Preskočiť na hlavný obsah

Kto sú Drusilla, Amélia, Elvíra a Lilly?

To sú štyri naše degu. Degu čílsky, občas nazývané aj Osmák degu. Majú svoju vlastnú izbu a sú strašne zvedavé.
Najdlhšie je u nás Amélia. Tá je tam dokonca dlhšie než ja. Prišla ako malá vyplašená myška a hneď si pišťaním vybojovala pozornosť vtedy ešte žijúcej Evelíny. Tá sa o ňu starala, zahrievala ju svojim telom a učila ju, čo správny degu má alebo nemá robiť.
Keď Evelína umrela, nevedela sa s tým Amélia zmieriť a celé dni apaticky sedela v klietke. Preto ku nám prišla Drusilla. Aby im nebolo smutno. Tie dve sa spolu hneď pobili a alfa samičkou sa stala Drusilla.
Amélia je samotárka. Najradšej sedáva v koliesku alebo sa láduje nejakou potravou. Neexistuje jedlo, ktoré by nebola ochotná zjesť. Na ruku veľmi vyliezť nechce. Iba skontroluje, či tam nie je nejaké jedlo a zase sa poberie. Úplne sa ale zmení, keď klietku prenesú do chodby a dostanú vychádzku. Vtedy je prvá vonku a nemá problém po vás vyliezť až na hlavu a pozerať odtiaľ ako z rozhľadne.
Drusilla ku nám prišla ako slobodná matka, ale to sme ešte vtedy nevedeli. Iba sa po nejakom čase začala ládovať ako divá a prestala chodiť na ruku. Predtým bola na ruke hneď po tom, ako sa otvorili dvierka na klietke. Jedného večera sa jej narodili štyri mláďatá. Dve boli samičky a dvaja boli samčekovia. Tí už u nás nie sú, ale vraj sa majú dobre. Žijú spolu v jednej rodine.
Jedna narodená samička bola väčšia a dostala meno Elvíra. Má veľký chvost po mame a teraz je prvá, ktorá ide na ruku, keď sa dvierka otvoria. Je kľudnejšia a vydrží sedieť aj na ruke.
Posledná samička je Lilly. Narodila sa ako posledná, bola najmenšia a spočiatku nechcela veľmi žrať. Iba stále chodila skúmať a vyliezala na ruku. Stále je drobná a stále je prvá alebo druhá v otvorených dvierkach. Ale neposedí ani chvíľu. Dá sa spoznať podľa najtenšieho chvostíka.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Chytrô - stredoveká cesta a vodopády

Cez víkend sme sa hrali na archeológov a vrhli sme sa na prieskum stredovekého rumpálu, ktorým pred mnohými storočiami vyťahovali vozy do strmého kopca. Skúmali sme lokalitu Chytrô, čo je dolina hneď vedľa dedín Rybô, Valentová a Prášnica. Zdanlivo ničím zaujímavé miesto, ale práve tu natočil Paľo Bielik známe scény z filmu Vlčie diery . A tu aj padla megalavína, čo zabila osemnásť ľudí. Do údolia sme sa dostali z hlavnej cesty z Banskej Bystrice na Donovaly. V polovici bola odbočka na Horný Jelenec a tam sme prešli na uzučkú, miestami rozbitú cestu, ktorá smeruje až na koniec údolia. Ale až tak ďaleko sme nešli. Približne v polovici je odbočka a tam sme zastali. Ďalej by sme si trúfli iba na služobnom aute a také nik z nás nemal. Po tejto poľnej ceste sme pomaly prešli smerom na sever až ku miestu, kde je drevený panel s informáciami o našej stredovekej ceste. Tam sme zišli z poľnej cesty a ďalej pokračovali po lesnom chodníku. Chodník viedol povedľa potoka a už po pár metroch sa to

Francis Scott Fitzgerald - Veľký Gatsby

Knihu som si kúpil niekedy v období, keď v televízii bežala repríza filmu s Leonardom DiCapriom . Pár rokov mi ležala v skrini, pretože popri dvoch malých deťoch som si stále na ňu nenašiel čas. Ale ako deti pomaly rastú a večer si čítame rozprávky, mám už potom trochu času, počas ktorého môžem čítať. Príbeh je jednoduchý. Nick Carraway príde do New Yorku, aby tu skúsil svoje šťastie ako obchodník s cennými papiermi. S kolegom si chcú prenajať dom, ale ako to už v knihách býva, kolega od bývania odskočí a Nick sa ocitne sám na predmestí (ale na brehu mora) v ošarpanom dome a hneď vedľa stojí obrovská vila, ktorá patrí Gatsbymu. Boháčovi, o ktorom Nick nič nevie. Oproti cez záliv je vila, kde žije Daisy, Nickova vzdialená sesternica spolu so svojim mužom Tomom. Pravdepodobné miesto na mape, kam svoju knihu zasadil Fitzgerald je na priloženej mape. Umiestnenie Gatsbyho vily nie je náhodné, pretože postupne sa v knihe dozvieme o Gatsbyho vzťahu k Daisy. Príbeh nám rozpráva Nick, kto

Por una Cabeza

Argentínske tango som začal počúvať, keď Robo s Erikou chodili na tanečný kurz a po večeroch si v obývačke opakovali kroky. Toto je klasická melódia, ktorá sa vám pri prvom počutí dostane pod kožúšok. Nedalo mi a pátral som po pôvode tejto skladby. Skladba pochádza z roku 1935 a napísal ju Carlos Gardel a slová napísal Alfredo La Pera. V tom istom roku obaja zahynuli pri leteckom nešťastí v Medeline v Kolumbii. Obsahom skladby je porovnávanie stávkovania na kone s nejakou atraktívnou ženou. Výraz Por una Cabeza je fráza z dostihového prostredia a znamená víťazstvo koňa o jednu dĺžku hlavy. Gardel bol veľkým fanúšikom dostihov, preto ho to asi inšpirovalo. Carlos Gardel je považovaný za dôležitú postavu argentínskeho tanga a ľudia stále spomínajú na jeho hlas.