Preskočiť na hlavný obsah

Park v Rajeckých Tepliciach

Uprostred Rajeckých Teplíc je park, ktorý je tvorený veľkým umelým jazierkom. Jazierko je plné podivnej jazernej vegetácie, kačíc a labutí. Okolo neho sa dá prechádzať po chodníku, ktorý vedie popod obrovské stromy. Na veľa miestach je postavená terasa s kamenným zábradlím, ktorá je priamo nad vodou a keď sa tam zastavíte, kačice vám budú zobať z ruky. Teda ak v nej budete mať kúsok chleba. Bez chleba by som tam nechodil, pretože kačice čakajú od vás občerstvenie a ak sa ho nedočkajú, nemusia tento drsný žartík z vašej strany pochopiť.
Celý tento príbeh sa ale začal úplne inak. Najprv sme chceli navštíviť hrad Lietava. Zastali sme v dedinke Majer, ktorá je presne pod hradom. Slnko pražilo nad hlavami. My sme boli grilovaní ako tie nemecké klobásky z Lídla. Ale hrad sa nezdal byť ďaleko. Preto sme začali stúpať po ceste hore. Vonku bolo krásne slnečné počasie a na tej ceste bolo presne tak isto ako na Sahare. Prešli sme asi dvesto metrov a už sme na slnku dychčali. Celá cesta síce mala mať iba okolo kilometra, ale položili sme si otázku, či je taká horúčava ideálna na výstup na kopec? Či sme dostatoční blázni, aby sme vyšli až hore? A po chvíli triezveho uvažovania sme to vzdali a radšej zamierili do parku v Rajeckých Tepliciach pod stromy.
Rajecké Teplice sú od Lietavy na skok a cestou sme prešli aj povedľa ďalšej atrakcie. Poluvsianska skalná ihla. Je to síce len kus kameňa, čo trčí vedľa cesty, ale nostalgia zapracovala a spomenuli sme si na výlet do Čiech, kde sme v Adršpašských skalách strávili dva dni.
Rajecké Teplice boli v mojich predstavách zapísané ako miesto, kde sa ľudia o barliach motkajú popod nohy, srkajú odporne teplú a horkú vodu a lamentujú nad tým, čo sa im stalo. Ale nevyzeralo to tam tak. Vlastne som tam videl počas celého pobytu iba jediného človeka, ktorý bol oblečený v župane. A ani ten nevyzeral na umretie. Snedý mužík ázijského typu sedel rozvalený na lavičke pred kúpeľmi Afrodita a veľmi dôležito telefonoval.
Tieto kúpele sú uprostred mesta a pokiaľ máte pocit, že máte nejaký cit pre krásu, pri týchto kúpeľoch si budete myslieť, že si z vás robia srandu. Z jednej strany na vás hľadia antické sochy a z druhej strany obrovský múr, ponad ktorý vidíte ešte hnusnejšie stĺpy s antickými hlavicami. Občas ešte ponad múr vykukne naháč v plavkách, ktorý sa za tým múrom kúpe a keby aj nevykukol, počujete odtiaľ vrieskať kúpajúcich sa ľudí.
To je ale asi jediný nedostatok mestečka. Všetko ostatné už pôsobí ako kúpeľné mestečko a tak máte kopec príležitostí na príjemné prechádzky. Neviem sa rozhodnúť, či sa mi viac páčil park so stromami a jazierkom, kde sa kŕmia labute, alebo ten druhý park s vodotryskom. Boli to dva úplne rozdielne parky a boli hneď vedľa seba. Takže podľa chuti sa dalo prejsť do jedného alebo druhého.
My sme boli najprv v tom s jazierkom. Pod vysokými stromami kvitlo ešte zopár rododendronov a napriek tomu, že časť jazierka bola zapadaná lístím, bolo veľmi vkusne navrhnuté. Našli sme tam všetko. Chodníky povedľa miestneho potoka, ktorý tvorí prirodzenú hranicu parku. Skalky s kvetmi. Desiatky vyhladovaných kačíc aj s mláďatami. Dve labute.
V parku s fontánou sme sa zase mohli kochať otvorenou krajinou, v ktorej dominovali osamelo stojace vŕby a fontánou, ktorá striekala práve v tej chvíli, keď sme boli pri nej. Na konci parku, na mieste, kde sa nachádzajú dva kostoly sme mohli obdivovať aj pamätník padlým v 1. svetovej vojne. Z tých miest máme aj naše video, tak sa môžete pokochať na tom, čo sme cestou videli.

Odkazy

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Chytrô - stredoveká cesta a vodopády

Cez víkend sme sa hrali na archeológov a vrhli sme sa na prieskum stredovekého rumpálu, ktorým pred mnohými storočiami vyťahovali vozy do strmého kopca. Skúmali sme lokalitu Chytrô, čo je dolina hneď vedľa dedín Rybô, Valentová a Prášnica. Zdanlivo ničím zaujímavé miesto, ale práve tu natočil Paľo Bielik známe scény z filmu Vlčie diery . A tu aj padla megalavína, čo zabila osemnásť ľudí. Do údolia sme sa dostali z hlavnej cesty z Banskej Bystrice na Donovaly. V polovici bola odbočka na Horný Jelenec a tam sme prešli na uzučkú, miestami rozbitú cestu, ktorá smeruje až na koniec údolia. Ale až tak ďaleko sme nešli. Približne v polovici je odbočka a tam sme zastali. Ďalej by sme si trúfli iba na služobnom aute a také nik z nás nemal. Po tejto poľnej ceste sme pomaly prešli smerom na sever až ku miestu, kde je drevený panel s informáciami o našej stredovekej ceste. Tam sme zišli z poľnej cesty a ďalej pokračovali po lesnom chodníku. Chodník viedol povedľa potoka a už po pár metroch sa to

Francis Scott Fitzgerald - Veľký Gatsby

Knihu som si kúpil niekedy v období, keď v televízii bežala repríza filmu s Leonardom DiCapriom . Pár rokov mi ležala v skrini, pretože popri dvoch malých deťoch som si stále na ňu nenašiel čas. Ale ako deti pomaly rastú a večer si čítame rozprávky, mám už potom trochu času, počas ktorého môžem čítať. Príbeh je jednoduchý. Nick Carraway príde do New Yorku, aby tu skúsil svoje šťastie ako obchodník s cennými papiermi. S kolegom si chcú prenajať dom, ale ako to už v knihách býva, kolega od bývania odskočí a Nick sa ocitne sám na predmestí (ale na brehu mora) v ošarpanom dome a hneď vedľa stojí obrovská vila, ktorá patrí Gatsbymu. Boháčovi, o ktorom Nick nič nevie. Oproti cez záliv je vila, kde žije Daisy, Nickova vzdialená sesternica spolu so svojim mužom Tomom. Pravdepodobné miesto na mape, kam svoju knihu zasadil Fitzgerald je na priloženej mape. Umiestnenie Gatsbyho vily nie je náhodné, pretože postupne sa v knihe dozvieme o Gatsbyho vzťahu k Daisy. Príbeh nám rozpráva Nick, kto

Por una Cabeza

Argentínske tango som začal počúvať, keď Robo s Erikou chodili na tanečný kurz a po večeroch si v obývačke opakovali kroky. Toto je klasická melódia, ktorá sa vám pri prvom počutí dostane pod kožúšok. Nedalo mi a pátral som po pôvode tejto skladby. Skladba pochádza z roku 1935 a napísal ju Carlos Gardel a slová napísal Alfredo La Pera. V tom istom roku obaja zahynuli pri leteckom nešťastí v Medeline v Kolumbii. Obsahom skladby je porovnávanie stávkovania na kone s nejakou atraktívnou ženou. Výraz Por una Cabeza je fráza z dostihového prostredia a znamená víťazstvo koňa o jednu dĺžku hlavy. Gardel bol veľkým fanúšikom dostihov, preto ho to asi inšpirovalo. Carlos Gardel je považovaný za dôležitú postavu argentínskeho tanga a ľudia stále spomínajú na jeho hlas.