Uprostred Rajeckých Teplíc je park, ktorý je tvorený veľkým umelým jazierkom. Jazierko je plné podivnej jazernej vegetácie, kačíc a labutí. Okolo neho sa dá prechádzať po chodníku, ktorý vedie popod obrovské stromy. Na veľa miestach je postavená terasa s kamenným zábradlím, ktorá je priamo nad vodou a keď sa tam zastavíte, kačice vám budú zobať z ruky. Teda ak v nej budete mať kúsok chleba. Bez chleba by som tam nechodil, pretože kačice čakajú od vás občerstvenie a ak sa ho nedočkajú, nemusia tento drsný žartík z vašej strany pochopiť.
Celý tento príbeh sa ale začal úplne inak. Najprv sme chceli navštíviť hrad Lietava. Zastali sme v dedinke Majer, ktorá je presne pod hradom. Slnko pražilo nad hlavami. My sme boli grilovaní ako tie nemecké klobásky z Lídla. Ale hrad sa nezdal byť ďaleko. Preto sme začali stúpať po ceste hore. Vonku bolo krásne slnečné počasie a na tej ceste bolo presne tak isto ako na Sahare. Prešli sme asi dvesto metrov a už sme na slnku dychčali. Celá cesta síce mala mať iba okolo kilometra, ale položili sme si otázku, či je taká horúčava ideálna na výstup na kopec? Či sme dostatoční blázni, aby sme vyšli až hore? A po chvíli triezveho uvažovania sme to vzdali a radšej zamierili do parku v Rajeckých Tepliciach pod stromy.
Rajecké Teplice sú od Lietavy na skok a cestou sme prešli aj povedľa ďalšej atrakcie. Poluvsianska skalná ihla. Je to síce len kus kameňa, čo trčí vedľa cesty, ale nostalgia zapracovala a spomenuli sme si na výlet do Čiech, kde sme v Adršpašských skalách strávili dva dni.
Rajecké Teplice boli v mojich predstavách zapísané ako miesto, kde sa ľudia o barliach motkajú popod nohy, srkajú odporne teplú a horkú vodu a lamentujú nad tým, čo sa im stalo. Ale nevyzeralo to tam tak. Vlastne som tam videl počas celého pobytu iba jediného človeka, ktorý bol oblečený v župane. A ani ten nevyzeral na umretie. Snedý mužík ázijského typu sedel rozvalený na lavičke pred kúpeľmi Afrodita a veľmi dôležito telefonoval.
Tieto kúpele sú uprostred mesta a pokiaľ máte pocit, že máte nejaký cit pre krásu, pri týchto kúpeľoch si budete myslieť, že si z vás robia srandu. Z jednej strany na vás hľadia antické sochy a z druhej strany obrovský múr, ponad ktorý vidíte ešte hnusnejšie stĺpy s antickými hlavicami. Občas ešte ponad múr vykukne naháč v plavkách, ktorý sa za tým múrom kúpe a keby aj nevykukol, počujete odtiaľ vrieskať kúpajúcich sa ľudí.
To je ale asi jediný nedostatok mestečka. Všetko ostatné už pôsobí ako kúpeľné mestečko a tak máte kopec príležitostí na príjemné prechádzky. Neviem sa rozhodnúť, či sa mi viac páčil park so stromami a jazierkom, kde sa kŕmia labute, alebo ten druhý park s vodotryskom. Boli to dva úplne rozdielne parky a boli hneď vedľa seba. Takže podľa chuti sa dalo prejsť do jedného alebo druhého.
My sme boli najprv v tom s jazierkom. Pod vysokými stromami kvitlo ešte zopár rododendronov a napriek tomu, že časť jazierka bola zapadaná lístím, bolo veľmi vkusne navrhnuté. Našli sme tam všetko. Chodníky povedľa miestneho potoka, ktorý tvorí prirodzenú hranicu parku. Skalky s kvetmi. Desiatky vyhladovaných kačíc aj s mláďatami. Dve labute.
V parku s fontánou sme sa zase mohli kochať otvorenou krajinou, v ktorej dominovali osamelo stojace vŕby a fontánou, ktorá striekala práve v tej chvíli, keď sme boli pri nej. Na konci parku, na mieste, kde sa nachádzajú dva kostoly sme mohli obdivovať aj pamätník padlým v 1. svetovej vojne. Z tých miest máme aj naše video, tak sa môžete pokochať na tom, čo sme cestou videli.
Celý tento príbeh sa ale začal úplne inak. Najprv sme chceli navštíviť hrad Lietava. Zastali sme v dedinke Majer, ktorá je presne pod hradom. Slnko pražilo nad hlavami. My sme boli grilovaní ako tie nemecké klobásky z Lídla. Ale hrad sa nezdal byť ďaleko. Preto sme začali stúpať po ceste hore. Vonku bolo krásne slnečné počasie a na tej ceste bolo presne tak isto ako na Sahare. Prešli sme asi dvesto metrov a už sme na slnku dychčali. Celá cesta síce mala mať iba okolo kilometra, ale položili sme si otázku, či je taká horúčava ideálna na výstup na kopec? Či sme dostatoční blázni, aby sme vyšli až hore? A po chvíli triezveho uvažovania sme to vzdali a radšej zamierili do parku v Rajeckých Tepliciach pod stromy.
Rajecké Teplice sú od Lietavy na skok a cestou sme prešli aj povedľa ďalšej atrakcie. Poluvsianska skalná ihla. Je to síce len kus kameňa, čo trčí vedľa cesty, ale nostalgia zapracovala a spomenuli sme si na výlet do Čiech, kde sme v Adršpašských skalách strávili dva dni.
Tieto kúpele sú uprostred mesta a pokiaľ máte pocit, že máte nejaký cit pre krásu, pri týchto kúpeľoch si budete myslieť, že si z vás robia srandu. Z jednej strany na vás hľadia antické sochy a z druhej strany obrovský múr, ponad ktorý vidíte ešte hnusnejšie stĺpy s antickými hlavicami. Občas ešte ponad múr vykukne naháč v plavkách, ktorý sa za tým múrom kúpe a keby aj nevykukol, počujete odtiaľ vrieskať kúpajúcich sa ľudí.
My sme boli najprv v tom s jazierkom. Pod vysokými stromami kvitlo ešte zopár rododendronov a napriek tomu, že časť jazierka bola zapadaná lístím, bolo veľmi vkusne navrhnuté. Našli sme tam všetko. Chodníky povedľa miestneho potoka, ktorý tvorí prirodzenú hranicu parku. Skalky s kvetmi. Desiatky vyhladovaných kačíc aj s mláďatami. Dve labute.
V parku s fontánou sme sa zase mohli kochať otvorenou krajinou, v ktorej dominovali osamelo stojace vŕby a fontánou, ktorá striekala práve v tej chvíli, keď sme boli pri nej. Na konci parku, na mieste, kde sa nachádzajú dva kostoly sme mohli obdivovať aj pamätník padlým v 1. svetovej vojne. Z tých miest máme aj naše video, tak sa môžete pokochať na tom, čo sme cestou videli.
Odkazy
- Hrad Lietava - http://www.hradlietava.sk/
- Poluvsianska skalná ihla - http://sk.wikipedia.org/wiki/Poluvsianska_skaln%C3%A1_ihla
- Adršpašsko-teplické skály - http://cs.wikipedia.org/wiki/Adr%C5%A1pa%C5%A1sko-teplick%C3%A9_sk%C3%A1ly
Komentáre
Zverejnenie komentára