Preskočiť na hlavný obsah

Kto je Macko?

Ak ste sa sem dostali po prvýkrát, zákonite si položíte otázku: Kto je ten malý chlpatý medvedík? Tak to som ja. Šťastná náhoda ma zaviala do rúk mojej adoptívnej mamy a ešte jedna náhoda zariadila, že som si dovolil povedať ku tomu malú poznámku. A odvtedy sa odvíja môj príbeh.

Sledovanie

Nájdite si moju ľubovoľnú fotku a pozrite sa mi do tváre. Vidíte, ako sa pozerám? Máte pocit, že za tou maskou plyšového medvedíka niečo vidíte? Ak áno, potom viete, že všetko sledujem.

Cestovanie

Na svoju prvú cestu som čakal pol roka. Dovtedy som len vylihoval v posteli a čerpal som silu. Tej mám teraz dosť a preto sa dostanem na mnohé zaujímavé miesta. Na nich fotím, nakrúcam video a snažím sa zapamätať si každý zaujímavý moment z daného miesta.

Komentovanie

Ale bez toho, aby som otvoril plyšovú papuľku by som sa nikam nedostal. To je ako s ľuďmi. Mlčíte a ste pre nich vzduch. Ale keď otvoríte ústa a poviete aj niečo rozumné, začnú sa topiť ľady a otvárať brány. Moja brána sa už otvorila.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Chytrô - stredoveká cesta a vodopády

Cez víkend sme sa hrali na archeológov a vrhli sme sa na prieskum stredovekého rumpálu, ktorým pred mnohými storočiami vyťahovali vozy do strmého kopca. Skúmali sme lokalitu Chytrô, čo je dolina hneď vedľa dedín Rybô, Valentová a Prášnica. Zdanlivo ničím zaujímavé miesto, ale práve tu natočil Paľo Bielik známe scény z filmu Vlčie diery . A tu aj padla megalavína, čo zabila osemnásť ľudí. Do údolia sme sa dostali z hlavnej cesty z Banskej Bystrice na Donovaly. V polovici bola odbočka na Horný Jelenec a tam sme prešli na uzučkú, miestami rozbitú cestu, ktorá smeruje až na koniec údolia. Ale až tak ďaleko sme nešli. Približne v polovici je odbočka a tam sme zastali. Ďalej by sme si trúfli iba na služobnom aute a také nik z nás nemal. Po tejto poľnej ceste sme pomaly prešli smerom na sever až ku miestu, kde je drevený panel s informáciami o našej stredovekej ceste. Tam sme zišli z poľnej cesty a ďalej pokračovali po lesnom chodníku. Chodník viedol povedľa potoka a už po pár metroch sa to

Saigon ty prístav krásnych žien

Bambíno má už sedem mesiacov a tak sa dožaduje čoraz sofistikovanejšej zábavy. Od útleho veku počúvalo klasickú hudbu a preto má už niečo napočúvané. Doteraz rád spomínam, ako zaspávalo pri tónoch nokturna Fryderika Chopina, alebo pri piesňach skupiny Buena Vista Social Club. Jeho hudobný obzor treba rozširovať a ja som mu vybral ako aktuálnu uspávanku pieseň od Františka Krištofa Veselého Saigon ty prístav krásnych žien . Ako som sa pri písaní tohto textu dozvedel, pieseň bola pôvodne napísaná pre operetu Pod cudzou vlajkou . Opereta pochádza z roku 1940 a odohráva sa v koloniálnej Indočíne. Tvrdí sa o nej, že je jednou z najpopulárnejších od Dusíka, ale Internet na túto tému prakticky mlčí a dozviete sa len, že je tam ešte jedna populárna pieseň Dedinka v údolí . My sme sa s touto piesňou stretli na koncerte skupiny Slovak tango a bola to pre mňa jedna z najemotívnejších piesní, ktoré som doteraz počul. V piesni nezaznie veľa textu, pretože prvá polovica je len inštrumentálna.

Fryderyk Chopin - Valčík v A-mol, B. 150

Valčík, ktorý Chopin úplne nedokončil. Vydali ho až po jeho smrti. Ako ináč, vtedy ho priklepli úplne inej osobe, lebo na konci života Chopin už nebol žiadnou veľkou hviezdou. A tak až v roku 1955 priradili skladbu práve k Chopinovi. Zachovali sa dva rukopisy. Na Internete je nájditeľný iba starší rukopis, plný čmáraníc, nedokončený. Ten druhý je kdesi v Francúzsku, ale ani ten by nemal byť úplne hotový. Táto moja verzia zodpovedá tomu druhému. Rozdiel je len v tom, že som ho mierne spomalil voči tomu, ako je to obvyklé. Ale podľa mňa je to valčík a nie preteky v rýchlosti a takto to omnoho lepšie znie. Frédéric Chopin - Waltz in A minor, B. 150 by Robo Ulbricht