Macko sleduje, macko cestuje, macko komentuje

 Druhý z dvojice menuetov, pôvodne prisudzovaných Johannovi Sebastianovi Bachovi. Pôvodne sa táto skladba prisudzovala Johannovi Sebastianovi Bachovi, pretože sa nachádzala v  Zápisníku pre Annu Magdalénu , ale neskôr sa zistilo, že Bach si skladbu, patriacu inému skladateľovi, vypočul a zapísal bez toho, aby uviedol, komu patrilo autorstvo. Pravý autor sa zistil až v roku 1970. Druhý menuet má smutnejšiu melódiu, ale opäť možno povedať, že sa autorovi podaril. Keď si ich súčasne vypočujete, rukopis autora je ľahko rozoznateľný. Christian Petzold - Minuet in G Minor, BWV Anh. 115 by Robo Ulbricht

Pôvodne sa táto skladba prisudzovala Johannovi Sebastianovi Bachovi, pretože sa nachádzala v Zápisníku pre Annu Magdalénu , ale neskôr sa zistilo, že Bach si skladbu, patriacu inému skladateľovi, vypočul a zapísal bez toho, aby uviedol, komu patrilo autorstvo. Pravý autor sa zistil až v roku 1970. Z tvorby Christiana Petzolda sa toho veľa nezachovalo. Tento menuet je ten známejší z dvojice menuetov, uvedených v zápisníku. Menuet je párový tanec francúzskeho pôvodu v 3/4 takte. Tento má 2x16 taktov, čiže zodpovedá očakávaniu, že sa jedná o tanečnú hudbu tej doby. Christian Petzold - Minuet in G Major, BWV Anh. 114 by Robo Ulbricht

Neďaleko Ružomberka sa nachádza obec Likavka a nad ňou, na malom kopci je hrad Likava. Keďže tam momentálne aj intenzívne stavajú obchvat Ružomberka, mali sme trochu problém v obci nájsť parkovanie. Presne na mieste, kde je vyznačené parkovisko pre návštevníkov hradu, je momentálne sklad stavebného materiálu. Ale nejako sme tam zastali tak, aby sme nikoho neblokovali a vyrazili sme k hradu. Cesta tam vedie po poslednej uličke v osade, popod rozostavaný most, cez lesík, na konci ktorého musíte vystúpať do šialene strmého kopca. Našťastie len 20 metrov, ale aj tak je to pre menšie deti výzva. A potom už len po poľnej ceste prídete ku vstupu do hradu. Tam si kúpite relatívne drahé vstupne a môžete prehliadať hrad. Alebo presnejšie povedané, len asi tretinu hradu, lebo prístupná je iba prvá veža a nádvorie. Zvyšok je v havarijnom stave a nedostanete sa tam. Čo je škoda, lebo tam je to najlepšie. Na priložených fotografiách je jasne vidno, aké vysoké múry tam sú. A tie sú asi aj problémom, ...

 V lete, keď na záhrade dozrieva veľa čerstvého kôpru, môžete vyskúšať túto zeleninovú polievku. Pokiaľ do nej nasypete veľa kôpru, budete prekvapení lahodnou a voňavou polievkou. Suroviny 2 mrkvy 2 zemiaky veľa kôpru Ostatné suroviny olej čierne korenie 1 cibuľa 1 lyžica hladkej múky 1 kurací bujón pol litra vody smotana na varenie tymián soľ ocot Postup Na oleji opražíme cibuľu a čierne korenie. Keď je mierne zhnednutá, prisypeme múku a urobíme zápražku. Prilejeme vodu, vhodíme kocku bujónu a trochu povaríme. Vody prilejte toľko, aby nebola polievka v tej chvíli príliš hustá, pretože sa pridávaním ďalších surovín zahustí. Pridajte pokrájanú mrkvu a zemiaky pokrájané na kocky. Nechajte uvariť. V kuchte je to 5 minút, v obyčajnom hrnci počkajte, kým nebudú zemiaky mäkké. Na záver prisypte tymián a prilejte smotanu. Prevarte, ochutnajte a dolaďte chuť soľou. Prilejte za lyžicu octu, premiešajte a na záver nasypte do polievky veľa kôpru. Ideálne je, ak máte čerstvý kôpor, ale pokojne...

Hundertwasserhaus je jeden z objektov, ktoré sa nedajú dobre odfotiť, pretože je to vysoký dom, zastrčený medzi ostatnými domami na ulici Kegelgasse. Pre našinca menej krkolomný názov ulice a na názov domu si tiež po čase nejako zvyknete. Preto som si pomohol ilustračným obrázkom, vygenerovaným pomocou UI v duchu originálu. Na miesto sme prišli metrom po oranžovej trase na stanicu Rochusgasse a odtiaľ sme išli uličkami pešo. Je to pomerne blízko a aj uprostred horúceho leta bolo na niektorých uličkách príjemne. Rástlo tam veľa starých stromov, ktoré zmierňovali horúčavu. Samotné miesto vám na konci signalizujú skupinky turistov, ktorí sa tam potulujú, alebo posedávajú na každej voľnej lavičke alebo múriku. Dom sa javí byť starobylým, ale pochádza z roku 1985. Dovnútra sa asi nedostanete, ale aj jeho okolie je zaujímavé. Všetko je tam také krivolaké, na ulici je umelo spravená terénna vyvýšenina a spodok domu je obložený rozbitými dlaždicami. Stojí tam aj fontána, ktorá je tiež ozdoben...

Tento vodopád sme si vybrali na malý výlet za schladením, pretože v ten deň bolo v Banskej Bystrici neuveriteľne horúco. Vodopád sa nachádza blízko osady Horný Harmanec , čo je v dnešných časoch len zopár domov pri ceste, ale dakedy bola pravdepodobne väčšia a slúžila pre potreby uhliarov, ktorí v okolitých horách ťažili drevo a pálili ho na drevené uhlie. Najbližšie miesto pri vodopáde, kde sa dá parkovať smerom od Banskej Bystrice, je na odbočke k horskému hotelu Kráľova studňa, kde sa dá bez problémov nájsť niekoľko miest tesne vedľa kamenného oporného múra. Z druhej strany je možnosť zaparkovať hneď pri vodopáde, na krátkej poľnej ceste, ktorá vedie k akejsi opustenej bráne. Ale je to trošku v zákrute, takže ľahko prefrčíte povedľa, ak nebudete dávať pozor. Poľná cesta je hneď vedľa veľkej tabule, ktorá upozorňuje na horský hotel, takže keď ju zbadáte, okamžite brzdite. Vodopád je hneď vedľa druhej poľnej cesty, ktorá smeruje hore do údolia. Podľa mapy sa volá Dolná Prašnica . Na p...

Staré železničné stanice ukrývajú rôzne tajomstvá. V rozsiahlych priestoroch sa nachádzajú budovy, sklady a kadejaké podivné dvory, kam nik nechodí. Nákladná stanica vo Zvolene je jednou z takých staníc, ktoré ukrývajú históriu. Stanica sa rozkladá po oboch stranách železnice a obe časti sú spojené železným mostom. Z mosta sa dajú odfotiť niektoré miesta, kam sa nedá vkročiť. Napríklad sklad ošarpaných značiek. Keďže je to nákladná stanica, všade sa nachádza množstvo vagónov, lokomotív a rôznorodých vecí, ktoré sa zdajú byť ledabolo nahádzané povedľa koľajníc. Oceľové konštrukcie vytvárajú na fotografiách spleť čiar. Veľmi sa mi páčilo jedno miesto, ktoré bolo z mosta dobre viditeľné. Postupne sa rozvetvujúca pavučina koľajníc. A na každej odbočke stál úplne iný vlak. Most je starý a ošarpaný a lepšie vyzerá na čiernobielej fotografii. Podľa obrázku je vidno, že som fotografoval v zime, v poriadne sychravom období. Po moste chodilo minimum ľudí a na zaujímavú fotografiu som musel čakať...

 Kláštor v Hronskom Beňadiku je známy a každý, kto prešiel cestou do Levíc okolo neho sa musel zamyslieť, ako to vyzerá tam hore na skale. Pred rokmi sme sa tam s manželkou zastavili akurát vtedy, keď tam prišiel aj autobus plný spevákov, ktorí neodolali akustike kostola a precvičili si v ňom svoje piesne. Nedávno sme sa v okolí kláštora ocitli až podvečer, keď je už kláštor oficiálne zatvorený a tak sa dalo poprechádzať len po nádvorí. Akurát sa začalo stmievať a vežičky boli už osvetlené. Pomedzi stromy na nádvorí to vytváralo zaujímavý efekt. Osvetlená vežička kláštora. Vyzeralo to tam úplne inak, ako cez deň. Rád by som to miesto videl tak, ako vyzeralo v stredoveku. To ešte nemali umelé osvetlenie a tak v tom čase na nádvorí možno horeli slabým svetlom fakle, stúpal z nich čierny dym a celé to mihotavé svetlo muselo na prípadného návštevníka pôsobiť ako tajomný hrad, v ktorého okolí sa práve otvárajú hroby a všetko čo sa nestihlo schovať do bezpečia za hrubé múry, musí očakáva...

Pohľadu na svoje fotografie sa neviem nikdy nabažiť a v roku 2023 som poslúžil ako model pre nádherné fotografie. Pochodil som rôzne hrady a zámky, ale pretože som požiadal o portréty, vďaka bokehu z toho pozadia aj tak nič nevidno. Ale o to pozadie vôbec nejde. Ide iba o mňa.

Dekretova jaskyňa patrí k menej známym jaskyniam v blízkosti Banskej Bystrice a popritom ju má pod nosom každý, kto ide do Harmaneckej jaskyne. Nachádza sa na druhej strane údolia, ale nie je potrebné sa k nej pol hodiny štverať do strmého kopca. Je to je perfektný výletík pre rodinu s deťmi. Jaskyňa nie je príliš ďaleko od parkoviska, chodník k nej sa začína kúsok ďalej, pri malej nádrži. Po chodníku sa dostanete priamo k jaskyni. Asi vás prekvapí, aký obrovský vchod má. Je to obrovská diera v skalnej stene a aj samotná jaskyňa je rozľahlá. Nie je to síce jaskyňa s typickou kvapľovou výzdobou, ale ja vám ukážem, aká môže byť očarujúca. Z priložených fotografií vám musí byť jasné, že zábery pochádzajú zo zimného obdobia a vápencové útvary nahrádzajú tie ľadové. A tie sú každý rok iné. Len musíte vystihnúť počasie, aby dobre mrzlo a ľadové útvary mali čas na svoje vytvorenie. Môžu to byť drobučké ľadové prekvapenia, alebo gigantické kusy ľadu, ktoré visia zo stropu. Jaskyňa je pomenovan...