Preskočiť na hlavný obsah

Návrat do Rajeckých Teplíc

Počas posledných mesiacov sme často chodievali do Žiliny a pri návrate späť sme sa vracali cez Rajecké Teplice. Pretože už prvá návšteva Rajeckých Teplíc v nás zanechala príjemné spomienky, zastavili sme sa tu opäť.
Táto návšteva bola výnimočná, pretože to bol prvý výlet pre Žofku. Nie je s nami dlho. Má podobne pohnutý osud ako my dvaja s Hippom, len je jej príbeh ešte temnejší. Zatiaľ nám len naznačila, čo všetko zažila v minulosti a aj z toho mála sa mi ježia chlpy na tele. Zobrali sme ju do nášho obľúbeného parku s jazierkom. Teraz bolo čistejšie ako minule a dali sa v ňom dobre pozorovať plávajúce pstruhy. A nechýbali ani desiatky kačíc a dve labute, ktoré patria ku tunajším stále žijúcim zvieratám.
Žofka je pre mňa trochu záhadou. Nielen že nepoznáme jej pôvod, ale ani poriadne nevieme určiť jej druh. Domnievame sa, že by mohla byť žirafou. Vyzerá ako mláďa bez krku a na bokoch má škvrny, ktorý by mohli naznačovať žirafí pôvod. Ale tie škvrny majú podivné tvary a farby. Nikdy som nič také nevidel.
Hippo sa domnieva, že by mohla pochádzať aj zo severu, pretože má malé svetlomodré rožky. Ale na soba má zase príliš krátku papuľku. Zatiaľ sme sa zhodli na tom, že bude asi mutant a samotná Žofka túto teóriu neodmieta.
Spoločnú fotku sme si urobili na drevenom mostíku ponad jazierko. Je to miesto, kde sa môžete pohodlne usadiť na lavičke a sledovať ponad tŕstie život v jazere. Ponad tŕstie vám síce bude vidno iba hlavy, ale kačky neomylne priláka každý pohyb a očakávajú, že im niečo hodíte. Obvykle pripláva prvý káčer, vystrčí opatrne hlavu s metalizovaným perím a jedným okom vás bude sledovať. Ak si presadnete na inú lavičku, presunie sa vo vode zároveň s vami a ten pohyb priláka zvyšné kačky.
Na jar tam bolo veľa mláďat, ale teraz na jeseň sa už nedalo rozoznať, ktoré sú dospelé a ktoré boli ešte prednedávnom mláďatá. Všetky usilovne plávali smerom k ľuďom a ak mali pocit, že na druhej strane jazera je viac potravy, tak tam aj preleteli.
Minule som si nevšimol pstruhy vo vode. Teraz ich tam bolo veľa. Tie väčšie sa pomalými pohybmi plutiev premiestňovali popod kačky a tie menšie sa občas vo vode zvrtli ako klbko hadov. Ale nemal som pre ne žiadne krmivo a chytať som ich tiež nemohol, lebo vraj pre medvedíkov nevydávajú rybársky lístok. A keby som ho aj mal, asi by ma z parku hnali, len čo by som hodil udicu do vody.
Vôbec sa nečudujem, že ľudia radi chodia to Rajeckých Teplíc. Je tam ticho, ľudia vrieskajú iba na jedinom mieste, za gýčovým plotom kúpeľov Afrodita. Všade inde vládne pohoda, ľudia sa kŕmia lahôdkami na terasách reštaurácií a dávajú si zmrzlinu v stánku. A pokiaľ pocítite smäd, ľahko ho zahasíte nejakým nápojom. Napríklad aj v tom domčeku za mojim chrbtom robia chutnú limonádu z limety a zázvoru. Chvíľu sme si posedeli aj tam a počúvali sme šum vetra v korunách stromov a sledovali sme, ako vietor pohupoval slnečníkmi. Bolo vidno, že je jeseň na spadnutie, pretože už padali prvé listy a vzduch bol naplnený nostalgiou.
A okoloidúcim vôbec neprekáža, keď si park užívajú aj plyšáci. Mohli sme si tam klebetiť všetci spolu a ani náhodní okoloidúci nedali na sebe nič znať, keď sledovali rozhovor medzi ľuďmi a plyšákmi.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Chytrô - stredoveká cesta a vodopády

Cez víkend sme sa hrali na archeológov a vrhli sme sa na prieskum stredovekého rumpálu, ktorým pred mnohými storočiami vyťahovali vozy do strmého kopca. Skúmali sme lokalitu Chytrô, čo je dolina hneď vedľa dedín Rybô, Valentová a Prášnica. Zdanlivo ničím zaujímavé miesto, ale práve tu natočil Paľo Bielik známe scény z filmu Vlčie diery . A tu aj padla megalavína, čo zabila osemnásť ľudí. Do údolia sme sa dostali z hlavnej cesty z Banskej Bystrice na Donovaly. V polovici bola odbočka na Horný Jelenec a tam sme prešli na uzučkú, miestami rozbitú cestu, ktorá smeruje až na koniec údolia. Ale až tak ďaleko sme nešli. Približne v polovici je odbočka a tam sme zastali. Ďalej by sme si trúfli iba na služobnom aute a také nik z nás nemal. Po tejto poľnej ceste sme pomaly prešli smerom na sever až ku miestu, kde je drevený panel s informáciami o našej stredovekej ceste. Tam sme zišli z poľnej cesty a ďalej pokračovali po lesnom chodníku. Chodník viedol povedľa potoka a už po pár metroch sa to

Francis Scott Fitzgerald - Veľký Gatsby

Knihu som si kúpil niekedy v období, keď v televízii bežala repríza filmu s Leonardom DiCapriom . Pár rokov mi ležala v skrini, pretože popri dvoch malých deťoch som si stále na ňu nenašiel čas. Ale ako deti pomaly rastú a večer si čítame rozprávky, mám už potom trochu času, počas ktorého môžem čítať. Príbeh je jednoduchý. Nick Carraway príde do New Yorku, aby tu skúsil svoje šťastie ako obchodník s cennými papiermi. S kolegom si chcú prenajať dom, ale ako to už v knihách býva, kolega od bývania odskočí a Nick sa ocitne sám na predmestí (ale na brehu mora) v ošarpanom dome a hneď vedľa stojí obrovská vila, ktorá patrí Gatsbymu. Boháčovi, o ktorom Nick nič nevie. Oproti cez záliv je vila, kde žije Daisy, Nickova vzdialená sesternica spolu so svojim mužom Tomom. Pravdepodobné miesto na mape, kam svoju knihu zasadil Fitzgerald je na priloženej mape. Umiestnenie Gatsbyho vily nie je náhodné, pretože postupne sa v knihe dozvieme o Gatsbyho vzťahu k Daisy. Príbeh nám rozpráva Nick, kto

Por una Cabeza

Argentínske tango som začal počúvať, keď Robo s Erikou chodili na tanečný kurz a po večeroch si v obývačke opakovali kroky. Toto je klasická melódia, ktorá sa vám pri prvom počutí dostane pod kožúšok. Nedalo mi a pátral som po pôvode tejto skladby. Skladba pochádza z roku 1935 a napísal ju Carlos Gardel a slová napísal Alfredo La Pera. V tom istom roku obaja zahynuli pri leteckom nešťastí v Medeline v Kolumbii. Obsahom skladby je porovnávanie stávkovania na kone s nejakou atraktívnou ženou. Výraz Por una Cabeza je fráza z dostihového prostredia a znamená víťazstvo koňa o jednu dĺžku hlavy. Gardel bol veľkým fanúšikom dostihov, preto ho to asi inšpirovalo. Carlos Gardel je považovaný za dôležitú postavu argentínskeho tanga a ľudia stále spomínajú na jeho hlas.