Preskočiť na hlavný obsah

ZOO Bojnice

Prečo ľudia chodia do zoologickej záhrady? To neviem. Ale s istotou viem, že ak plyšákovi ponúknu návštevu ZOO, nikdy to neodmietne. Láka nás totiž tá podoba medzi nami a živými zvieratkami. Chceme vidieť, ako by sme žili, keby sme žili v simulovanej prírode zoologickej záhrady. Chceme nasať atmosféru divočiny. Ponúknuť zvieratkám kúsok maškrty, aj keď vieme, že by sme nemali. A chceme vidieť aj ako maškrta prejde útrobami slona a na druhej strane vypadne ako veľký a dymiaci kopček hnedej zmrzliny, pod ktorým by sa ukryl trabant.

Zoologická záhrada v Bojniciach je ideálnym miestom pre návštevníkov. Zovšadiaľ je tam blízko a tak môžete väčšinu dňa stráviť na chodníčkoch medzi zvieratami a sledovať, ako polihujú v tráve. Alebo na skalách. Alebo na betóne, pretože zoologická záhrada je kompromis medzi životom v prírode a životom v betónovej džungli. Keby zvieratká mohli, rozpŕchli by sa do okolia. Boli by síce slobodné, ale nik by ich nevidel a väčšinu by niečo zožralo. A tie z Afriky by asi snehová perinka rovno poslala do ríše večného spánku.

Ale prejdime od melancholického meditovania priamo do zoologickej záhrady. Bojnice sa nachádzajú na úbočí kopca hneď vedľa väčšieho mesta Handlová. Bojnice nie sú len ZOO a zámok. Na malom území sú natlačené ešte kúpele, kúpalisko a Prepoštská jaskyňa s múzeom praveku. A pretože dve hlavné pamiatky lákajú množstvo detských návštevníkov, máte skoro istotu, že na vás spoza každého rohu vykukne minimálne sokoliar alebo nosič hadov okolo krku. Alebo chlap v oblečení lúpežníka, ktorý vás bude lákať na historický šerm.

Pretože našim hlavným cieľom bola zoologická záhrada, pretlačili sme sa pomedzi týchto ľudí a vbehli sme priamo do areálu ZOO. Vstup sa nachádza hneď vedľa zámku. Pripomína hradby nejakého mesta a nad vstupnou bránou je z plechu vytvarovaný kúsok iónskeho stĺpu s trúbkami. Nie je prekvapením, že plyšáci majú vstup zadarmo. Dospelí si zaplatia štyri eurá. Hneď za vstupom sa ocitnete v parku, ktorý je lemovaný jazierkami a klietkami so zvieratami. Tam sa môžete voľne potulovať, ale aj keď to nevidíte, v skutočnosti je celé ZOO jeden veľký okruh. Na niektorých miestach je možné si cestu skrátiť prepojovacími chodníkmi. My sme zvolili trasu, pri ktorej odbočíte na križovatke vždy doprava a obišli sme ZOO proti smeru hodinových ručičiek.

Na zvolenej trase sa prejdete najprv povedľa medveďov, potom zahnete ku pavilónu motýľov. Obzriete si morské ryby, vrátite sa k medveďom a skontrolujete, či levy stále ležia v prachu. Občerstvíte sa jedlom, nakuknete ku slonom a dorazíte sa dlhým oblúkom povedľa výbehov antilop a iných podobných štvornohých zvieratiek.

Treba sa obrniť trpezlivosťou, najmä uprostred leta to je napriek okolitým stromom dosť namáhavé. Ale všetka tá námaha stojí za to. Aj keď je vždy polovica zvierat ukrytá tak, že ani len netušíte, kde v tom výbehu vlastne sú, stále je dosť takých, čo sa potulujú pri plote. Niektoré prestrčia hlavu cez mreže, tie s dlhým krkom aj ponad. Všade naokolo sú vysoké stromy, počujete spievanie vtákov a do toho všadeprítomný smiech detí a nekonečné otázky. No, aby som nebol len taký optimista, bolo tam aj pár detí, ktoré boli asi účastníkmi odboja a tvárili sa, že im môžu všetky zvieratká vyliezť na hrb. Napriek tomu, že žiadny nemali.

Zámok Bojnice stojí hneď vedľa záhrady a jedno z najkrajších miest na urobenie peknej fotografie je práve v zoologickej záhrade. Treba ísť ku pavilónu motýľov a odtiaľ máte presne ten fantastický záber, ktorý ste hľadali. Ale dvojitú prehliadku záhrady aj zámku asi zvládne len ten najdrsnejší cestovateľ. Ja by som každému doporučil, nech sa radšej do zámku vráti pri samostatnej ceste. Zážitkov zo ZOO budete mať aj tak vyše hlavy.

Každý návštevník chce v zoologickej záhrade vidieť veľké zvieratá. Medzi tie najväčšie patria medvede a slony. Medvede majú betónový výbeh hneď pri vstupe, takže ich môžete vidieť dvakrát. Slony sú zašité skoro na konci zoologickej záhrady, decentne ukryté za krátkou odbočkou. Ale majú obrovský výbeh s jazierkom a ak budete mať šťastie, ošetrovateľ ich pred vami pokropí vodou.

So slonmi si niektorí návštevníci užijú aj nechcenej zábavy, lebo slon má chobot, ktorý používa ako predĺženú ruku. Dočiahne ním až ku zábradliu a pretože sú slony zvyknuté, že sa ku ním naťahujú ľudské ruky s jablkom, nerozlišujú medzi jablkom, foťákom alebo čiapkou. Pred nami slon uchmatol z hlavy malého návštevníka čiapku a bol z toho vresk, zdesené pobehovanie rodičov a nazúrený ošetrovateľ, ktorý mal chuť pokropiť to neposlušné stádo nedisciplinovaných návštevníkov vodou z hadice. Ale nakoniec len hodil oslintanú čiapku medzi nás. Dav sa pred ňou uhol a tak ostala opustene ležať, kým sa jej s odporom nezmocnil majiteľ olúpeného dieťaťa.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Francis Scott Fitzgerald - Veľký Gatsby

Knihu som si kúpil niekedy v období, keď v televízii bežala repríza filmu s Leonardom DiCapriom. Pár rokov mi ležala v skrini, pretože popri dvoch malých deťoch som si stále na ňu nenašiel čas. Ale ako deti pomaly rastú a večer si čítame rozprávky, mám už potom trochu času, počas ktorého môžem čítať.
Príbeh je jednoduchý. Nick Carraway príde do New Yorku, aby tu skúsil svoje šťastie ako obchodník s cennými papiermi. S kolegom si chcú prenajať dom, ale ako to už v knihách býva, kolega od bývania odskočí a Nick sa ocitne sám na predmestí (ale na brehu mora) v ošarpanom dome a hneď vedľa stojí obrovská vila, ktorá patrí Gatsbymu. Boháčovi, o ktorom Nick nič nevie. Oproti cez záliv je vila, kde žije Daisy, Nickova vzdialená sesternica spolu so svojim mužom Tomom. Pravdepodobné miesto na mape, kam svoju knihu zasadil Fitzgerald je na priloženej mape.
Umiestnenie Gatsbyho vily nie je náhodné, pretože postupne sa v knihe dozvieme o Gatsbyho vzťahu k Daisy. Príbeh nám rozpráva Nick, ktorý pop…

Chytrô - stredoveká cesta a vodopády

Cez víkend sme sa hrali na archeológov a vrhli sme sa na prieskum stredovekého rumpálu, ktorým pred mnohými storočiami vyťahovali vozy do strmého kopca. Skúmali sme lokalitu Chytrô, čo je dolina hneď vedľa dedín Rybô, Valentová a Prášnica. Zdanlivo ničím zaujímavé miesto, ale práve tu natočil Paľo Bielik známe scény z filmu Vlčie diery. A tu aj padla megalavína, čo zabila osemnásť ľudí.
Do údolia sme sa dostali z hlavnej cesty z Banskej Bystrice na Donovaly. V polovici bola odbočka na Horný Jelenec a tam sme prešli na uzučkú, miestami rozbitú cestu, ktorá smeruje až na koniec údolia. Ale až tak ďaleko sme nešli. Približne v polovici je odbočka a tam sme zastali. Ďalej by sme si trúfli iba na služobnom aute a také nik z nás nemal. Po tejto poľnej ceste sme pomaly prešli smerom na sever až ku miestu, kde je drevený panel s informáciami o našej stredovekej ceste. Tam sme zišli z poľnej cesty a ďalej pokračovali po lesnom chodníku.
Chodník viedol povedľa potoka a už po pár metroch sa to p…

Zo Šachtičky do sedla Dolný Šturec

Zo Šachtičky sa môžete vydať na všetky strany. My sme si vybrali sedlo Dolný Šturec, pretože do sedla vedie asfaltová cestička, po ktorej sa dobre tlačil aj kočík s bambínom. Po prvýkrát s nami išla aj Viola, na môj vkus dosť ufrflaná ovečka. Viola je ten typ, ktorý bude šomrať na všetko, ale ako to už medzi šomrošmi chodí, v skutočnosti potrebuje len priateľov. Len to nevie vyjadriť normálne, nedokáže za vami prísť a požiadať o objatie.

Cesta sa začala na prašnom parkovisku na Šachtičke, odkiaľ v zime vyrážajú dychtiví lyžiari na blatom pokryté lúky, aby pred definitívnym príchodom globálneho otepľovania ešte predviedli niekoľko efektných papuliakov. Globálne otepľovanie ale donútilo ľudí premýšľať nad aktivitami, ktoré sa dajú robiť aj v lete a jednou z takých aktivít je aj turistika. Ale ako môžete robiť turistiku s kočíkom, v ktorom máte malé bambíno? Petrík je síce pripravený na všetko, ale chôdza medzi jeho obľúbené činnosti zatiaľ nepatrí.

Práve preto sme išli na toto miesto, p…