Kniha Marka Twaina býva často uvádzaná ako jeho životopisná kniha z čias, kedy pracoval ako kormidelník (nie kapitán) na parníku, plávajúcom po Mississipi. Málokto ju ale čítal a slovenské alebo české vydavateľstvá sa do jej vydania veľmi nehrnú. Ja si tiež veľmi neviem spomenúť, kde som knihu zohnal. Moje vydanie je z roku 1952 a alebo som ho kúpil v antikvariáte, alebo som ho našiel v hŕbke kníh na vyhodenie vedľa smetného koša spolu s Giacomom Casanovom a jeho pamäťami.
Pri čítaní knihy si všimnete, že je rozdelená na dve časti. Tou prvou je naozaj životopis, v ktorom Mark Twain popisuje svoje učňovské roky na parníku. Popisuje niekoľko dôležitých kormidelníkov, od ktorých sa učil, prípadne ktorých na smrť nenávidel. Z tohoto obdobia si očividne zapamätal viac toho zlého a tak si v knihe užijete popis ťažkostí, ktoré učňa na rieke čakajú. Nie sú to žiadne romantické jazdy na parníku, ale skôr dennodenný boj s riekou, ktorá pravidelne mení koryto, mení sa na nej výška vodnej hladiny, potápajú sa tam kmene a parníky. Na rieke sa pláva aj v noci, čo je spojené s ďalšími ťažkosťami s navigáciou, prípad množstvom opitých dobrodruhov, ktorí na rieke plávajú s plťami.
Dôležitým poznatkom tejto časti je to, že vtedy bol pánom lode kormidelník. Iba on vedel, ako plávať po rieke a spolu s nákladom sa nepotopiť. Kapitán lode bol v tedy v postavení poslušného pritakávača, ktorý si svojho kormidelníka choval ako v bavlnke.
Druhá časť knihy sa odohráva na rieke o niekoľko desiatok rokov neskôr, keď sa tam autor vracia a porovnáva život z jeho kormidelníckych čias s jeho súčasnosťou. Medzitým prebehla aj občianska vojna, čo zmenilo celú spoločnosť. Kormidelníci už zďaleka nie sú takými pánmi a dopravu tovaru po rieke vo veľkej miere nahradila železnica. Táto časť je napísaná ako cestopis. Občas sa v nej vyskytnú aj kapitoly literárneho poňatia, prípadne prerozprávané legendy, ktoré Mark Twain počas života v blízkosti Mississipi začul. Najvýraznejšia z nich je tá o napravenom trestancovi so zúfalým pravopisom, ktorého čaru podľahne množstvo ľudí. V dnešných časoch by sme ju mohli prirovnať k českému zločincovi Kajínkovi, ktorý si tiež podmanil nejaké to publikom.
Tým najcennejším na knihe je autorov spôsob písania. Je to kombinácia úprimnej závisti, trefných poznámok a výborné vykreslenie pohnútok mladého človeka, ktorý sa v romantických predstavách rozhodol stať sa kormidelníkom. A natrafil na krutú realitu.
Nikdy nebol nijaký mladík medzi svojimi priateľmi predmetom toľkého úprimného obdivu a toľkej úprimnej nenávisti. Ani jedno dievča nevedelo odolať jeho čaru. Odstavil každého dedinského chlapca. Keď konečne vyletel jeho parník do povetria, pocítili sme tiché uspokojenie, aké sme už mesiac nezažili.
Kniha sa údajne nevyhla častému cenzúrovaniu a veľa vydaní bolo údajne skrátených. Pravdepodobne to bolo skôr v snahe odstrániť určitú nudu druhej časti knihy, kde sa cestopisnými poznámkami nešetrí a dnešnému človeku tie informácie dávajú už úplne iný zmysel, ako v čase písania knihy. Ale aspoň z toho pochopíte, že keď Mark Twain robil na rieke kormidelníka, tak vtedy aj veľké mestá boli dediny a v čase jeho cestopisu to už boli väčšie dediny. Nie ako dnes, keď sú to všetko miliónové megamestá.
Komentáre
Zverejnenie komentára