Boli sme spolu s Hippom na prechádzke popri Hrone. Vliekli sme sa rozpálenou krajinou, ktorá mala vyzerať ako rozkvitnutá jarná záhradka. Dosť dlho aj bola, ale boli tam aj úseky, kde je postavená nová vodná elektráreň a na tých miestach sú len kamene, prach a hučiaca turbína. Rybám to bolo jedno, plávali srdnato hore prúdom cez podivné ciky-caky vedľa elektrárne. Bohužiaľ sme si ich na tom mieste museli domyslieť, lebo v tom prúde nebolo nič vidno. Ale hádam to rybky dokážu preplávať.
Keď sme sa dovliekli na ihrisko v Šalkovej, ktoré sa ukázalo byť tréningovou plochou pre požiarnikov, nasledoval piknik našich majiteľov a hneď po ňom ich obľúbená päťminútovka, čo je trochu zavádzajúci názov pre polhodinový spánok. Čo sme mali zatiaľ robiť? Plyšáci nikdy úplne nespia a v tom hluku sa ani nedalo. Nejaký rozdivočený vtáčik nad našimi hlavami čvirikal, ako keby už o pár minút mal nastať koniec sveta.
Tak sme sa s Hippom trošku rozhovorili o našej budúcnosti. Hippo totiž po šťastnom ubytovaní a zblížení sa so zvyškom rodiny stále pociťoval nedostatok aktivity. Ja si napríklad píšem blog, nechávam sa fotiť alebo filmovať, čo je činnosť, ktorá zamestnáva aj Roba, ktorý musí kvôli tomu flákať aj jeho normálnu prácu. Erika zase háčkuje deku, ktorá bude mať po dokončení dva krát osem metrov, aby sme sa pod ňou všetci schovali, prípadne sa venuje výcviku štyroch Degu. Každý má čo robiť, iba Hippo bol zatiaľ nejako mimo. Ale asi sa to zmení, lebo nám už hodil svoju prvú udičku v podobe pečeného slaného koláčika. O tom sme sa spolu rozprávali aj vo videu.
Potom sme pokračovali ďalej po brehu Hrona až ku malému rybníku. Voda tam bola odporne zelená, plná plávajúceho lístia a dvoch exnutých rybičiek, na ktorých sa hostili muchy. Do tej vody by ma nedostali za nič na svete, ale zdalo sa, že samotným rybám taká voda nevadí. Pod hladinou plávali tiene veľkých rýb a nad hladinu sa občas aj niečo vynorilo. Snáď to chňapalo len po zvedavej muche.
Možno by som sa nakoniec aj nechal prehovoriť, že to bolo romantické miesto, ale po chvíli zavialo od Biotiky a celá romantika sa rozplynula v ohavnom puchu, ktorý si plyšák predstavuje ako súčasť bahnitého močiara kdesi v hlbokých lesoch, kde sa po nociach kradnú po opustených lúkach bytosti zla. Nechcem ani pomyslieť na ich krivé paprče, ktoré sa načahujú v temnote za spiacou živou bytosťou, aby jej ukradli život. Brrrr.
V tom puchu sa nedalo len tak sedieť na brehu rybníka. Museli sme sa otočiť a vrátiť sa domov. Ale strávili sme tam pár príjemných hodín leňošenia.
Keď sme sa dovliekli na ihrisko v Šalkovej, ktoré sa ukázalo byť tréningovou plochou pre požiarnikov, nasledoval piknik našich majiteľov a hneď po ňom ich obľúbená päťminútovka, čo je trochu zavádzajúci názov pre polhodinový spánok. Čo sme mali zatiaľ robiť? Plyšáci nikdy úplne nespia a v tom hluku sa ani nedalo. Nejaký rozdivočený vtáčik nad našimi hlavami čvirikal, ako keby už o pár minút mal nastať koniec sveta.
Tak sme sa s Hippom trošku rozhovorili o našej budúcnosti. Hippo totiž po šťastnom ubytovaní a zblížení sa so zvyškom rodiny stále pociťoval nedostatok aktivity. Ja si napríklad píšem blog, nechávam sa fotiť alebo filmovať, čo je činnosť, ktorá zamestnáva aj Roba, ktorý musí kvôli tomu flákať aj jeho normálnu prácu. Erika zase háčkuje deku, ktorá bude mať po dokončení dva krát osem metrov, aby sme sa pod ňou všetci schovali, prípadne sa venuje výcviku štyroch Degu. Každý má čo robiť, iba Hippo bol zatiaľ nejako mimo. Ale asi sa to zmení, lebo nám už hodil svoju prvú udičku v podobe pečeného slaného koláčika. O tom sme sa spolu rozprávali aj vo videu.
Možno by som sa nakoniec aj nechal prehovoriť, že to bolo romantické miesto, ale po chvíli zavialo od Biotiky a celá romantika sa rozplynula v ohavnom puchu, ktorý si plyšák predstavuje ako súčasť bahnitého močiara kdesi v hlbokých lesoch, kde sa po nociach kradnú po opustených lúkach bytosti zla. Nechcem ani pomyslieť na ich krivé paprče, ktoré sa načahujú v temnote za spiacou živou bytosťou, aby jej ukradli život. Brrrr.
V tom puchu sa nedalo len tak sedieť na brehu rybníka. Museli sme sa otočiť a vrátiť sa domov. Ale strávili sme tam pár príjemných hodín leňošenia.
Komentáre
Zverejnenie komentára