Dnes večer sme mali veľkú slávnosť. Pochutili sme si na jahňacej filete. A to len vďaka tomu, že bola zo dva týždne zabudnutá v mrazničke.
Začalo sa to pred pár týždňami v Kauflande, kde Robo pri náhodnej prehliadke objavil mrazák, v ktorom bol výpredaj jahňaciny. Priniesol domov filety, vložil ich do mrazničky a ako to len on vie, okamžite na ne zabudol. A tak tam v mraze striehli na svoju príležitosť.
A tá nastala až tento týždeň. Robo s Erikou zistili, že mraznička je nejaká plná, potom sa bavili o tom, čo budú jesť cez víkend a nakoniec padlo rozhodnutie na jahňa. Nebolo to len také nejaké jahňa, ale až z ďalekého Nového Zélandu. Také nemôžete fuknúť do mikrovlnky, bleskovo rozmraziť a hneď upiecť. Jeho príprave musí predchádzať zložitý rituál. Jahniatko musí samovoľne v chladničke rozmrznúť a môžete sa do jeho prípravy pustiť až na druhý deň.
Hippo presadil jednoduchý spôsob prípravy, ktorý mal umožniť vyniknúť prirodzenej chuti jahniatka. A tak sme sa na to dnes podvečer vrhli. My s Hippom sme sedeli v bezpečí na stole, aby sa nám nezašpinili plyšové kožúšky a Robo s Bambínom varili. Bambíno sa pohodlne vyvalilo do hojdacej sedačky a sledovalo každý krok. Ale bolo to dosť jednoduché, takže by som to zvládol aj ja. Tu je celý recept.
Jahňacie mäso sa osušilo, okorenilo čiernym korením a posypalo soľou. A hneď šlo do rozpáleného oleja. Z každej strany sa opieklo asi tri minúty. Dve minútky postálo a potom sa už podávalo. Pekne na tanieri, s kopčekom majonézy a ku tomu chlebík, namočený do výpeku. Výsledok bol úžasný. Na povrchu bolo mäsko krásne skaramelizované a vo vnútri mäkučké a šťavnaté. Dokonca sa Robovi podarilo ho vo vnútri urobiť tak, ako to robia profesionáli. Bolo tam jemne ružové, ale popritom dokonale pripravené. Keby Bambíno mohlo, tak by aj zatlieskalo, ale pretože ešte nemá zuby, dostalo len trošku ryžovej kaše a banán ako náhradu. A ku tomu malo tú neopakovateľnú vôňu.
Mnohí ľudia sa jahňaciny boja, pretože vonia ako jahňacina. Ale sú to len predsudky a my sme na záver ešte aj vylízali tanier. Jahňacina z Nového Zélandu je síce na naše pomery dosť drahá, ale tá fantastická chuť to raz za čas vynahradí. Budeme musieť s Hippom vyžadovať častejšie takéto dobroty, pretože doteraz sme boli zvyknutí iba na hubovú polievku od Roztočnice.
A tá nastala až tento týždeň. Robo s Erikou zistili, že mraznička je nejaká plná, potom sa bavili o tom, čo budú jesť cez víkend a nakoniec padlo rozhodnutie na jahňa. Nebolo to len také nejaké jahňa, ale až z ďalekého Nového Zélandu. Také nemôžete fuknúť do mikrovlnky, bleskovo rozmraziť a hneď upiecť. Jeho príprave musí predchádzať zložitý rituál. Jahniatko musí samovoľne v chladničke rozmrznúť a môžete sa do jeho prípravy pustiť až na druhý deň.
Hippo presadil jednoduchý spôsob prípravy, ktorý mal umožniť vyniknúť prirodzenej chuti jahniatka. A tak sme sa na to dnes podvečer vrhli. My s Hippom sme sedeli v bezpečí na stole, aby sa nám nezašpinili plyšové kožúšky a Robo s Bambínom varili. Bambíno sa pohodlne vyvalilo do hojdacej sedačky a sledovalo každý krok. Ale bolo to dosť jednoduché, takže by som to zvládol aj ja. Tu je celý recept.
Jahňacie mäso sa osušilo, okorenilo čiernym korením a posypalo soľou. A hneď šlo do rozpáleného oleja. Z každej strany sa opieklo asi tri minúty. Dve minútky postálo a potom sa už podávalo. Pekne na tanieri, s kopčekom majonézy a ku tomu chlebík, namočený do výpeku. Výsledok bol úžasný. Na povrchu bolo mäsko krásne skaramelizované a vo vnútri mäkučké a šťavnaté. Dokonca sa Robovi podarilo ho vo vnútri urobiť tak, ako to robia profesionáli. Bolo tam jemne ružové, ale popritom dokonale pripravené. Keby Bambíno mohlo, tak by aj zatlieskalo, ale pretože ešte nemá zuby, dostalo len trošku ryžovej kaše a banán ako náhradu. A ku tomu malo tú neopakovateľnú vôňu.
Mnohí ľudia sa jahňaciny boja, pretože vonia ako jahňacina. Ale sú to len predsudky a my sme na záver ešte aj vylízali tanier. Jahňacina z Nového Zélandu je síce na naše pomery dosť drahá, ale tá fantastická chuť to raz za čas vynahradí. Budeme musieť s Hippom vyžadovať častejšie takéto dobroty, pretože doteraz sme boli zvyknutí iba na hubovú polievku od Roztočnice.
Komentáre
Zverejnenie komentára