Macko sleduje, macko cestuje, macko komentuje

Najkrajšie okamihy minulej jesene som prežil v Bojniciach. Svietilo slniečko, zvieratká v ZOO boli všetky vonku a pozorne sledovali návštevníkov. A pred zámkom bola taká strašná fronta, že sme sa otočili a išli radšej poprechádzať pred zámkom. A odtiaľ sú aj tieto dve pekné fotografie. Ukazujú, že ani po rokoch moje osobné čaro nevyprchalo. A musím sa priznať, že v spoločnosti dvoch malých detí môže vaše čaro vyprchať rýchlejšie, než by ste čakali. Dosť som sa toho obával. A keď sa narodila Esterka, myslel som si, že mi čoskoro bude chýbať ruka alebo noha. Našťastie Esterka je dáma a správa sa ku mne s náležitou úctou. Dokonca som sa už aj namiesto bábiky vozil v kočíku. Má ma rada a ja ju.

Drobný postreh na tému boja proti neonacizmu. Ústami politikov sa tvorí fikcia. Ich prsty na hlasovacom zariadení tvoria skutočnosť. Fikcia To je ten stav pred voľbami, keď akože všetkým vadí neonacizmus a jeho podporovatelia. Skutočnosť Z dobovej tlače. "Treba im dať výbor, nech sa ukážu," to sú slová aktuálneho premiéra Igora Matoviča o Kotlebovej ĽSNS. "Osobne som za to, aby sme prestali s takým ostrakizovaním [1] kotlebovcov. Treba im dať výbor, nech sa ukážu. Takýmto spôsobom im zoberieme čaro zakázaného ovocia." [2] Predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík povedal, že je na diskusiu, kto bude predsedom výboru z ĽSNS. „Nesmie to byť človek, ktorý hádzal kocky po ženách, ktorý má kadečo potetované, ktorý sedel v base. To nie,“ uviedol Sulík. Realita Poslanca Martina Beluského z ĽSNS parlament zvolil do čela parlamentného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu. Získal 75 zo 135 platných hlasov, prítomných bolo 138...

Knihu som si kúpil niekedy v období, keď v televízii bežala repríza filmu s Leonardom DiCapriom . Pár rokov mi ležala v skrini, pretože popri dvoch malých deťoch som si stále na ňu nenašiel čas. Ale ako deti pomaly rastú a večer si čítame rozprávky, mám už potom trochu času, počas ktorého môžem čítať. Príbeh je jednoduchý. Nick Carraway príde do New Yorku, aby tu skúsil svoje šťastie ako obchodník s cennými papiermi. S kolegom si chcú prenajať dom, ale ako to už v knihách býva, kolega od bývania odskočí a Nick sa ocitne sám na predmestí (ale na brehu mora) v ošarpanom dome a hneď vedľa stojí obrovská vila, ktorá patrí Gatsbymu. Boháčovi, o ktorom Nick nič nevie. Oproti cez záliv je vila, kde žije Daisy, Nickova vzdialená sesternica spolu so svojim mužom Tomom. Pravdepodobné miesto na mape, kam svoju knihu zasadil Fitzgerald je na priloženej mape. Umiestnenie Gatsbyho vily nie je náhodné, pretože postupne sa v knihe dozvieme o Gatsbyho vzťahu k Daisy. Príbeh nám rozpráva Nick, kto...

Ak niekto spomína tvorbu Ennia Morriconeho , málokedy sa v nej hovorí o soundtracku k filmu Il Grande Silenzio . A je to určite škoda, pretože tento soundtrack patrí k špičke Morriconeho tvorby. Už len pri počúvaní vám behajú po chrbte zimomriavky a to ste ani nevideli film. Melódia hladko plynie ako v opere, dramatické finále je každých päť minút a na záver je niekoľko verzií ústredného motívu. Film nakrútil režisér Sergio Corbucci . U nás je to pravdepodobne neznámy režisér, ale niekto možno videl jeho film Django s Francom Nerom, ktorý poslúžil ako inšpirácia pre Quentina Tarantina v jeho Djangovi. Veľké ticho sa drzí v duchu režisérovej tradície. Od prvých sekúnd sa strieľa, strieľa sa veľa a celé sa to odohráva v mrazivej pustatine, zasypanej po pás snehom. A na šťastný koniec filmu zabudnite. Klaus Kinski nie je súper, voči ktorému sa dá vyhrať. Film sa dá na YouTube nájsť aspoň v taliančine. Na získanie obrazu to stačí, aj keď toho veľa nerozumiete.

Napísal som skladbu v MuseScore, ktorú som nazval Duel. Je to skladba pre piano, husle, violu, violončelo a kontrabas. Názov dostala podľa toho, že mi strašne pripomína nejaké finále filmu, keď hrdina stojí v opustenej krajine nad hrobom svojho blízkeho, prisahá pomstu a vyrazí na cestu plnú bolesti a odplaty. https://soundcloud.com/robo-ulbricht/duel

Po stopách Keltov môžete pátrať aj na brehoch Liptovskej Mary. Na svahu pri priehrade, ktorý sa zdá byť miernym, sa síce v lete trochu zapotíte, ale odmenou vám bude pekný výhľad a prekvapujúco dobre zrekonštruované archeologické miesto. Nie je to len tradičné odkrytie kamenných základov, ku ktorým máte tabuľky s popisom. Toto miesto je zrekonštruované tak, aby ste sa mohli dotknúť minulosti a voľne sa prechádzať medzi drevenými stavbami. Kelti sú pre dnešného človeka civilizácia, ktorá je opradená mystikou tajomna. Chuchvalce vlhkej hmly, ktoré sa lepia na divoké tváre bojovníkov, číhajúcich v tmavom lese. Tajomní druidi, ktorí dvíhajú nad hlavy rohy s pivom, zatiaľ čo ich pomocníci hádžu do obetnej jamy postihnutých mrzákov. Bujaré oslavy pri blčiacom ohni, ktoré sú prehlušované zúfalým kvikotom prasiatok, ktorým bronzový nôž zobral život. Takto si predstavujeme ľudí, ktorí pred tritisíc rokmi kráčali po našej krajine. Záleží len na vašej predstavivosti, či toto všetko uvidíte aj na ...

Long Days of Vengeance je zaujímavý album pre priaznivcov hudby, ktorú produkuje napríklad známejší skladateľ Ennio Morricone. Ľudia sa v tom aj veľakrát pletú a prisúdia Morriconemu aj hudbu, ktorú neskomponoval. Armando Trovajoli (alternatívne Trovaioli) v tomto albume skomponoval westernovú hudbu k filmu s rovnakým názvom. Je to spaghetti western, inšpirovaný Grófom Monte Christo. K filmu nie je jednoduché sa dostať, ale komu sa to podarí, môže sa kochať pohľadom na zarast eného trestanca, ktorý si nemieni odkrútiť 30 rokov v kameňolome. Toho stvárňuje Giulianno Gemma (u nás známy z Angeliky ako vodca banditov Nicolas). Zarastený je ale len po scénu u holiča, kde v klasicky napínavej westernovej situácii sedí s koltom v kresle a necháva sa holiť podlým holičom s britvou, zatiaľ čo mu za chrbtom šaškuje iný bandita, ktorého nestihol zastreliť pár minút predtým. Od holiča získa zoznam nepriateľov, postrieľa teraz už nepodstatných banditov a môže sa vydať na lov tých zv...

Vďaka nedorozumeniu v práci si Robo myslel, že vo štvrtok nebudú mať elektrinu a preto prisľúbil výlet na Donovalkovo. Vo štvrtok bolo krásne počasie. Bystrica sa už dva týždne škvarila pod žeravým slnkom a na horách je predsa len o čosi chladnejšie. Naložili sme naše dva malé poklady do auta a zamierili s nimi na Donovaly. V lete tam nezvyknú kamióny na letných pneumatikách zablokovať premávku a tak sme sa hore dostali rýchlo. Donovalkovo sa nachádza na druhej strane. Odbočka je oproti parkovisku, ktoré je pod lanovkou na Novú hoľu. Keď zostupujete dolu autom z priesmyku, odbočku zbadáte v poslednej chvíli. Rútite sa dolu kopcom na hranici povoleného limitu a odrazu musíte brzdiť s pocitom, že sa na váš chrbát lepia iní nedočkavci, ktorí chcú byť v Ružomberku o pár minút skôr. Odhadnete maximálnu rýchlosť, pri ktorej sa v zákrute, posypanej vrstvičkou štrku, ešte neprekotíte a odvážne to otočíte na uzučkú cestu, ktorá nebola stavaná na prudké zvýšenie počtu áut. Jedným okom mrknete ...

Do Salzburgu sme dorazili po celodennej ceste z Banskej Bystrice. Unavení, ale po kúpeli v jazere pri Mondsee, to nebolo také hrozné. Salzburg sme mali naštudovaný na Google Maps, takže do nášho hotela sme dorazili relatívne ľahko. Iba na jednej križovatke na Innsbrucker Bundesstraße sme neuhádli správny jazdný pruh a s hrôzou sme sa chystali otáčať v nejakej uličke. Ale pre miestne autá to zjavne nebol prvý príklad, keď cudzinec neuhádol správnu cestu a jeden dobrák na nás kývol, aby sme prefrngli popred neho. Pekné privítanie a keď som si teraz pozeral online mapu, už to hlúpe miesto prerobili zo svetelnej križovatky na kruháč. Bývali sme v hoteli Snooze , čo je prijateľný kompromis aj pre našinca v cudzine. Blízko tam bolo aj letisko, ale vôbec si nespomínam na žiaden hluk. Zato v noci nám púšťali klimatizáciu cez trochu hučiace rúry, ale boli sme tak unavení, že sme aj tak zaspali. V hoteloch v Salzburgu si môžete kúpiť Salzburg Card , čo je pre turistu ideálny spôsob, ako ...

Cestou do Salzburgu sme už boli unavení z dvoch zápch na diaľnici a dvesto-kilometrovej jazdy v maximálnej rýchlosti v rýchlom pruhu a v spoločnosti hradby kamiónov medzi Viedňou a Lincom. Preto nám padla vhod drobná zastávka v mestečku Mondsee, päťdesiat kilometrov pred Salzburgom. Mondesee je mestečko, ktoré je umiestnené medzi veľkými jazerami v Hornom Rakúsku. Je na severnom okraji veľkého jazera, ktoré na opačnom konci akoby končilo v úpätí vzdialených vrcholkov hôr. Ten vrch sa volá Schafberg a má len 1780 metrov, ale vzhľadom na jeho polohu sa zdá byť vyšším. Zastali sme tam v blízkosti miestneho cintorína a len tak sme sa pobrali smerom, kde sme tušili centrum. Popisom toho vás unavovať nebudem. Mestečko vyzeralo ako typické rakúske mestečko s dvojpodlažnými domami s výrazne namaľovanými fasádami, v prízemí obstavané stolíkmi s vysmädnutými cestovateľmi, ale možno že tam vysedávalo ešte viac miestnych. Cez všetko toto sme sa predrali a došli sme na miesto, kde po...