavá hora. Pôvodne sme sa chceli iba čo najrýchlejšie dostať do Kremnice a ako všetci normálni ľudia, išli sme po diaľnici. Išli sme smerom od Zvolena a tesne pred Hronskou Dúbravou nás policajti nemilosrdne odklonili z diaľnice na bývalú cestu (neskôr sme sa dozvedeli, že niekde na diaľnici havaroval kamión s drevom), ktorá ide povedľa Hrona. Tade sme sa plahočili slimačím tempom a asi po hodine sme sa dostali do Trnavej Hory. Slnko pripekalo, bambíno už začínalo byť v tom teple nervózne a tak sme sa museli rozhodnúť, či budeme pokračovať. Zastali sme v nejakom bufete Jalná pri Hrone. Mali tam len zapekanky, ale dali sa zjesť. Ten bufet slúži asi len splavujúcim vodákom, ktorí sa cez víkend zastavujú pri brehu a tak bola obsluha z nás uprostred týždňa trochu prekvapená. Pod košatým stromom vedľa bufetu sme skontrolovali mapu a nikomu sa nechcelo ešte hodinu sa piecť v...

Dnes je každý rodič pod paľbou argumentov, čo všetko by mal urobiť pre to, aby bolo jeho bábätko zdravé, čulé, veselé, múdre alebo šikovné. Jednou z takýchto povinných jázd je aj plávanie pre bábätká. Má vaše bábo šesť mesiacov? Tak šup s ním do vody, aby bolo zdravé a veselé. A tak aj náš Petrík absolvoval takéto plávanie. Plávanie pre bábätká má dva hlavné prúdy. Prvý razí plávanie v sladkej vode a ten druhý v slanej vode. V princípe je to úplne jedno, ale slaná voda má v sebe nádych exotiky a tak Robo s Erikou vybrali slanú vodu. Asi to bude zaužívaným zvykom, že sa kurzy plávania kupujú po mesiacoch a tak váš drobec absolvuje približne štyri plávania. Každý týždeň jedno. Popíšem jednu lekciu, aby ste mali predstavu, čo sa tam deje. Náš kurz bol v menšom bazéniku, do ktorého sa pohodlne zmestilo šesť matiek s bábätkami a jedna inštruktorka. Bazénik mal približne 4x4 metre a vody v ňom bolo asi meter. Bolo to v komplexe, kde sa nachádzala vstupná hala s hračkami a stoličkami na...

Pred pár týždňami začala z každej strany na nás vyskakovať tetuška z Ikaru, ktorá s blaženým úsmevom hovorila, koľko času a ľudskej práce bolo treba na to, aby vytlačili 500 kusov Biblie. Koľko kože museli získať, ako hľadali stredoveké ilustrácie, ako to ručne šili špecialisti kdesi v Nemecku, ako na tú kožu razili reliéfy a ako na bok naniesli vrstvu zlata. A hneď po nej vybehol akýsi vyššie postavený biskup/kardinál a tiež s blaženým úsmevom básnil o tom, aké je to vzácne dielo. A na záver sa zmienili o cene, ktorá sa blížila ku 2000 eurám. Uf! Pre koho to vlastne vyrobili? Doteraz som si naivne myslel, že Biblia sa kupuje vtedy, keď človek premýšľa o Bohu a chce mať po ruke aj text, aby si ho mohol čítať, porovnávať príbehy so svojim vlastným osudom a vzdelávať sa duchovne. Ale v tých reklamných príspevkoch nebolo ani slova o tom, že je to o ceste človeka k Bohu. Tam to všetci zúčastnení prezentovali ako zberateľskú vzácnosť. Aj ten biskup/kardinál. Zvláštne. Komu je tá kniha p...

Chcete vedieť, či z vrcholu Devínskeho brala vrhali do kalných vôd Dunaja odbojných šľachticov? To neviem. Ale ak ich aj nevrhali, ako predstava ma to fascinuje. Toto sú moje zážitky z vrcholu brala, kde poriadne fučí a kde sa nespočetnekrát prepisovala história. Devínsky hrad stojí na výraznom brale a ak sa chcete k nemu dostať, pravdepodobne budete musieť prejsť cez Bratislavu. Potom sa budete musieť poprepletať cez uličky Devína, kde je to pomerne hrboľaté a po nejakom čase sa prepletiete k miestnemu cintorínu. To je jediné miesto, kde máte šancu natrafiť na voľné parkovacie miesto. Cintorín je severne od hradu. Bližšie k hradu narastá množstvo zaparkovaných áut a v lete aj množstvo turistov. Miešajú sa tam seriózni turisti, ktorí idú na hrad s takými, ktorí mienia dole pod hradom iba nasať do svojich útrob pivo a občas aj niečo zhltnúť. Tomuto druhému typu turistov je podriadené podhradie, ktoré je plné záhradných reštaurácii, v ktorých budete strašne dlho čakať na všetko. Ce...

Položili ste si niekedy otázku, či bábätko vonia? Zdá sa vám taká otázka divná? Znie to šokujúco intímne, ako keby ste liezli inému priamo do domácnosti? Ale aj keď je to podivné, ľudia bábätká naozaj voňajú. Má to dve príčiny. Tá prvá je úplne elementárna. Malé bábätko v prvých mesiacoch produkuje len krik a plnú plienku. Krik je často vyvolaný práve plnou plienkou. Ale nie vždy. A teraz si predstavte, že máte bambíno naobliekané, aby neprechladlo a ozve sa z neho krik. Čo urobíte? Logicky predpokladáte, že by mohlo hladné. Skúsite ho nakŕmiť a ono nechce. Rozbalíte všetky vrstvy a zistíte, že v plienke nič nie je. Bambíno sa odrazu usmeje a vy ani len netušíte, čo bol za problém. Ale o päť minút sa situácia opakuje. Čo urobíte? A pretože nechcete do nemoty rozbaľovať plienku, časom sa u vás vyvinie čuchací reflex. Namiesto pracného rozbaľovania si len čuchnete k jeho zadočku. Ak sa vám to nezdá, pokračujete rozbaľovaním. Nie je to síce stopercentná metóda, ale ako to tak sled...

Hippo mi už dlhú dobu pílil uši so svojim receptom na rebarborový džem. Do nemoty básnil o chvíľkach, keď spolu s mamou sedeli na brehu rieky Limpopo, sledovali ako hladné krokodíly striehnu na neopatrnú ruku turistu a ládovali sa touto maškrtou. Nikdy o tom nechcel povedať žiadne podrobnosti. Iba bičoval moju obrazotvornosť do extrému, keď mi mľaskal pri uchu a spomínal na svoje hodovanie. Ale jedného dňa sme to už nevydržali, kúpili sme mu rebarboru a posadili ho pred krájaciu dosku. Toto je jeho recept: 3-4 stonky rebarbory Kúsok škorice 3-4 klinčeky Cukor Voda Stonky rebarbory treba ošúpať. Koža z nich ide celkom dobre dolu, ale netreba to hnať do extrému a snažiť sa očistiť každý kúsok. Ošúpte dolu to či ide ľahko. Prípadne prekrojte stonku na polovice a šúpte aj odtiaľ. Potom stonky nakrájajte na centimetrové kúsky a vložte do rajnice. Prilejte na dno rajnice trochu vody, len tak, aby sa to nepripekalo. Množstvo vody ovplyvňuje hustotu džemu. Závisí ale aj na vode v re...