Pôvodne sa tento výlet do múzea vôbec nezačal ako mineralogická výprava. Boli sme v Miškolci, kúpali sme sa v tých podzemných jaskyniach a správali sme sa ako všetci bežní turisti. Ale na druhý deň sme sa rozdelili a ja so synom sme sa rozhodli zájsť do Múzea Panónskeho mora. Oficiálne sa volá Hermann Ottó múzeum.
Zaparkovali sme si tam pred veľkým cintorínom, prešli povedľa športovej haly s podivnou sochou a v pražiacom slnku sme zastali pred múzeom. Tam nás privítalo havarované auto na hŕbe dreva, ktoré vyzeralo ako z filmu Jurský park.
Múzeum má dve poschodia a horné poschodie naozaj vyzeralo ako v Jurskom parku. Majú tam modely pravekých operených dinosaurov, rôzne lebky našich predchodcov a Maďarsko je známe aj nálezmi zuhoľnatených stromov, z ktorých tu mali tiež niečo vystavené. Ale možno to bol len model, lebo pri tom pni zuhoľnatelého stromu sa nevznášal podivný uhoľný zápach, ako sme už predtým cítili v múzeu Ipolytarnóc Fossils, kde mali z toho istého nálezu vystavených viac kusov.
Medzi tými ukážkami a fotografiami ma hneď zaujala jedna fotografia. Viete, niektoré miesta sa vám vryjú do pamäte a aj po rokoch viete, kde to je. Na starej kolorovanej fotografii bola osada Piesky, ktorá sa nachádza neďaleko Španej Doliny. Na haldách sa tam nachádza množstvo minerálov, ktoré boli pre starých baníkov odpadom a dnes sú vyhľadávanou surovinou pre hľadačov minerálov.
Na fotografii sú aj domy, čo dnes už na tom mieste nenájdete. Všetky domy boli zbúrané a nachádza sa tam už iba kaplnka. Ale pohľad na mohutné haldy, ktoré vypĺňajú údolie a v pozadí sa týčia okolité hory, sa nedá zabudnúť. Presne takto som si to pamätal z výpravy na horskom bicykli, ktorým som tam bol pred mnohými rokmi. Vtedy som síce prešiel iba po spodnom okraji haldy, ale práve odtiaľ máte ten pocit malého červíka, ktorý sa chystá pustiť do jablka.
Komentáre
Zverejnenie komentára