Preskočiť na hlavný obsah

Hrad Dobrá Niva (Podzámčok)

S Hippom sme viedli vášnivú debatu na tému, či je hrad Dobrá Niva veľký alebo malý. Dnes je pochopiteľne malý, lebo sa z neho zachovala iba jediná stena, ale bol taký aj v minulosti?
Hrad sa nachádza na kužeľovitom kopci nad obcou Podzámčok. Všimne si ho aj slepý, pretože je z cesty medzi Zvolenom a Dobrou Nivou dobre vidieť. Dá sa k nemu dostať tak, že z hlavnej cesty odbočíte do obce a idete dlhočiznou ulicou skoro až na koniec. Keď sa začne cesta rozvetvovať, zahnete doľava a na konci ulice môžete zaparkovať. Keby ste to nevedeli nájsť, tak odbočíte pred kostolom, pred ktorým je aj veľká ceduľa so smerom k hradu.
Teoreticky je na tom mieste aj amfiteáter, ktorý je na úbočí hradu, ale ten je ešte ošarpanejší než samotný hrad. Vlastne, keď nad tým tak premýšľam, ja by som tie zvyšky už amfiteátrom nenazval a je trošku odvážne, mať pred kostolom šípku ku amfiteátru. K hradu vedie strmá cestička a napríklad na jar tam nájdete takéto krásne pokrivené stromy.
Zvyšky hradu sú pekne zakonzervované, takže nehrozí nejaké nebezpečenstvo zranenia. Všetko je pokosené, takže sa tam môžete pred ruinou odfotiť. Ale dosť na tom vŕšku fučí, preto tam dlho nevydržíte.
Hrad stál už v roku 1304, pretože z toho obdobia sa zachovali listiny, v ktorých sa o ňom píše. V tých rokoch si ho navzájom dobýjali Karol Róbert a Matúš Čák Trenčiansky. Aj v neskorších časoch menil majiteľov a neskôr bol prestavaný z hradu na niečo modernejšie. Stalo sa to v období renesancie a baroka. Naposledy sa do neho investovalo za čas Esterháziovcov v roku 1731. Potom sa začal meniť na ruinu.

Podarilo sa mi nájsť informácie o tom, že dookola boli hradby, priekopa a val, z ktorých sa nezachovalo nič. Na vŕšku, ktorý je asi prirodzeného pôvodu, sa nachádza zvyšok paláca. Pozostatky priekopy a valu možno aj dnes vidieť v teréne, aj keď je to celé už zakryté zeminou. Na Internete som našiel jeden obrázok hradu, ktorý asi pochádza zo starej rytiny, na ktorom je vidieť o dosť väčší objekt, než sa nachádza v teréne. Netuším, či sa na ten obrázok dá spoliehať a tak sme sa nakoniec s Hippom zhodli, že toto bude patriť medzi drobné hrady.

Odkazy

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Chytrô - stredoveká cesta a vodopády

Cez víkend sme sa hrali na archeológov a vrhli sme sa na prieskum stredovekého rumpálu, ktorým pred mnohými storočiami vyťahovali vozy do strmého kopca. Skúmali sme lokalitu Chytrô, čo je dolina hneď vedľa dedín Rybô, Valentová a Prášnica. Zdanlivo ničím zaujímavé miesto, ale práve tu natočil Paľo Bielik známe scény z filmu Vlčie diery . A tu aj padla megalavína, čo zabila osemnásť ľudí. Do údolia sme sa dostali z hlavnej cesty z Banskej Bystrice na Donovaly. V polovici bola odbočka na Horný Jelenec a tam sme prešli na uzučkú, miestami rozbitú cestu, ktorá smeruje až na koniec údolia. Ale až tak ďaleko sme nešli. Približne v polovici je odbočka a tam sme zastali. Ďalej by sme si trúfli iba na služobnom aute a také nik z nás nemal. Po tejto poľnej ceste sme pomaly prešli smerom na sever až ku miestu, kde je drevený panel s informáciami o našej stredovekej ceste. Tam sme zišli z poľnej cesty a ďalej pokračovali po lesnom chodníku. Chodník viedol povedľa potoka a už po pár metroch sa to...

Por una Cabeza

Argentínske tango som začal počúvať, keď Robo s Erikou chodili na tanečný kurz a po večeroch si v obývačke opakovali kroky. Toto je klasická melódia, ktorá sa vám pri prvom počutí dostane pod kožúšok. Nedalo mi a pátral som po pôvode tejto skladby. Skladba pochádza z roku 1935 a napísal ju Carlos Gardel a slová napísal Alfredo La Pera. V tom istom roku obaja zahynuli pri leteckom nešťastí v Medeline v Kolumbii. Obsahom skladby je porovnávanie stávkovania na kone s nejakou atraktívnou ženou. Výraz Por una Cabeza je fráza z dostihového prostredia a znamená víťazstvo koňa o jednu dĺžku hlavy. Gardel bol veľkým fanúšikom dostihov, preto ho to asi inšpirovalo. Carlos Gardel je považovaný za dôležitú postavu argentínskeho tanga a ľudia stále spomínajú na jeho hlas.

Bazaltový lom v Dolnej Prašnici

Tento príbeh sa začína na malom parkovisku za Horným Harmancom . Nachádza sa tu Harmanecký vodopád a kto sa neuspokojí s tým, odkiaľ tá voda do vodopádu tečie, môže sa spolu s nami vybrať na chvíľami desivú cestu hore dolinou k miestu, kde sa kedysi ťažil bazalt. Je to cesta nádhernou prírodou, počas ktorej nestretnete žiadneho človeka. Územie s množstvom medveďov, pokiaľ sa tam ale nebudete pohybovať v nevhodnom čase, neuvidíte ani jediného. Dolina Prašnica sa začína hneď za vodopádom. Spočiatku stúpa iba mierne a lesná cesta sa vlní pomedzi rôzne kamenné formácie. Názov Prašnica bol medzi obyvateľmi Slovenska populárny a v blízkom okolí nájdete ďalšiu Prašnicu smerom na Donovaly , blízko osady Horný Jelenec . Nedokázal som zistiť, či ten názov pochádza od huby prášnice, alebo sa na tých miestach v minulosti len prášilo, lebo ju ľudia hospodárskou činnosťou zbavili lesov. Alebo tie miesta mali v minulosti nejaký iný účel, ktorý sa stratil v čase. Skalné útvary sa objavujú hneď za vo...