Nikdy by som nepovedal, že jedného dňa prekročíme 49. rovnobežku. Je umiestnená nenápadne. Stojí si na kuracích nôžkach neďaleko kaviarne v Prešove a ak pôjdete po ulici s pohárikom kávy alebo kornútkom zmrzliny, zarozprávaní do príbehov všedného dňa, môžete sa cez ňu ľahko prekoprcnúť. Hippo bol z rovnobežky nadšený, pretože síce každý deň cez nejakú prechádzame, ale väčšina z nich je anonymná, zahrabaná vo vysušenej zemi a nepovie ani au, keď ponad ňu prejdete. Táto bola iná a Hippo musel fascinovane cez ňu niekoľkokrát prekročiť.
Centru Prešova dominuje komplex kostolov. Stojí tu Konkatedrála svätého Mikuláša a hneď vedľa nej Evanjelický a.v. chrám Svätej Trojice. Medzi nimi, možno na znak zmierenia, stojí socha Jána Pavla II. Pokiaľ sa na mieste ocitnete skoro ráno, môžete si vychutnať nerušené ticho majestátnych budov, obklopených mačacími hlavami.
Ale Prešov je aj miestom, ktoré je na jar zaplavené kvetmi. Hippo sa nevedel nabažiť moriami pestrofarebných tulipánov. Pôvodne sme sem chceli dať jeho fotku s tmavočervenými tulipánmi, ale vyzeral na nej ako na pohrebe a tak z fotky Hippo Tulipán nebolo nič. Tá fotka by bola len urážkou krásneho rána, ktoré naše zmysly vybičovalo do krajnosti jasnými farbami.
Nemohol som si odpustiť ešte jednu fotku pod magnóliou. V parku vedľa Poseidonovej fontány. Kvety z magnólie už síce pod mojimi labkami rozomieľal vietor na prach, ale z toho stromu dýchal život. Ako starnem, stávam sa sentimentálnym a blízkosť stromov ma inšpiruje k písaniu.
Pri fontáne možno zažiť veľa zábavy. Poseidona obstrekujú kamenné krokodíly, korytnačky a hady. Pod jeho nohami stojí kamenná ryba, ktorá chrlí ďalšiu vodu.
Dookola nájdete lavičky, štrkové cestičky a za stromami je ukrytá aj socha Sissi, ktorá pripomína skamenenú mŕtvolu. Ale možno sa len nevyznám do umenia a nechápem zmysel toho vyčačkaného bronzu.
Lavičky sú tam klasické drevené, alebo v rohoch parku nájdete špeciálne s kamennými zvieratami. S jedným takýmto zvieraťom sme sa odfotili. Ale kamenné zvieratá to tam nemajú ľahké, pretože mnohé majú odseknutú hlavu podobne ako Ramesse II. v Abú Simbel.
Prešovské námestie vyzerá dobre. Je tam priestor aj pre hladošov, ktorí sa potulujú od výkladu k výkladu a od reštaurácie k baru. A je tam aj priestor pre hĺbavejších návštevníkov, ktorí pozdvihnú zrak vyššie a sledujú fresky na fasádach, zaujímavé výklenky a čudesné pseudocimburie. Alebo radi uprú zrak k malým postavičkám a tváram, ktorých je na prešovských fasádach habadej.
Záver mojej cesty som strávil premýšľaním pod historickým domom na Metodovej ulici. Na obrázku to nie je vidno, ale nad ulicou visia malé LED diódy, ktoré v noci svietia a dodávajú mestu zvláštnu atmosféru. Na fotografii je ešte jedna stavba, ktorú nevidno. Na konci ulice je podivná stavba vodárenskej veže, ktorá znalcovi socializmu pripomenie západnú hranicu ČSSR, ktorá sa ježila takýmito stavbami, ovešanými guľometmi.
Vrátim sa jedného dňa ešte do Prešova? To neviem. Ale viem, že sa mi tam veľmi páčilo.
Komentáre
Zverejnenie komentára