Macko sleduje, macko cestuje, macko komentuje

Ešte keď sme s Erikou neboli manželia, spievala v Evanjelickom kostole v Radvani v zbore a tam som sa po prvýkrát stretol s piesňou Ja chválim Teba (Pane). Nejaké podklady zo spevokolu stále doma má a tam boli aj noty k piesni. Nekvalitný výtlačok iba s popísanými akordmi. Pieseň som upravil pre piano tak, aby som zachoval tú pôvodnú jemnú melódiu, ktorá v kostole zaznievala a čo sa mi vtedy tak strašne páčila. Ja chválim Teba Pane by Robo Ulbricht A ešte jedna úprava piesne Ja chválim Teba (Pane). Teraz je to pre piano a sláčikový orchester. Výrazne mohutnejší zvuk. Husle a viola v podstate kopírujú melódiu, ale nechal som ich vyplniť aj prázdne miesta, kde piano nehrá melódiu. Violončelo hrá arpeggio a kontrabas ako obvykle tvrdí muziku. Ja chválim Teba Pane by Robo Ulbricht

Kniha Marka Twaina býva často uvádzaná ako jeho životopisná kniha z čias, kedy pracoval ako kormidelník (nie kapitán) na parníku, plávajúcom po Mississipi. Málokto ju ale čítal a slovenské alebo české vydavateľstvá sa do jej vydania veľmi nehrnú. Ja si tiež veľmi neviem spomenúť, kde som knihu zohnal. Moje vydanie je z roku 1952 a alebo som ho kúpil v antikvariáte, alebo som ho našiel v hŕbke kníh na vyhodenie vedľa smetného koša spolu s Giacomom Casanovom a jeho pamäťami. Pri čítaní knihy si všimnete, že je rozdelená na dve časti. Tou prvou je naozaj životopis, v ktorom Mark Twain popisuje svoje učňovské roky na parníku. Popisuje niekoľko dôležitých kormidelníkov, od ktorých sa učil, prípadne ktorých na smrť nenávidel. Z tohoto obdobia si očividne zapamätal viac toho zlého a tak si v knihe užijete popis ťažkostí, ktoré učňa na rieke čakajú. Nie sú to žiadne romantické jazdy na parníku, ale skôr dennodenný boj s riekou, ktorá pravidelne mení koryto, mení sa na nej výška vodnej hladiny,...

Opäť som trošku komponoval. V predchádzajúcich dňoch som veľa počúval úvod skladby La Primavera od Antónia Vivaldiho. To je presne tá skladba zo Štyroch ročných období, čo každý človek počul a v pamäti sa mu hneď vybaví motív a zježia sa mu chlpy na celom tele. Toto je tiež napísané v E dur, ale s inými nástrojmi a jazzovom duchu. Musel som si konečne vyskúšať kombináciu piana, Tenor saxofónu a kontrabasu. A jazz mi umožnil použiť aj menej obvyklé akordy. Tie správne som hľadal na malej MIDI klávesnici a názvy som dohľadával vo vyhľadávači akordov . Pekné počúvanie. Rainy evening with a glass of whiskey by Robo Ulbricht

V roku 1818 skomponoval Franz Xaver Gruber hudbu k básni Tichá noc a hneď sa to stalo hitom. V roku 2020 sa dočkal valčíkovej úpravy. Odo mňa. Asi to nebude jediná verzia, kde to niekto takto upravil. Na Internete som našiel minimálne jedného človeka, ktorý takúto úpravu urobil a zavesil na YouTube. Tichá noc ako valčík znie celkom zaujímavo. Ten opakujúci sa valčíkový rytmus, kto tá melódia celkom pekne ide. Franz Xaver Gruber - Silent Night - Waltz by Robo Ulbricht Na GitHub som dal aj podklady pre skladbu v programe MuseScore. Je tam niekoľko verzií skladby, medzi nimi je aj tento valčík.

Pre svoje video som si vyskúšal tvorbu krátkeho intra. Použil som na to Ableton Live 10 Lite a free plugin LABS od Spitfire Audio. Použil som kombináciu zvukov Tundra Atmos, Soft Piano, Strings a London Atmos. Chcel som vytvoriť čosi ambientné, trochu disharmonické s nádychom nejakých industriálnych ruchov. Iba na pár sekúnd, ktoré zahrajú počas úvodných titulkov. Robo Ulbricht · City Street Intro A tu je potom výsledné video. Je to o Arduine a využití timera a NPN tranzistora na stmievanie výkonnej 1W LED.

Syntetizátorovej hudby nie je nikdy dosť. V Abletone som použil rôzne VST pluginy, ktoré simulujú staré nástroje. Dexed (Yamaha DX-7), 808, TyrellN6, Spitfire Labs Strings, Kontakt Analog Dream, Raum. Všetko relatívne zadarmo nástroje, ste ale potom pod paľbou, aby ste si kúpili komerčné verzie. Robo Ulbricht · Hypnotic Frog

Karel Hašler bol český autor piesní, dnes by sme ho skôr nazvali hitmaker, ktorý vytvoril obrovské množstvo piesní, o ktorých si všetci myslia, že tu boli odjakživa. Podľa dochovaných údajov o ňom, bol čiastočne kontroverznej povahy, čo sa mu neskôr aj stalo osudným a umrel v koncentračnom tábore počas Druhej svetovej vojny (1941). Mal vtedy 62 rokov. Pretože odvtedy už uplynulo viac ako 70 rokov (2011), jeho dielo spadá do kategórie public domain. Po starých zámeckých schodech je pekná balada, ktorú som objavil v zbierke starých partitúr. Celú pieseň som len prepísal pomocou Musescore a doplnil do nej akordy, aby bolo jasnejšie, ako asi znela. Na YouTube som síce našiel aj interpretáciu z čias Karla Hašlera, ale omnoho viac sa mi páčila jej interpretácia od Waldemara Matušku (a najmä tie pochodové pasáže, kde po ulici pochoduje ľud s hudobnými nástrojmi). Tomu som prispôsobil aj tempo piesne. Niekedy si možno nájdem aj viac času a skúsim pieseň trochu viac aranžovať, aby sme videli,...

Bojnický zámok je neprehliadnuteľnou dominantou na malom vŕšku. Vidíte ho zo všetkých strán a ak máte malé deti, skôr alebo neskôr sa k nemu vydáte na výlet. My sme využili slnečný jesenný víkend, počas ktorého sme navštívili aj zoologickú záhradu. Predchádzajúci deň v ZOO sa podpísal na našich detičkách a už nejavili ani najmenšiu chuť čakať v dlhom rade na lístok a potom ešte na predpísanú hodinu, kedy sa pôjde na prehliadku. A tak sme im urobili náhradný program a obišli sme s nimi zámok dookola. Počas slnečného jesenného dňa im aj to stačilo. Zámok im pripomenul rozprávky a najväčší zážitok bol aj tak z kŕdľa kačíc a labutí, ktoré plávali v nádrži pod zámkom. Tie boli vycvičené na turistoch a vrhali sa po každej veci, ktorú im niekto hodil. Vôbec im nevadilo, že im Petrík hádzal dolu opadávajúce listy a vrhali sa na ne ako na najlahodnejšiu pochúťku.

Najkrajšie okamihy minulej jesene som prežil v Bojniciach. Svietilo slniečko, zvieratká v ZOO boli všetky vonku a pozorne sledovali návštevníkov. A pred zámkom bola taká strašná fronta, že sme sa otočili a išli radšej poprechádzať pred zámkom. A odtiaľ sú aj tieto dve pekné fotografie. Ukazujú, že ani po rokoch moje osobné čaro nevyprchalo. A musím sa priznať, že v spoločnosti dvoch malých detí môže vaše čaro vyprchať rýchlejšie, než by ste čakali. Dosť som sa toho obával. A keď sa narodila Esterka, myslel som si, že mi čoskoro bude chýbať ruka alebo noha. Našťastie Esterka je dáma a správa sa ku mne s náležitou úctou. Dokonca som sa už aj namiesto bábiky vozil v kočíku. Má ma rada a ja ju.

Drobný postreh na tému boja proti neonacizmu. Ústami politikov sa tvorí fikcia. Ich prsty na hlasovacom zariadení tvoria skutočnosť. Fikcia To je ten stav pred voľbami, keď akože všetkým vadí neonacizmus a jeho podporovatelia. Skutočnosť Z dobovej tlače. "Treba im dať výbor, nech sa ukážu," to sú slová aktuálneho premiéra Igora Matoviča o Kotlebovej ĽSNS. "Osobne som za to, aby sme prestali s takým ostrakizovaním [1] kotlebovcov. Treba im dať výbor, nech sa ukážu. Takýmto spôsobom im zoberieme čaro zakázaného ovocia." [2] Predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík povedal, že je na diskusiu, kto bude predsedom výboru z ĽSNS. „Nesmie to byť človek, ktorý hádzal kocky po ženách, ktorý má kadečo potetované, ktorý sedel v base. To nie,“ uviedol Sulík. Realita Poslanca Martina Beluského z ĽSNS parlament zvolil do čela parlamentného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu. Získal 75 zo 135 platných hlasov, prítomných bolo 138...