Preskočiť na hlavný obsah

Amatérski mineralógovia na zbere bedlí pri Farbišti

Ak z Banskej Bystrice prídete na Poniky, alebo presnejšie do osady Ponická Lehôtka, neďaleko nej sa nachádza vrch Farbište. A to miesto je preslávené ako nálezisko minerálov na tamojšej halde. Ale ten názov, že je to na Farbišti je mätúci, lebo v skutočnosti to je na lúke, dosť ďaleko juhozápadným smerom. Na priloženej mape som presne vyznačil všetky dôležité miesta.

Tie lúky ale na jeseň prinášajú aj potešenie hubárom a tými sme sa túto jeseň stali aj my. Lúka pred náleziskom bola posiata bedľami. Na lúke rástli najmä bedle Konrádove a v lese aj bedle vysoké a huby, ktoré sa pravdepodobne volajú kozák osikový. Ta prvá spomínaná je menšia a má trochu inú chuť, ale stále chutí ako bedľa. Samozrejme, keď sa potulujete tak blízko náleziska minerálov, nedá sa tam nenakuknúť. O nálezisku som vedel, ale nikdy sa nenašiel čas, aby som sa tam zastavil.

Ak pôjdete po lúke, nálezisko sa nedá prehliadnuť, pretože akonáhle zbadáte poľnú cestu, ktorá odbočí do lesa, ste na mieste. V lese uvidíte poľnú cestu, ktorá má odrazu doľava strmý zráz a doprava je o čosi menší a viac zarastený stromami. Pod nohami zbadáte drobné úlomky malachitu a azuritu. Keďže som nemal skoro žiaden voľný čas, s nádejou som sa vrhol doľava, do tej skoro až rokliny na miesto, kde to vyzeralo na eróziou splavené kamene. Ale všade boli iba drobné povlaky a to bolo pár dní po daždi. Celé to tam pôsobilo naozaj vyzbierané.

Neskôr som našiel informáciu, že to tam v roku 2018 poriadne prekopali bagrom. Uskutočnil sa tam veľký prieskum a kopali najmä vľavo, tesne pri stromoch, ktoré vidíte pred sebou smerom k akémusi pieskovému lomu. Ako som už povedal, dole v tej rokline boli v podstate len drobné povlaky na kameňoch. Ale na tej strane, odkiaľ ste prišli, tam bolo vidieť akúsi aktivitu priamo vo svahu a tam sa zdalo, že na tom mieste je kopaním nepoškodená hornina. Mäkšia a dalo sa do nej rýpať aj prstom.

O mieste sa síce tvrdí, že je riadne vyzbierané, ale v tom lesíku je asi stále dosť pokladov. Len je to v poriadnom blate a v strmej rokline.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Chytrô - stredoveká cesta a vodopády

Cez víkend sme sa hrali na archeológov a vrhli sme sa na prieskum stredovekého rumpálu, ktorým pred mnohými storočiami vyťahovali vozy do strmého kopca. Skúmali sme lokalitu Chytrô, čo je dolina hneď vedľa dedín Rybô, Valentová a Prášnica. Zdanlivo ničím zaujímavé miesto, ale práve tu natočil Paľo Bielik známe scény z filmu Vlčie diery . A tu aj padla megalavína, čo zabila osemnásť ľudí. Do údolia sme sa dostali z hlavnej cesty z Banskej Bystrice na Donovaly. V polovici bola odbočka na Horný Jelenec a tam sme prešli na uzučkú, miestami rozbitú cestu, ktorá smeruje až na koniec údolia. Ale až tak ďaleko sme nešli. Približne v polovici je odbočka a tam sme zastali. Ďalej by sme si trúfli iba na služobnom aute a také nik z nás nemal. Po tejto poľnej ceste sme pomaly prešli smerom na sever až ku miestu, kde je drevený panel s informáciami o našej stredovekej ceste. Tam sme zišli z poľnej cesty a ďalej pokračovali po lesnom chodníku. Chodník viedol povedľa potoka a už po pár metroch sa to

Zejmarská roklina

Zejmarská roklina sa nachádza v Slovenskom raji , neďaleko dediny s názvom Dedinky . To je tá dedina, ktorá stojí na brehu Palcmanskej Maše . Nám sa javilo ako najrozumnejšie zastať na parkovisku v strede priehrady a odtiaľ sme cez mierny kopec prešli do údolia Biele vody , kde sa začína vstup do rokliny. Pri vstupe do rokliny je malý stánok, kde sa platí symbolické vstupné a potom už môžete pokračovať do mierneho kopca popri potoku a obdivovať, čo tam príroda nachystala. Cesta nie je nejako náročná. Prekonáte prevýšenie asi 250 metrov, čo je rozdiel medzi začiatkom trasy a horským hotelom Geravy . Väčšina trasy je podľa očakávania. Miestami sú miniatúrne vodopády, putujete povedľa potoka a postupne sa objavujete v krajine, kde začínajú prevládať skaly. Objavujú sa prvé rebríky, plošinky, miestami začnete mať pocit nebezpečenstva, keď sa chodník zmení na kovové plošinky ponad potok. Možno povedať, že tá cestička postupne graduje, pridáva vám čoraz náročnejšie prvky a skúša, či to preko

Fryderyk Chopin - Valčík v A-mol, B. 150

Valčík, ktorý Chopin úplne nedokončil. Vydali ho až po jeho smrti. Ako ináč, vtedy ho priklepli úplne inej osobe, lebo na konci života Chopin už nebol žiadnou veľkou hviezdou. A tak až v roku 1955 priradili skladbu práve k Chopinovi. Zachovali sa dva rukopisy. Na Internete je nájditeľný iba starší rukopis, plný čmáraníc, nedokončený. Ten druhý je kdesi v Francúzsku, ale ani ten by nemal byť úplne hotový. Táto moja verzia zodpovedá tomu druhému. Rozdiel je len v tom, že som ho mierne spomalil voči tomu, ako je to obvyklé. Ale podľa mňa je to valčík a nie preteky v rýchlosti a takto to omnoho lepšie znie. Frédéric Chopin - Waltz in A minor, B. 150 by Robo Ulbricht