Macko sleduje, macko cestuje, macko komentuje

 Druhý z dvojice menuetov, pôvodne prisudzovaných Johannovi Sebastianovi Bachovi. Pôvodne sa táto skladba prisudzovala Johannovi Sebastianovi Bachovi, pretože sa nachádzala v  Zápisníku pre Annu Magdalénu , ale neskôr sa zistilo, že Bach si skladbu, patriacu inému skladateľovi, vypočul a zapísal bez toho, aby uviedol, komu patrilo autorstvo. Pravý autor sa zistil až v roku 1970. Druhý menuet má smutnejšiu melódiu, ale opäť možno povedať, že sa autorovi podaril. Keď si ich súčasne vypočujete, rukopis autora je ľahko rozoznateľný. Christian Petzold - Minuet in G Minor, BWV Anh. 115 by Robo Ulbricht

Pôvodne sa táto skladba prisudzovala Johannovi Sebastianovi Bachovi, pretože sa nachádzala v Zápisníku pre Annu Magdalénu , ale neskôr sa zistilo, že Bach si skladbu, patriacu inému skladateľovi, vypočul a zapísal bez toho, aby uviedol, komu patrilo autorstvo. Pravý autor sa zistil až v roku 1970. Z tvorby Christiana Petzolda sa toho veľa nezachovalo. Tento menuet je ten známejší z dvojice menuetov, uvedených v zápisníku. Menuet je párový tanec francúzskeho pôvodu v 3/4 takte. Tento má 2x16 taktov, čiže zodpovedá očakávaniu, že sa jedná o tanečnú hudbu tej doby. Christian Petzold - Minuet in G Major, BWV Anh. 114 by Robo Ulbricht

 Neďaleko Ponickej jaskyne , ukrytá hlboko v lese, nachádza sa aj Medená jaskyňa. Nájdete ju tak, že sa po lúke vydáte na západ smerom na Sedlo pod Drienkom alebo Môlču . Akonáhle prejdete povedľa schátranej betónovej konštrukcie, nazerajte do lesa po ľavej strane. Ak uvidíte náznak starej poľnej cesty, pokračujte po nej. Bude sa mierne zatáčať doľava a po čase vás dovedie k skalnému bralu. V ňom sa nachádza samotná jaskyňa. Minimálne na jar je cesta dobre rozoznateľná v teréne, aj keď sa na chvíľu stratí pod starými zosuvmi. Bralo je dobre viditeľné a pravdepodobne vzniklo odkopaním okolitej zeminy, keď sa baníci snažili dostať k medi. O samotnej bani alebo jaskyni sa nedá zistiť veľa podrobností, ale kúsok na západ od jaskyne sa nachádza stará šachta, pri ktorej si treba dať pozor, aby ste do nej nespadli a ešte kúsok ďalej na západ a vyššie v teréne nájdete rozsiahly povrchový lom. Jaskyňu zbadáte, keď sa priblížite k bralu. Pravdepodobne ju objavili počas dolovania medi, keď sa

S deťmi trávime dovolenku na Donovaloch a pretože dnes bolo horšie počasie, vybrali sme sa s nimi do Liptovského Mikuláša do múzea. Múzeum je rozdelené na tri sekcie. V suteréne sa nachádzajú mineralogické exponáty. To znamená, že tam uvidíte príklady rôznych minerálov, ktoré sa nachádzajú na území Slovenska. Sú to minerály, ktoré vyťažili v rôznych baniach prevažne v stredoslovenskom kraji. Najväčšia časť tejto expozície je sústredená na slovenské jaskyne. Na Slovensku je obrovské množstvo krasových jaskýň a preto pre autorov tejto expozície nebolo zložité zaobstarať do nej pekné exponáty. Môžete sa tešiť na ukážky rôznych stalagmitov, stalaktitov. Všetky sú tam aj priamo umiestnené. Mnohé z týchto stalagmitov sú rozrezané. Takže môžete sledovať, ako sa postupne vytvárali. Nato aby sme tie exponáty v múzeu mohli obdivovať, muselo na prieskume jaskýň pracovať obrovské množstvo ľudí. Im je venovaný záver tejto expozície, kde sa postupne zoznámite s metódami prieskumu jaskýň. Od tých pri

Neďaleko Ružomberka sa nachádza obec Likavka a nad ňou, na malom kopci je hrad Likava. Keďže tam momentálne aj intenzívne stavajú obchvat Ružomberka, mali sme trochu problém v obci nájsť parkovanie. Presne na mieste, kde je vyznačené parkovisko pre návštevníkov hradu, je momentálne sklad stavebného materiálu. Ale nejako sme tam zastali tak, aby sme nikoho neblokovali a vyrazili sme k hradu. Cesta tam vedie po poslednej uličke v osade, popod rozostavaný most, cez lesík, na konci ktorého musíte vystúpať do šialene strmého kopca. Našťastie len 20 metrov, ale aj tak je to pre menšie deti výzva. A potom už len po poľnej ceste prídete ku vstupu do hradu. Tam si kúpite relatívne drahé vstupne a môžete prehliadať hrad. Alebo presnejšie povedané, len asi tretinu hradu, lebo prístupná je iba prvá veža a nádvorie. Zvyšok je v havarijnom stave a nedostanete sa tam. Čo je škoda, lebo tam je to najlepšie. Na priložených fotografiách je jasne vidno, aké vysoké múry tam sú. A tie sú asi aj problémom,

 V lete, keď na záhrade dozrieva veľa čerstvého kôpru, môžete vyskúšať túto zeleninovú polievku. Pokiaľ do nej nasypete veľa kôpru, budete prekvapení lahodnou a voňavou polievkou. Suroviny 2 mrkvy 2 zemiaky veľa kôpru Ostatné suroviny olej čierne korenie 1 cibuľa 1 lyžica hladkej múky 1 kurací bujón pol litra vody smotana na varenie tymián soľ ocot Postup Na oleji opražíme cibuľu a čierne korenie. Keď je mierne zhnednutá, prisypeme múku a urobíme zápražku. Prilejeme vodu, vhodíme kocku bujónu a trochu povaríme. Vody prilejte toľko, aby nebola polievka v tej chvíli príliš hustá, pretože sa pridávaním ďalších surovín zahustí. Pridajte pokrájanú mrkvu a zemiaky pokrájané na kocky. Nechajte uvariť. V kuchte je to 5 minút, v obyčajnom hrnci počkajte, kým nebudú zemiaky mäkké. Na záver prisypte tymián a prilejte smotanu. Prevarte, ochutnajte a dolaďte chuť soľou. Prilejte za lyžicu octu, premiešajte a na záver nasypte do polievky veľa kôpru. Ideálne je, ak máte čerstvý kôpor, ale pokojne pou