Bzovík z diaľky vyzerá ako pevnosť. Ale nie je to pevnosť, je to bývalý kláštor, ktorý má okolo seba hradby, za ktoré by sa nemusel hanbiť žiaden hrad. Pretože som fanúšikom histórie, zobrali ma sem na výlet. A Hippo bol tiež pri tom.
Kláštor stojí na okraji dediny Bzovík, čo asi nikomu veľa nepovie a preto doplním, že Bzovík je blízko Krupiny. Dá sa ku nemu dostať tak, že ak prejdete od severu cez Krupinu, tak na konci dlhej rovinky odbočíte doľava a po ementálovej ceste sa vyškriabete na pomerne strmý vŕšok. A z jeho vrcholu sa pred vami otvorí pohľad na menšiu dedinku v údolí a na protiľahlom vŕšku je samotný kláštor. Nie je ho veľmi vidno, ale ak viete, kam sa máte pozerať, ponad stromy budete vidieť vežičky v rohoch kláštora.
Do kláštora sa v dedine dostanete tak, že prejdete až ku kostolu a povedľa neho prídete ku vstupnej bráne. Záver je po štrkovej ceste, ale dá sa to zvládnuť. Počas víkendu sa tam môže nazhromaždiť aj viac áut, takže parkovanie je tam trošku divoké. Na druhej strane je ale lepšie prísť cez víkend, pretože cez pracovný deň môže byť brána zatvorená.
Kláštor sa dá obzrieť ešte aj z druhej strany. Ak prejdete po hlavnej ceste povedľa kostola a odbočíte doprava až za ním, Ocitnete sa na ceste, ktorou sa dá dostať na hrad Čabraď. V roku 2015 na tej strane vysekali všetky náletové dreviny, takže bol odtiaľ veľmi pekný pohľad.
V kláštore sú dobre zachované hradby, ktoré mali odolať útokom Turkov. Vo všetkých štyroch rohoch sú veže, do ktorých sa dá vojsť. Miestami sa tam síce mieša kameň a betón z novodobejších pokusov o rekonštrukciu, takže to pôsobí prapodivne, ale aj to patrí k histórii kláštora. Príklad betónového schodiska si môžete pozrieť vo videu, možno sa vám z toho zježia chlpy v kožúškoch.
Samotný kláštor je ruina. Všetko čo sa zachovalo, sú základy a jedna podivná budova, ktorá snáď fungovala ako kostol. Údajne bol kláštor síce pustý aj pred druhou svetovou vojnou, ale definitívne ho zničili až po nej miestni obyvatelia. Novodobá história priniesla nové strechy a opravu mnohých miest. Podľa katastrálnej mapy patrí momentálne kláštor obci. Na stránke sa obce sa dá nájsť zopár zaujímavostí. Napríklad zakladacia listina kláštora.
Pri obhliadke kláštora môžete zvoliť dve trasy. Alebo kláštor obídete z vonkajšej strany, čo sa hodí vtedy, ak je brána zatvorená, alebo sa budete motkať vo vnútri kláštora. Nie je tam žiaden sprievodca, ani sa neplatí vstupné, takže môžete vojsť úplne všade.
Pekné fotografie kláštora sa dajú urobiť napríklad z najvyšších poschodí vežičiek, pokiaľ netrpíte strachom z priestorov, ktoré nemajú žiadne zábradlia.
Ale ak aj nenaberiete odvahu, stále je tam dosť miest, kde si môžete urobiť romantickú fotku. Napríklad na tejto fotke je Hippo pred rumoviskom hneď za vstupnou bránou. Vstupnú bránu sme zabudli odfotiť, ale ide sa ku nej cez most zo starých podvalov, ktorý v lete vonia ako železničná stanica.
Aby bol výlet kompletný, Robo pre nás natočil aj video. Mal vtedy so sebou novú akčnú kameru XiaoMi Yi Ambarella, s ktorou ešte nebol zohratý, takže miestami bol obraz trochu trasľavý. Preto je vo videu efekt odstránenia trasenia, ktorý vo výsledku tomu dodal nádych občasnej podivnej divosti, keď to tam navyrábalo šialené posuny medzi jednotlivými obrazmi. Ale tvárme sa, že to bol umelecký zámer.
Kláštor stojí na okraji dediny Bzovík, čo asi nikomu veľa nepovie a preto doplním, že Bzovík je blízko Krupiny. Dá sa ku nemu dostať tak, že ak prejdete od severu cez Krupinu, tak na konci dlhej rovinky odbočíte doľava a po ementálovej ceste sa vyškriabete na pomerne strmý vŕšok. A z jeho vrcholu sa pred vami otvorí pohľad na menšiu dedinku v údolí a na protiľahlom vŕšku je samotný kláštor. Nie je ho veľmi vidno, ale ak viete, kam sa máte pozerať, ponad stromy budete vidieť vežičky v rohoch kláštora.
Do kláštora sa v dedine dostanete tak, že prejdete až ku kostolu a povedľa neho prídete ku vstupnej bráne. Záver je po štrkovej ceste, ale dá sa to zvládnuť. Počas víkendu sa tam môže nazhromaždiť aj viac áut, takže parkovanie je tam trošku divoké. Na druhej strane je ale lepšie prísť cez víkend, pretože cez pracovný deň môže byť brána zatvorená.
Kláštor sa dá obzrieť ešte aj z druhej strany. Ak prejdete po hlavnej ceste povedľa kostola a odbočíte doprava až za ním, Ocitnete sa na ceste, ktorou sa dá dostať na hrad Čabraď. V roku 2015 na tej strane vysekali všetky náletové dreviny, takže bol odtiaľ veľmi pekný pohľad.
V kláštore sú dobre zachované hradby, ktoré mali odolať útokom Turkov. Vo všetkých štyroch rohoch sú veže, do ktorých sa dá vojsť. Miestami sa tam síce mieša kameň a betón z novodobejších pokusov o rekonštrukciu, takže to pôsobí prapodivne, ale aj to patrí k histórii kláštora. Príklad betónového schodiska si môžete pozrieť vo videu, možno sa vám z toho zježia chlpy v kožúškoch.
Samotný kláštor je ruina. Všetko čo sa zachovalo, sú základy a jedna podivná budova, ktorá snáď fungovala ako kostol. Údajne bol kláštor síce pustý aj pred druhou svetovou vojnou, ale definitívne ho zničili až po nej miestni obyvatelia. Novodobá história priniesla nové strechy a opravu mnohých miest. Podľa katastrálnej mapy patrí momentálne kláštor obci. Na stránke sa obce sa dá nájsť zopár zaujímavostí. Napríklad zakladacia listina kláštora.
Pri obhliadke kláštora môžete zvoliť dve trasy. Alebo kláštor obídete z vonkajšej strany, čo sa hodí vtedy, ak je brána zatvorená, alebo sa budete motkať vo vnútri kláštora. Nie je tam žiaden sprievodca, ani sa neplatí vstupné, takže môžete vojsť úplne všade.
Pekné fotografie kláštora sa dajú urobiť napríklad z najvyšších poschodí vežičiek, pokiaľ netrpíte strachom z priestorov, ktoré nemajú žiadne zábradlia.
Ale ak aj nenaberiete odvahu, stále je tam dosť miest, kde si môžete urobiť romantickú fotku. Napríklad na tejto fotke je Hippo pred rumoviskom hneď za vstupnou bránou. Vstupnú bránu sme zabudli odfotiť, ale ide sa ku nej cez most zo starých podvalov, ktorý v lete vonia ako železničná stanica.
Komentáre
Zverejnenie komentára