S deťmi sme sa vybrali na prieskum starej bane. Mala sa nachádzať v Banskej Bystrici v zóne medzi bývalou cementárňou a smetiskom. V hlbokej rokline. Postupovali sme podľa mapy, kde bola zakreslená jednoznačná značka. Miesto nazvime Lazina JJV.
Výpravu sme začali plní nadšenia. Nasadli sme do auta a vyrazili. A hneď po odbočení z Kynceľovskej cesty na R1 smerom na Brezno sme sa ocitli v kolóne. Dvadsať minút sme sa plazili ku križovatke pri Šalkovej. Netušíme doteraz, čo sa tam mohli stať tak skoro ráno. Ale všimli sme si, že sa už asi začali práce na predĺžení R1 a okolo cementárne, aj po pravej strane smerom na Šalkovú už boli vypílené stromy.
To nás nemohlo odradiť a konečne sme zastali na malom parkovisku. Je to pod skládkou, bol tam trochu mŕtvolný puch, takže sme sa odtiaľ rýchlo hnali po poľnej ceste popod les smerom na severozápad. Dokonca tak rýchlo, že sme v aute zabudli kladivo a lopatu a tak som sa po tom musel vrátiť. Obaja moji malí geológovia zatiaľ počkali na začiatku lesa. Našťastie som sa vracal len dvesto metrov. Po krátkom zdržaní sme si našli pekné miesto pod lesom, kde lístie farbil mráz do odtieňov oranžovej a nakrútili sme niekoľko scén do videa. Každý si mohol povedať svoje. A potom sme už rýchlo prešli po ceste a s miernym blúdením sme došli do rokliny. Teraz už viem, že sa stačí držať poľnej cesty na okraji lesa a dôjdete tam, kam sme potrebovali. My sme šli chvíľu ako tanky, priamo po lúke, ale nebolo to nič hrozné.
V rokline sme sa držali na ceste popri potoku a došli sme na prvú lúku, ktorá bola zarastená kríkmi. Naše nadšenie trochu pokleslo, keď sme sa tam bezradne obzerali a márne pátrali po niečom, čo by pripomínalo starú haldu. Rýchly pohľad do mapy a usúdil som, že sa musíme presunúť dvesto metrov po ceste severným smerom a že by sme mali byť na mieste. Tam sme sa ocitli v lese pod stromami a aj keď nič nenaznačovalo prítomnosť bane, vyzeralo to tam ako miesto, kde by baňa mohla byť.
A tak som deti nechal na ceste skúmať kamene, ktorých tam bolo obrovské množstvo a ja som zamieril do minirokliny. Dobre ma videli, takže mohli sledovať, ako tam pobehujem a rýchlo pátram po stopách haldy. Ale výsledkom bolo opäť nič. Vyzeralo to tam krásne, našiel som aj prameň potoka a stopy po divých zvieratách, ale bane nikde. Začal som hádzať flintu do žita. Predstava, že to tam idem s mojimi malými geológmi pracne prehľadávať, ma nenaplnila nadšením. Najmä, keď sme už boli v poriadnom sklze. Preto som sa radšej vrátil k nim a dohodli sme sa, že na mieste porozbíjame nejaké kamene a budeme skúmať, či v nich nenájdeme stopy minerálov.
Deti mi ukazovali veľké kamene a ja som rozbíjal a rozbíjal, až som bol spotený ako nejaký trestanec v kameňolome. Kto to nevyskúšal, netuší, ako je niekedy náročné rozmlátiť veľký kameň. Ale za odmenu sme dostali niekoľko krásnych ukážok. Kamene boli plné železa a tak sme mohli obdivovať nádherné vzorky limonitu (to je v skutočnosti odborný názov pre hrdzu) v kameňoch. A našli sme aj krásne ružovo zafarbené skaly.
Baňu sme síce nenašli, ale dnes už viem, že sme v skutočnosti stáli nad ňou. Nikdy by som nepovedal, že máme zostúpiť až na dno rokliny. Na mieste sme zabudli aj jeden krásny malý kamienok, ktorý musím dcére priniesť, takže pri najbližšej príležitosti tam pôjdem, zoberiem kameň a snáď nájdem aj tú hľadanú mini prieskumnú šachtu.
Komentáre
Zverejnenie komentára