Vďaka nedorozumeniu v práci si Robo myslel, že vo štvrtok nebudú mať elektrinu a preto prisľúbil výlet na Donovalkovo. Vo štvrtok bolo krásne počasie. Bystrica sa už dva týždne škvarila pod žeravým slnkom a na horách je predsa len o čosi chladnejšie. Naložili sme naše dva malé poklady do auta a zamierili s nimi na Donovaly. V lete tam nezvyknú kamióny na letných pneumatikách zablokovať premávku a tak sme sa hore dostali rýchlo.
Donovalkovo sa nachádza na druhej strane. Odbočka je oproti parkovisku, ktoré je pod lanovkou na Novú hoľu. Keď zostupujete dolu autom z priesmyku, odbočku zbadáte v poslednej chvíli. Rútite sa dolu kopcom na hranici povoleného limitu a odrazu musíte brzdiť s pocitom, že sa na váš chrbát lepia iní nedočkavci, ktorí chcú byť v Ružomberku o pár minút skôr. Odhadnete maximálnu rýchlosť, pri ktorej sa v zákrute, posypanej vrstvičkou štrku, ešte neprekotíte a odvážne to otočíte na uzučkú cestu, ktorá nebola stavaná na prudké zvýšenie počtu áut. Jedným okom mrknete do spätného zrkadielka na tých na zadných sedadlách a pokiaľ nijako neprejavia nesúhlas s vaším príchodom na miesto, po pár desiatkach metrov sa ocitnete na ploche vysypanej štrkom, ktorú odvážni môžu nazvať parkoviskom.
Donovalkovo je hneď oproti a aby ste z neho nič nevideli, je obohnané plotom, na ktorom zelená tkanina. Podobná býva okolo tenisových kurtov. Vchod do atrakcie je rafinovane skrytý a tak sa až po chvíli dovtípite, že máte ísť po šípkach dovnútra priľahlej budovy a na jej druhej strane nájdete pokladňu. Platí sa jednotné vstupné pre dospelých a je to na celý deň. V čase našej návštevy stálo vstupné 9 Eur a nedala sa kúpiť žiadna lacnejšia alternatíva. Malé deti neplatia nič, čo bol aj prípad nášho Petríka. Esterka bola ešte veľmi malá a ustatá, takže tá si nasledovné dve hodinky odspala v kočíku na čerstvom vzduchu a motala sa radšej pomedzi novodobé drevenice a megazruby, ktoré vyrástli na neďalekej lúke.
Atrakcia má rozmer väčšej záhrady, na ktorej je sieť ciest a chodníčkov. Každých pár metrov je pri cestičke domček, ktorý je tematicky zameraný na nejakú oblasť. Napríklad obchod, čerpacia stanica, hrad alebo víkendový plážový domček kdesi na pláži neďaleko Honolulu. Krížom cez to všetko vedie železnica s malým vláčikom, ktorý každých pár minút spraví okružnú jazdu. Domčeky môže dieťa navštevovať podľa ľubovôle, môžete si požičať aj rôzne mechanické dopravné prostriedky. Tie s elektrickým pohonom sa požičiavajú za príplatok. Petrík postupoval spleťou domčekov v nepredvídateľnom poradí, niekde sa pohral s inými deťmi a na jednom mieste sa aj pobil s malým dievčatkom o to, kto bude obsluhovať kasu v obchode. Ale celkovo sa hral podobne ako zvyšok detí. Čiže ako samostatná jednotka behal s fúrikom, samostatne sa hral na obyvateľa nejakého domčeka a zriedkavo sa zastavil pri inom dieťati.
Pre deti to celkom zjavne bola obrovská zábava, čo sa už nedalo hovoriť o dospelých. Väčšina síce usilovne fotila potomkov alebo vnúčikov v akcii, po hodine ale nadšenie ustúpilo, rodičia posedávali na lavičkách a snažili sa schovať pred pražiacim slnkom pod slnečníkmi. A v duchu počítali, koľko ešte majú na tom mieste vydržať, aby bol ich potomok spokojný, ale úplne sa neuškvaril na slnku a oni mali pocit, že za tých 9 Eur tam už strávili toľko času, že to nebolo až toľko drahé. Čo si budeme nahovárať. 9 Eur je trik a nik tam nevydrží celý deň. Stačili by dve hodinky, ale toto nie je jediné miesto, kde vám poskytnú iluzórny pocit, že za svoje peniaze dostanete maximum. Dostanete ho, ale nie je vo vašich silách si celý ten čas aj užiť.
Petrík bol po dvoch hodinách tak unavený, že už sa len pýtal do auta. Tak nahryzol pripravený croisant a pobral sa do ríše snov. Ale páčilo sa mu tam. Celý čas aktívne pobehoval a aj napriek tomu odskúšal asi len polovicu z nachystaných domčekov.
Donovalkovo sa nachádza na druhej strane. Odbočka je oproti parkovisku, ktoré je pod lanovkou na Novú hoľu. Keď zostupujete dolu autom z priesmyku, odbočku zbadáte v poslednej chvíli. Rútite sa dolu kopcom na hranici povoleného limitu a odrazu musíte brzdiť s pocitom, že sa na váš chrbát lepia iní nedočkavci, ktorí chcú byť v Ružomberku o pár minút skôr. Odhadnete maximálnu rýchlosť, pri ktorej sa v zákrute, posypanej vrstvičkou štrku, ešte neprekotíte a odvážne to otočíte na uzučkú cestu, ktorá nebola stavaná na prudké zvýšenie počtu áut. Jedným okom mrknete do spätného zrkadielka na tých na zadných sedadlách a pokiaľ nijako neprejavia nesúhlas s vaším príchodom na miesto, po pár desiatkach metrov sa ocitnete na ploche vysypanej štrkom, ktorú odvážni môžu nazvať parkoviskom.
Donovalkovo je hneď oproti a aby ste z neho nič nevideli, je obohnané plotom, na ktorom zelená tkanina. Podobná býva okolo tenisových kurtov. Vchod do atrakcie je rafinovane skrytý a tak sa až po chvíli dovtípite, že máte ísť po šípkach dovnútra priľahlej budovy a na jej druhej strane nájdete pokladňu. Platí sa jednotné vstupné pre dospelých a je to na celý deň. V čase našej návštevy stálo vstupné 9 Eur a nedala sa kúpiť žiadna lacnejšia alternatíva. Malé deti neplatia nič, čo bol aj prípad nášho Petríka. Esterka bola ešte veľmi malá a ustatá, takže tá si nasledovné dve hodinky odspala v kočíku na čerstvom vzduchu a motala sa radšej pomedzi novodobé drevenice a megazruby, ktoré vyrástli na neďalekej lúke.
Atrakcia má rozmer väčšej záhrady, na ktorej je sieť ciest a chodníčkov. Každých pár metrov je pri cestičke domček, ktorý je tematicky zameraný na nejakú oblasť. Napríklad obchod, čerpacia stanica, hrad alebo víkendový plážový domček kdesi na pláži neďaleko Honolulu. Krížom cez to všetko vedie železnica s malým vláčikom, ktorý každých pár minút spraví okružnú jazdu. Domčeky môže dieťa navštevovať podľa ľubovôle, môžete si požičať aj rôzne mechanické dopravné prostriedky. Tie s elektrickým pohonom sa požičiavajú za príplatok. Petrík postupoval spleťou domčekov v nepredvídateľnom poradí, niekde sa pohral s inými deťmi a na jednom mieste sa aj pobil s malým dievčatkom o to, kto bude obsluhovať kasu v obchode. Ale celkovo sa hral podobne ako zvyšok detí. Čiže ako samostatná jednotka behal s fúrikom, samostatne sa hral na obyvateľa nejakého domčeka a zriedkavo sa zastavil pri inom dieťati.
Pre deti to celkom zjavne bola obrovská zábava, čo sa už nedalo hovoriť o dospelých. Väčšina síce usilovne fotila potomkov alebo vnúčikov v akcii, po hodine ale nadšenie ustúpilo, rodičia posedávali na lavičkách a snažili sa schovať pred pražiacim slnkom pod slnečníkmi. A v duchu počítali, koľko ešte majú na tom mieste vydržať, aby bol ich potomok spokojný, ale úplne sa neuškvaril na slnku a oni mali pocit, že za tých 9 Eur tam už strávili toľko času, že to nebolo až toľko drahé. Čo si budeme nahovárať. 9 Eur je trik a nik tam nevydrží celý deň. Stačili by dve hodinky, ale toto nie je jediné miesto, kde vám poskytnú iluzórny pocit, že za svoje peniaze dostanete maximum. Dostanete ho, ale nie je vo vašich silách si celý ten čas aj užiť.
Petrík bol po dvoch hodinách tak unavený, že už sa len pýtal do auta. Tak nahryzol pripravený croisant a pobral sa do ríše snov. Ale páčilo sa mu tam. Celý čas aktívne pobehoval a aj napriek tomu odskúšal asi len polovicu z nachystaných domčekov.
Komentáre
Zverejnenie komentára