Preskočiť na hlavný obsah

Jahňacia fileta

Dnes večer sme mali veľkú slávnosť. Pochutili sme si na jahňacej filete. A to len vďaka tomu, že bola zo dva týždne zabudnutá v mrazničke.

Začalo sa to pred pár týždňami v Kauflande, kde Robo pri náhodnej prehliadke objavil mrazák, v ktorom bol výpredaj jahňaciny. Priniesol domov filety, vložil ich do mrazničky a ako to len on vie, okamžite na ne zabudol. A tak tam v mraze striehli na svoju príležitosť.

A tá nastala až tento týždeň. Robo s Erikou zistili, že mraznička je nejaká plná, potom sa bavili o tom, čo budú jesť cez víkend a nakoniec padlo rozhodnutie na jahňa. Nebolo to len také nejaké jahňa, ale až z ďalekého Nového Zélandu. Také nemôžete fuknúť do mikrovlnky, bleskovo rozmraziť a hneď upiecť. Jeho príprave musí predchádzať zložitý rituál. Jahniatko musí samovoľne v chladničke rozmrznúť a môžete sa do jeho prípravy pustiť až na druhý deň.

Hippo presadil jednoduchý spôsob prípravy, ktorý mal umožniť vyniknúť prirodzenej chuti jahniatka. A tak sme sa na to dnes podvečer vrhli. My s Hippom sme sedeli v bezpečí na stole, aby sa nám nezašpinili plyšové kožúšky a Robo s Bambínom varili. Bambíno sa pohodlne vyvalilo do hojdacej sedačky a sledovalo každý krok. Ale bolo to dosť jednoduché, takže by som to zvládol aj ja. Tu je celý recept.

Jahňacie mäso sa osušilo, okorenilo čiernym korením a posypalo soľou. A hneď šlo do rozpáleného oleja. Z každej strany sa opieklo asi tri minúty. Dve minútky postálo a potom sa už podávalo. Pekne na tanieri, s kopčekom majonézy a ku tomu chlebík, namočený do výpeku. Výsledok bol úžasný. Na povrchu bolo mäsko krásne skaramelizované a vo vnútri mäkučké a šťavnaté. Dokonca sa Robovi podarilo ho vo vnútri urobiť tak, ako to robia profesionáli. Bolo tam jemne ružové, ale popritom dokonale pripravené. Keby Bambíno mohlo, tak by aj zatlieskalo, ale pretože ešte nemá zuby, dostalo len trošku ryžovej kaše a banán ako náhradu. A ku tomu malo tú neopakovateľnú vôňu.

Mnohí ľudia sa jahňaciny boja, pretože vonia ako jahňacina. Ale sú to len predsudky a my sme na záver ešte aj vylízali tanier. Jahňacina z Nového Zélandu je síce na naše pomery dosť drahá, ale tá fantastická chuť to raz za čas vynahradí. Budeme musieť s Hippom vyžadovať častejšie takéto dobroty, pretože doteraz sme boli zvyknutí iba na hubovú polievku od Roztočnice.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Francis Scott Fitzgerald - Veľký Gatsby

Knihu som si kúpil niekedy v období, keď v televízii bežala repríza filmu s Leonardom DiCapriom. Pár rokov mi ležala v skrini, pretože popri dvoch malých deťoch som si stále na ňu nenašiel čas. Ale ako deti pomaly rastú a večer si čítame rozprávky, mám už potom trochu času, počas ktorého môžem čítať.
Príbeh je jednoduchý. Nick Carraway príde do New Yorku, aby tu skúsil svoje šťastie ako obchodník s cennými papiermi. S kolegom si chcú prenajať dom, ale ako to už v knihách býva, kolega od bývania odskočí a Nick sa ocitne sám na predmestí (ale na brehu mora) v ošarpanom dome a hneď vedľa stojí obrovská vila, ktorá patrí Gatsbymu. Boháčovi, o ktorom Nick nič nevie. Oproti cez záliv je vila, kde žije Daisy, Nickova vzdialená sesternica spolu so svojim mužom Tomom. Pravdepodobné miesto na mape, kam svoju knihu zasadil Fitzgerald je na priloženej mape.
Umiestnenie Gatsbyho vily nie je náhodné, pretože postupne sa v knihe dozvieme o Gatsbyho vzťahu k Daisy. Príbeh nám rozpráva Nick, ktorý pop…

Chytrô - stredoveká cesta a vodopády

Cez víkend sme sa hrali na archeológov a vrhli sme sa na prieskum stredovekého rumpálu, ktorým pred mnohými storočiami vyťahovali vozy do strmého kopca. Skúmali sme lokalitu Chytrô, čo je dolina hneď vedľa dedín Rybô, Valentová a Prášnica. Zdanlivo ničím zaujímavé miesto, ale práve tu natočil Paľo Bielik známe scény z filmu Vlčie diery. A tu aj padla megalavína, čo zabila osemnásť ľudí.
Do údolia sme sa dostali z hlavnej cesty z Banskej Bystrice na Donovaly. V polovici bola odbočka na Horný Jelenec a tam sme prešli na uzučkú, miestami rozbitú cestu, ktorá smeruje až na koniec údolia. Ale až tak ďaleko sme nešli. Približne v polovici je odbočka a tam sme zastali. Ďalej by sme si trúfli iba na služobnom aute a také nik z nás nemal. Po tejto poľnej ceste sme pomaly prešli smerom na sever až ku miestu, kde je drevený panel s informáciami o našej stredovekej ceste. Tam sme zišli z poľnej cesty a ďalej pokračovali po lesnom chodníku.
Chodník viedol povedľa potoka a už po pár metroch sa to p…

Zo Šachtičky do sedla Dolný Šturec

Zo Šachtičky sa môžete vydať na všetky strany. My sme si vybrali sedlo Dolný Šturec, pretože do sedla vedie asfaltová cestička, po ktorej sa dobre tlačil aj kočík s bambínom. Po prvýkrát s nami išla aj Viola, na môj vkus dosť ufrflaná ovečka. Viola je ten typ, ktorý bude šomrať na všetko, ale ako to už medzi šomrošmi chodí, v skutočnosti potrebuje len priateľov. Len to nevie vyjadriť normálne, nedokáže za vami prísť a požiadať o objatie.

Cesta sa začala na prašnom parkovisku na Šachtičke, odkiaľ v zime vyrážajú dychtiví lyžiari na blatom pokryté lúky, aby pred definitívnym príchodom globálneho otepľovania ešte predviedli niekoľko efektných papuliakov. Globálne otepľovanie ale donútilo ľudí premýšľať nad aktivitami, ktoré sa dajú robiť aj v lete a jednou z takých aktivít je aj turistika. Ale ako môžete robiť turistiku s kočíkom, v ktorom máte malé bambíno? Petrík je síce pripravený na všetko, ale chôdza medzi jeho obľúbené činnosti zatiaľ nepatrí.

Práve preto sme išli na toto miesto, p…