Vďaka nedorozumeniu v práci si Robo myslel, že vo štvrtok nebudú mať elektrinu a preto prisľúbil výlet na Donovalkovo. Vo štvrtok bolo krásne počasie. Bystrica sa už dva týždne škvarila pod žeravým slnkom a na horách je predsa len o čosi chladnejšie. Naložili sme naše dva malé poklady do auta a zamierili s nimi na Donovaly. V lete tam nezvyknú kamióny na letných pneumatikách zablokovať premávku a tak sme sa hore dostali rýchlo. Donovalkovo sa nachádza na druhej strane. Odbočka je oproti parkovisku, ktoré je pod lanovkou na Novú hoľu. Keď zostupujete dolu autom z priesmyku, odbočku zbadáte v poslednej chvíli. Rútite sa dolu kopcom na hranici povoleného limitu a odrazu musíte brzdiť s pocitom, že sa na váš chrbát lepia iní nedočkavci, ktorí chcú byť v Ružomberku o pár minút skôr. Odhadnete maximálnu rýchlosť, pri ktorej sa v zákrute, posypanej vrstvičkou štrku, ešte neprekotíte a odvážne to otočíte na uzučkú cestu, ktorá nebola stavaná na prudké zvýšenie počtu áut. Jedným okom mrknete ...
Som plyšový medvedík. Ale to neznamená, že len niekde sedím doma na polici. Aktívne sa zapájam do cestovania a ku tomu si píšem tento blog.