Ponická jaskyňa patrí medzi menej známejšie jaskyne. Nachádza sa neďaleko obce Poniky a nie je možné sa do nej dostať. To platí pre bežného smrteľníka. Ale aj napriek tomu ponúka zaujímavú prechádzku v prírode a hľadanie vchodu do jaskyne. Svoju cestu môžete začať tesne pred obcou Poniky, smerom na Šalkovú. Tým smerom je aj Lavička lásky, ktorá ponúka možnosť odfotiť sa pri veľkom srdci. Od lavičky vedie hlavná cesta prudko dolu k obci a na správnom mieste musíte odbočiť na poľnú cestu smerom doľava.
Poľná cesta je prejazdná aj pre autá, ale kto by to robil, keď môžete auto odstaviť hneď pri ceste a tých niekoľko 100 metrov prejsť aj pešo. Idete po lúkach, ktoré sú zároveň pasienkami, ale držte sa na poľnej ceste. Keď prídete k začiatku lesíka, pokračujte po jeho okraji doprava a onedlho dôjdete k miestu, kde kedysi stála silážna jama. To kedysi bolo už asi za socializmu a teraz je obrastená vegetáciou, dno je pokryté rastlinami a celé to tam vyzerá trošku znepokojivo. Na fotografii som to mierne zvýraznil, ale dojem z toho miesta je podobný, ako som ho vytvoril.
Aj keď sa vám to nebude zdať, tvrdohlavo pokračujte a podľa ročného obdobia zamierte alebo do nízkeho porastu, alebo už do džungle. Mali by ste byť schopní identifikovať potok a ten vteká priamo do jaskyne. Jaskyňa je krytá aj veľkými, pokrútenými starými stromami. Vedie k nej nenápadná cestička. Keď toto všetko prekonáte, ocitnete sa za posledným stromom a jaskyňa bude priamo pred vami. Tvorí ju rozoklaná kamenná stena a v nej dole vidíte vchod do jaskyne. Na jar tam tečie pomerne silný prúd vody, ktorý by mal neskôr vyvierať na lúke kdesi v obci.
Strom pred jaskyňou ponúka možnosť získať zaujímavú fotografiu. Skalná stena je široká asi 20 metrov a vysoká asi 5 metrov. Samotná jaskyňa je údajne dlhá 700 metrov a mala by obsahovať aj krasovú výzdobu. Ale je to vyvážené komplikovaným vstupom, kde sa ľudia plazia úzkou chodbou. Pravdepodobne kvôli tomu majú jaskyniari vybudovaný iný vstup, ktorý sa nachádza asi 100 metrov smerom po poslednej ceste vpravo.
Uvidíte tam dva objekty. Jeden je väčší, vybetónovaný a s mrežou hore. Druhý je vedľa neho a vyzerá ako starý vrt. My sme sa posadili na ten betónový objekt, deti sa dožadovali občerstvenia. Rozbalili sme obal s akýmisi piškótami, položili ho na betón a môžete hádať, čo sa stalo. Presne v tej chvíli prišiel silný nápor vetra, otočil obal s piškótami a obsah nám nemilosrdne vyklepol cez mrežu dole. Keďže je tam mreža, nemôžete si ich pozrieť, ale je jasné, že nejakému podzemnému škriatkovi sa ten prídel dodatočných kalórii určite hodil.
Komentáre
Zverejnenie komentára