Na môj prvý jarmok v živote ma nalákali veľmi ľahko. Vraj tam bude sprievod, pečená klobása a stánky s pivom, ku ktorým ma ale z výchovných dôvodov nepustia. Tak som na to kývol labkou. Takéto veci ma vedia navnadiť.
Jarmok sa odohrával v Slovenskej Ľupči a až po dlhšom pátraní som zistil, že má oficiálny názov Turíčny jarmok. V modernej podobe existuje až od roku 2000, ale obyvatelia obce si pamätajú aj na jarmoky spred štyristo rokov, kedy sa to celé začalo. Vtedy toľko domŕzali do kráľov Ferdinanda I. a Leopolda I., až im ten jarmok odklepli. Ak sa budete nudiť, prekliknite dole na ich hyperlinky. Minimálne ten druhý poriadne holdoval atropínovým kvapkám.
Turíce sa inak nazývajú aj Letnice (závisí to od toho, aké vierovyznanie máte) a sú pripomienkou na jednu kapitolu v Biblii s názvom Skutky apoštolov. Ale na jarmoku to už dávno stratilo svoj pôvodný význam, tam ide len o zábavu.
Keďže ako najväčšia atrakcia pre mňa mal byť sprievod, zastali sme si kdesi uprostred hlavnej ulice, kde sa tlačili stovky dychtivých divákov a sledovali sme, čo sa bude diať. Kým sa nedialo nič, všetci diváci stáli disciplinovane na kraji cesty. Akonáhle ale sprievod vyrazil, začali sa nožnice dychtivých krkov privierať a diváci v podstate zatarasili sprievodu cestu. Ale keď sa zjavili traktory, tak si dali zase povedať a pratali sa na miesta im určené.
Sprievod bol krátky, ale pekný. Najprv malé detičky, ktoré nemali potuchy, prečo a kde sú. Potom väčšie detičky, ktoré aj čosi zatancovali. Potom ešte väčšie detičky a za nimi karavána lúpežníkov, ktorá vliekla otrokov na trh. Boli k nim milosrdní a dovolili im aj krátke rozhovory s divákmi.
A na záver sprievodu prešli príšery, medveď naplnený chudým človekom, ktorý vyzeral, že nedôjde do cieľa a Elvis nasledovaný cirkusom. Trvalo to desať minút a celkom toho stačilo. Akurát na pobavenie medvedíka. Na fotke to síce nevidno, ale ten otrok bol trošku nesvoj v mojej prítomnosti a počas akože nenúteného rozhovoru s divákom poškuľovaľ po mne. Asi mal obavu pred mojimi ostrými pazúrmi a prázdnym bruškom.
Po skončení sprievodu sme sa vrhli na stánky. Bol tam tovar od výmyslu sveta, ale dosť rovnaký. Stánky s peňaženkami, stánky s opaskami, stánky s vareškami a medzi tým ako päsť na oko stánok s poľskými cukríkmi. Ten sa dal ľahko spoznať, lebo pred ním sa vôbec nikto nezastavoval a predavač správne tušil fiasko. Ostatní sa slastne usmievali a v duchu rátali budúce utŕžené eurá. Predčasne sa tešili.
Keď sme sa konečne dostali ku stánkom s jedlom, začalo pršať. Ako divák Fontány pre Zuzanu som si myslel, že ľudia majú dážď radi, ale nebolo to tak. Všetko sa to poschovávalo pod stromy a keď dážď zosilnel, aj do kultúrneho domu a požiarnej zbrojnice. Tvrdli sme tam skoro hodinu, kým bol dážď len mierny a mohli sme zaútočiť na stánok s jedlom. Klobáska s uhorkou a horčicou bola ale skvelou náplasťou na naše mokré kožuchy. Mľaskali sme jazykmi a uznanlivo pokyvovali hlavou nad delikátne pikantnou chuťou klobásky, kde neboli priveľa balastného tuku. Ak si to neviete predstaviť, tak to bolo veľmi podobné, ako keď Marek Vašut vytiahne svoje fľašky s vínom a snaží sa vám ich predať. Tento zážitok stál za to. Napravil trochu nepodarený dojem z halušiek, ktoré sa topili v masti a ktoré sme zhltli ešte pred dažďom.
Pretože dážď neprestával a naše kožuchy boli čoraz ťažšie a ťažšie, povedali sme jarmoku zbohom a a pratali sa domov. Dážď vraj ustal o piatej večer. To sme už dávno spokojne ležali zavŕtaní do periny a tešili sa zo sucha v postieľke.
Jarmok sa odohrával v Slovenskej Ľupči a až po dlhšom pátraní som zistil, že má oficiálny názov Turíčny jarmok. V modernej podobe existuje až od roku 2000, ale obyvatelia obce si pamätajú aj na jarmoky spred štyristo rokov, kedy sa to celé začalo. Vtedy toľko domŕzali do kráľov Ferdinanda I. a Leopolda I., až im ten jarmok odklepli. Ak sa budete nudiť, prekliknite dole na ich hyperlinky. Minimálne ten druhý poriadne holdoval atropínovým kvapkám.
Turíce sa inak nazývajú aj Letnice (závisí to od toho, aké vierovyznanie máte) a sú pripomienkou na jednu kapitolu v Biblii s názvom Skutky apoštolov. Ale na jarmoku to už dávno stratilo svoj pôvodný význam, tam ide len o zábavu.
 |
| Toho chlapa za mnou vedú na trh otrokov. |
Sprievod bol krátky, ale pekný. Najprv malé detičky, ktoré nemali potuchy, prečo a kde sú. Potom väčšie detičky, ktoré aj čosi zatancovali. Potom ešte väčšie detičky a za nimi karavána lúpežníkov, ktorá vliekla otrokov na trh. Boli k nim milosrdní a dovolili im aj krátke rozhovory s divákmi.
 |
| Principál vedie svoj cirkus mestom. |
Po skončení sprievodu sme sa vrhli na stánky. Bol tam tovar od výmyslu sveta, ale dosť rovnaký. Stánky s peňaženkami, stánky s opaskami, stánky s vareškami a medzi tým ako päsť na oko stánok s poľskými cukríkmi. Ten sa dal ľahko spoznať, lebo pred ním sa vôbec nikto nezastavoval a predavač správne tušil fiasko. Ostatní sa slastne usmievali a v duchu rátali budúce utŕžené eurá. Predčasne sa tešili.
 |
| Elvis na traktore sa baví s okoloidúcim. |
Pretože dážď neprestával a naše kožuchy boli čoraz ťažšie a ťažšie, povedali sme jarmoku zbohom a a pratali sa domov. Dážď vraj ustal o piatej večer. To sme už dávno spokojne ležali zavŕtaní do periny a tešili sa zo sucha v postieľke.
Odkazy
- Ferdinand I. - http://sk.wikipedia.org/wiki/Ferdinand_I
- Leopold I. - http://sk.wikipedia.org/wiki/Leopold_I.
- Turíce - http://sk.wikipedia.org/wiki/Tur%C3%ADce
Komentáre
Zverejnenie komentára